Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/287/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514208147 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514208147.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcu W. na ulici S. Č.. X zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S. dieťaťa rodičov: H.. W. G. nar. X.X.XXXX bývajúcej W. na ulici S. Č.. X zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20 a H.. A. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v W. na ulici S. Č.. X zastúpeného JUDr. Marekom Voľanským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Magurskej č. 4 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14.8.2015 č.k. 9P 170/2014-240 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. X. za obdobie od 6.5.2014 do 13.7.2015 160 € mesačne matke. Dlžné výživné za obdobie od 6.5.2014 do 13.7.2015 v sume 430 € zaviazal otca zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zverenie mal. X. do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku otca s maloletou na čas do rozvodu zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a určil výživné za obdobie od 18.9.2013 do 13.7.2015 v sume 1.000 € mesačne. Vytkla konajúcemu súdu, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, predovšetkým nezistil, do kedy viedli s otcom maloletého dieťaťa spoločnú domácnosť a nevykonal navrhnuté znalecké dokazovanie. Z dokazovania vykonaného v konaní o rozvod manželstva je možné zistiť, že spoločnú domácnosť viedli len do jej narodenia a po jej narodení otec ničím nepriespieval na maloletú a všetky náklady hradila zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Výbavička bola kúpená za finančné prostriedky získané z darov pri príležitosti uzavretia manželstva a nie z finančných príspevkov otca a taktiež aj finančné prostriedky, ktoré získala z redového tanca sa jej nevrátili. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že 160 € výživné pre maloletú je postačujúce, nakoľko otec v konaní o určenie manželského výživného deklaroval svoje výdavky na 3.500 €, tieto riadne uhrádzal, teda mal dostatok finančných prostriedkov, pričom deklaruje súdu príjem 650 €, ktorý na ich úhradu nepostačuje. Poukázala na to, že otec sa s maloletou nestretáva pre deviantné správanie otca, ktoré je predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože matka v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ale opätovne poukazuje na skutočnosti, ktoré uviedla už v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa súd už vysporiadal. Konštatoval, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a vo veci správne rozhodol. Poukázal na to, že rozsudkom Okresným súdom Košice - okolie sp.zn. 13P 107/2013-151 zo dňa 15.12.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 134/2015-176 zo dňa 22.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.7.2015 bolo manželstvo rozvedené, mal. X. na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej 160 € mesačne a bol upravený styk s maloletou každý utorok od 9.00 hod. do 10.00 hod., každý piatok od 9.00 hod. do 10.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky. Z dôvodov tohto rozsudku jasne vyplýva, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sa zdržiaval v spoločnej domácnosti s matkou aj po narodení dcéry, nakúpil pre maloletú celú výbavičku a čo sa týka čistiacich a upratovacích prostriedkov do apríla 2014 upratoval celý dom otec. Zakupoval aj potraviny, ktoré nechával v chladničke, ale vzhľadom na reakcie matky, túto činnosť potom zanechal. Naďalej sa stará o vonkajšie priestory a okolie domu až doposiaľ, tak isto platí inkaso za rodinný dom za celé obdobie, aj keď v ňom bývajú doposiaľ matka s maloletou a uhrádzal len on v celom rozsahu a nepretržite za rozhodné obdobie. Tak isto zaplatil platbu za odber a skladovanie pupočníkovej krvi a zakúpil osobné veci pre maloletú. Napriek tomu však starostlivosť o maloletú je mu upieraná a napriek úprave styku s maloletou nemá žiaden kontakt, pretože matka nerešpektuje rozhodnutie súdu a bráni mu v styku s ňou. Odvolacia námietka matky o určení výživného spätne od narodenia maloletej od 18.9.2013 nie odo dňa podania návrhu 6.5.2014 je nedôvodná s poukazom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko matka žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa netvrdila a ani nepreukázala. Matke nič nebránilo podať predmetný návrh na určenie výživného skôr, hneď po narodení maloletej, avšak on si vyživovaciu povinnosť plnil zodpovedne od narodenia ako to vyplýva z citovaných rozsudkov. Ohľadne svojich zárobkových a majetkových pomerov predložil súdu listinné doklady, preto nie je žiaden objektívny dôvod na nariaďovanie znaleckého dokazovania. Poukázal na rozhodnutie rozvodového rozsudku, ktorý potvrdil aj krajský súd s konštatovaním, že výživné 160 € mesačne je primerané a korešponduje so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým aj odvolacím súdom. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu matky na určenie spätného výživného pre mal. X. na čas do rozvodu manželstva rodičov, preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine citované v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto povinný preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté dieťa hneď potom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. neprispieval na výživu dieťaťa v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd poznamenáva, že právo na výživné sa nepremlčuje, ale možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Obsahom spisu je preukázané, že matka neuviedla žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, tieto netvrdila, nepreukazovala a listinnými dôkazmi tieto žiadnym spôsobom preukázané neboli. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť rodiča uplatňovať výživné pre maloleté dieťa vyplýva z ust. § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, vývoj maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k výroku o určení výživného od otca pre maloletú odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1., 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného s prihliadnutím na príjem otca zistený odpisom mzdového listu otca od zamestnávateľa S., W..Y..R.., aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že súbežne s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu prebiehalo aj konanie o rozvod manželstva, v ktorom právoplatne bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom zo dňa 15.12.2014 č.k. 13P 107/2013-151 a pomery oboch rodičov boli totožné a rozvodový súd určil výživné na čas po rozvode v rovnakom rozsahu ako bolo určené v tomto konaní, preto odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného s prihliadnutím na príjem otca po zohľadnení jeho nákladov na živobytie. K odvolacej námietke matky poznamenáva, že táto je totožná s jej obranou pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal aj s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine a vysporiadal sa aj s námietkami rodičov v priebehu prvostupňového konania a odvolacie námietky matky tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného a pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o výživnom, pretože súd prvého stupňa za rozhodné obdobie postupoval správne, keď v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenej skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného za rozhodné obdobie. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahu náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným, pretože súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok preukáže iným dôkazom, resp. ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností a teda týka sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutom výroku o určení výživného a dlžnom výživnom ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd poznamenáva, že výroky napadnutého rozsudku, ktorým bolo konanie o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku otca s maloletým dieťaťom na čas do rozvodu zastavené, odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, a preto nemohli byť v odvolacom konaní preskúmavané (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.