Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/702/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514213340 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514213340.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a Táni Veščičikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1/ M. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. S. Ž.V. XX a 2/ R. N., D.. XX.XX.XXXX, N. S. Ž. XX, o zaplatenie 4.469,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28.07.2015 č.k. 13C/471/2014 - 65 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto uznesenia uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.560,25 eur spolu s úrokom z omeškania, úrok z omeškania za obdobie od 11.08.2011 do 11.02.2012 v sume 12,75 eur, úrok z omeškania zo sumy 3.560,25 eur vo výške 9% ročne od 12.2.2012 do zaplatenia, trovy konania v sume 268,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 406,14 eur na účet advokátskej kancelárie Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 18.07.2014, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 4.469,25 eur s príslušenstvom, titulom nároku na doplatenie neuhradených splátok úveru. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497, § 502 ods. 1, § 503 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), písm. b) § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 568/2007 Z.z., § 52 ods. 1 až 4, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov vzal za preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 medzi postupom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 446438832 zo dňa 20.07.2005 úver vo výške 5.311,03 eur (160.000,- Sk), ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 75,75 eur (3.200,- Sk), vždy k 10. dňu v mesiaci pri úrokovej sadzbe vo výške 11.10 % ročne. Prvá splátka bola dňa 10.08.2015 a konečná splatnosť úveru stanovená na 10.06.2015. Žalovaná v 2. rade prevzala na seba ručiteľský záväzok dňa 20.07.2015. Platne uzavretou zmluvou sa žalovaná v 1. rade zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, avšak túto zmluvnú povinnosť nesplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy, ktorá ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky pozostávala z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 7.200,49 eur, a ktorá pozostávala z istiny 6.609,80 eur, riadneho úroku 144,23 eur, úroku z omeškania v sume 437,48 eur a ostatného príslušenstva 5,98 eur. Suma 5,98 eur predstavuje ostatné príslušenstvo a poplatky, suma 437,48 eur predstavuje úrok z omeškania , ktorý žalobca v konaní neuplatňoval. Žalobca žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 10.08.2010 do 10.06.2015 v počte 59 a celkovej výške 4.469,25 eur. Splátky pôvodne splatné od 10.03.2012 do 10.06.2015 sa stali splatnými dňa 11.02.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť sumu 3.560,25 eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 11.08.2011 do 11.02.2012 v sume 12,75 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 3.560,25 eur od 12.02.2012 do zaplatenia s tým, že s plnením povinností jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pretože zo žaloby vyplýva, že žalobca uplatňuje splátky aj za obdobie od 11.08.2010 do 11.07.2011, ktoré sú premlčané, nakoľko žalobca podal návrh dňa 18.07.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. 4. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 268,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 406,14 eur, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 28.07.2015), 2 x 161,01 eur a režijný paušál 8,04 eur a 8,39 eur vrátane 20 % DPH. Za ostatné účtované úkony trovy právneho zastúpenia nepriznal, nakoľko tieto podľa jeho názoru neboli účelne vynaloženými. 5. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v zamietavej časti zmenil tak, že úplne vyhovie žalobe. Uplatnil trovy prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania s poukazom na § 387 ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka uviedol, že nesprávne súd prvej inštancie aplikoval na daný prípad ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keďže ide o zmluvu o úvere, teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 20.07.2005, preto sa ňu vzťahovali ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka účinné v období do 31.12.2007. Na účastníkov úverovej zmluvy sa nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto tento vzťah nie je možné posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka účinných v čase do 31.12.2007. Poukázal na rozhodnutie NS SR 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011 a 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013, v ktorých bola potvrdená správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere. S poukazom na § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka uviedol, že pri právach na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Teda v prípade, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, tak plynie premlčacia doba od tohto vyhlásenia, inak pre každé čiastkové plnenie samostatne, resp. až od konečnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie ustálil, že k splatnosti úveru došlo 11.02.2012, premlčacia doba preto začala plynúť dňa 12.02.2012 a uplynula by až dňa 12.02.2016. Žaloba bola podaná 18.07.2014, preto nárok nemožno považovať za premlčaný ani v časti. 6. Žalované sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016 v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. 8. Súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného (nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. 9. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa vyjadril žalovaný a vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval súd za (ne)preukázané, z ktorých dôkazov (ne)vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 157 ods. 2 O.s.p., § 220 ods. 2 CSP účinného od 1.7.2016). 10. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodovania. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. 11. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 3.560,25 eur s úrokom z omeškania za obdobie od 11.08.2011 do 11.02.2012 v sume 12,75 eur, priznal ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 3.560,25 eur od 12.02.2012 do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti jednou zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalšej žalovanej. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol keď uviedol, že zo žaloby vyplýva, že žalobca uplatňoval splátky aj za obdobie od 11.08.2010 do 11.07.2011, ktoré sú premlčané, keďže žalobca podal žalobu dňa 18.07.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. 12. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať za dostatočné. Z odôvodnenia rozhodnutia totiž nevyplýva, na základe akých skutkových a právnych záverov súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu o zamietnutí časti uplatneného nároku. Aj keď z odôvodnenia rozhodnutia možno vyvodiť, že pokiaľ žalobca uplatnil splátky úveru za obdobie od 11.08.2010 do 11.07.2011, tieto súd prvej inštancie považoval za premlčané z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej doby, takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať za dostatočné. Z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe totiž vyplýva, že dňa 11.02.2012 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, z čoho vyplýva, že pre posúdenie splatnosti nesplneného záväzku na daný prípad bolo potrebné aplikovať ust. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého by sa vyvolaním mimoriadnej splatnosti úveru stal splatným celý záväzok dňom nasledujúcim, teda 12.02.2012. 13. Súdu prvej inštancie je preto potrebné vytknúť, že sa nevyporiadal s tou skutkovou okolnosťou, či v danom prípade došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, v dôsledku ktorej by sa stal splatným celý záväzok dňom nasledujúcim po tejto skutočnosti a zároveň ani nevysvetlil, ako v tej súvislosti posudzoval dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. 14. Za takejto situácie neostávalo odvolaciemu súdu iné, len z dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť rozsudok v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania a vrátiť vec súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie. 15. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a po vyvodení skutkových a právnych záverov následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 202 ods. 2 CSP. 16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP o trovách odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).