Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/413/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514213800 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514213800.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Orange Slovensko a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej Z. A., E. XXX, o zaplatenie 297,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/282/2014-45 z 24.2.2015 Okresného súdu Košice-okolie r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 164,-eura a trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d m i e t a odvolanie žalovanej. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 133,90 € spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, že „konanie“ v časti o zaplatenie 164,- € zamietol a, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, čo žalobca návrhom doručeným mu 25.7.2014 žiadal, čím svoj návrh odôvodnil o. i., že nárok pozostáva z doplatenia neuhradených služieb v sume 133,90 € a zmluvnej pokuty v sume 164,- €. Konštatoval, že žalovaná prevzala návrh spolu s poučením 10.10.2014, napriek jeho výzve sa však vo veci nevyjadrila, ani nezaslala mu žiadne svoje stanovisko. Uviedol, že vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: citujúc § 200 ea) ods.1, § 115a ods.2 O.s.p. uviedol, že žalobca uzavrel so žalovanou 8.2.2013 Zmluvu o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby č. A6798264, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, že v zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanej 1 kus SIM karty, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby, poskytované žalobcom, že SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX a že žalovaná sa zaviazala využívať služby v uvedenom účastníckom programe po dobu 24 mesiacov a v prípade nedodržania podmienky sa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 164,- €. zistil, že žalovaná nedodržala podmienky zmluvy č. A6798264, keďže k prvému porušeniu zmluvných podmienok došlo neuhradením faktúry zo 25.2.2013, dostala sa do omeškania už pri prvej vystavenej faktúre po podpise Zmluvy o pripojení a za obdobie od uzavretia zmluvy nezaplatila cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, tento nedoplatok bol fakturovaný faktúrami: č. XXXXXXXXXX v sume 90,30 €, č. XXXXXXXXXX v sume 31,49 €, č. XXXXXXXXXX v sume 65,88 €. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, podľa § 52 a nasledujúcich, podľa zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Citoval znenie § 43 ods.1, 2, § 42 ods.1 písm. a), ods.4 písm. b) § 43 ods.5 písm. b) 351/2011 Z.z, § 36 ods.1,2, § 544 ods.1,2 O. z. a uzavrel, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a tiež zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Ďalej citoval znenie § 3 ods.3 zák. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods.1,4 O. z., že zák. č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv, že § 53 O. z. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná, § 53 sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.5 O. z.). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Má za to, že v danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od žalovanej zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa jeho názoru poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné. Poukázal na § 544 O. z., z ktorého vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 O. z., teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná a má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností (aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienky určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008 a ďalších. Uviedol, že podľa § 53 ods.1 O. z. (jeho znenie citoval), že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 O. z.), teda bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností žalovanej bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože podľa § 3 ods.1 O. z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods.5 O. z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Naviac neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky bola určená rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/132/2011. Na základe týchto skutočností mal teda za to, že nárok zo strany žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Citoval znenie § 517 ods.2 O. z., § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. uviedol, že „žalobca“ (správne žalovaná, pozn. odv. súdu) sa s úhradou ceny poskytnutých služieb dostala do omeškania, ju preto zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení činia 8,5 % ročne. Na zaplatenie úrokov z omeškania zaviazal žalovanú od 28.6.2013 až do zaplatenia, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku z 13.6.2013. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 297,90 eur mu bolo priznaných 133,90 eur a neúspešný bol v časti o 164,- eur. Úspech žalobcu v konaní je 44,95 % a neúspech 55,05 %, u žalovanej presne opačne, avšak žalovaná si žiadne trovy konania neuplatnila, vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v jeho časti o zaplatenie 164 eur žalobu zamietol ( 2. výrok ) a proti výroku o trovách konania (3. výrok), ktoré odôvodnil odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a tým, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.) a žiadal zmeniť rozsudok a priznať aj pokutu. Súd mu nepriznal uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 164 eur, že dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na rozsudky iných súdov. Názor súdu týkajúci sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za nesprávny. Znenie dohody o zmluvnej pokute uvedené v dodatku z 8.2.2013 k zmluve č. A6798264 uzavretého medzi účastníkmi konania nie je totožné s obsahom znenia dohody o zmluvnej pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaná na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získala, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa. V súvislosti s daným prípadom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti a uviedol, že v danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi účastníkmi konania dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvne pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú žalovaná pri uzavretí dodatku získala. On si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaná si svoje zmluvné povinnosti od počiatku neplnila. Pokiaľ súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zodpovedala výške zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu za situácie, že žalovaná si nesplnila záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a plniť si zmluvné povinnosti po dohodnutú dobu a svoje povinnosti zo zmluvy porušovala, lebo za poskytnuté služby mu neplatila, je treba považovať jeho názor a právny záver za nesprávny. Za tri úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia 23,24 €, vypracovanie a podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu 23,24 €, odvolanie proti rozsudku 16,60 eur, režijný paušál 2 x 8,04 €, 1 x 8,39 €, DPH 20 % - 17,51 € navrhol priznať trovy plus súdny poplatok. Rozsudok napadla odvolaním aj žalovaná, ktorá ho odovzdala na prepravu na pošte 26.6.2015 a v ktorom žiadala splátkový kalendár, nakoľko jej plat nezodpovedá vyšším splátkam ako je po 20 eur mesačne. Rozsudok vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 133,90 € s prísl., nebol odvolaním napadnutý, preto tento nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), a nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok zrušil podľa § 221 ods.1 O. s. p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani zmenu (§ 220) lebo zistil, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., lebo účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa § 221 ods.2 O. s. p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajú v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov. Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe, preto je nepreskúmateľný a tak musel byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v odvolaním napadnutej časti, súd opomenul vyhodnotiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov vyplynuli. Nijako nevyhodnotil žalobcom predložený dôkaz Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A6798264 z 8.2.2013 (č. l.9), osobitne Čl.1 bod 1.2, Čl.2, bod 2.5 písm. a),b), výsledky vykonaného dokazovania nevyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje úvahy, na základe ktorých dospel k právnym záverom, ničím neodôvodnil, nie je zrejmé na základe čoho dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola rovnakého významu ako tá, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku v rozsudku KS v Prešove 2Co/132/2011, a rovnako nevyhodnotil ako dospel k tvrdeniam o jej neurčitosti ako v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu opakovane vykonať dokazovanie, zamerať ho na Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, vyrovnať sa s námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť. Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zák. pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní. Podľa § 218 ods.1 písm. a) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Podľa § 204 ods.1 prvá veta O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu, ktorého smeruje. Podľa § 57 ods.3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) odvolanie žalovanej odmietol podľa § 218 ods.1 písm. a) O. s. p., lebo bolo podané oneskorene. Z doručenky (pri č.l.69) je zrejmé, že rozsudok bol žalovanej doručený 9.6.2015. Odvolanie zaslané poštou 26.6.2015 [podacia pečiatka Pošty Košice na obálke (pri č.l.81), v ktorej bolo odvolanie doručené]. Lehota na podanie odvolania začala žalovanej plynúť 10.6.2015, t. j. nasledujúceho dňa po doručení rozsudku a jej koniec pripadol na 24.6.2015 (streda), preto pokiaľ podala odvolanie až 26.6.2015, urobila tak už po uplynutí lehoty, preto muselo byť odvolanie odmietnuté ako oneskorene podané. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.). Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.