Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514215879 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514215879.1 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o mal. C. M. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v D. dieťaťa rodičov: U. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v D.U. na I. ulici č. XX a K. M. nar. X.X.XXXX bývajúceho v J. E. I. na Ž. ulici č. XXX/X v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 6.11.2015 č.k. 23P 367/2014-136 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. C. M. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej za obdobie od 1.9.2014 do 31.7.2015 po 45 € mesačne a od 1.8.2015 do budúcna po 70 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 31.10.2015 od otca pre mal. C. vo výške 705 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom. Poukázal na svoju finančnú situáciu ako aj situáciu jeho manželky X. M., s ktorou žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v J. E. I., kde sa starajú o ďalšie dve maloleté deti jeho manželky z predchádzajúceho vzťahu, a to B. 15-ročného a O. 7-ročného. Obaja sú dlhodobo nezamestnaní a poberajú dávky v hmotnej núdzi 218,30 € mesačne, zároveň im štát prispieva na obedy, školské pomôcky a družinu. Jeho príjem z dohody o vykonaní práce v spoločnosti K. D. je priemerne 20 € mesačne a manželkin príjem taktiež z dohody o vykonaní práce je 30 € mesačne. Manželka má určené výživné na obe deti spolu v sume 54,26 € mesačne z roku 2013, avšak otec týchto detí na ich výživu ani raz neprispel. V rozsudku je uvedené, že mu prispieva mesačne jeho brat O. M., čo nie je pravda, nakoľko je živnostník a má vlastné finančné problémy. Ďalej uviedol, že matka maloletej zatajila svoj vzťah s Z. S., s ktorým žijú v spoločnej domácnosti na I. ulici č. XX v D., ktorý pracuje ako šofér kamiónu a ich vzťah trvá viac ako 5 rokov. Uvedomuje si svoju vyživovaciu povinnosti k mal. C., ale jeho finančná situácia mu nedovoľuje prispievať vyšším výživným ako minimálnym, teda v rozsahu 28 € mesačne. Ak sa jeho situácia zlepší, je ochotný prispievať viac. Matka maloletej tiež uviedla, že náklady na mal. C. sú za obedy 28,3 €, družina 10 + 11 € polročne, čo je spolu 49,33 €. Ako už uviedol, so svojou manželkou sa starajú o jej maloletého sedem ročného syna a náklady sú 0,30 € za jeden obed, čo je 6 € mesačne a družina 5 € polročne. Ďalej im štát prispieva na školské pomôcky 2-krát do roka, tak si myslí, že aj matka maloletej si navýšila náklady spojené s výživou na mal. C.. Prácu si hľadá, ale nakoľko býva 40 km od D., je ťažšie nájsť si prácu v D., resp. v blízkom okolí, kde je vysoká nezamestnanosť. Zároveň chce požiadať súd o splátkový kalendár za obdobie od 1.9.2014 do 31.10.2015, za ktoré mu bolo určené dlžné výživné 705 €, pretože nemá možnosť si vybrať pôžičku a je pre neho nemožné splatiť ho naraz. Z celkového príjmu a dávky v hmotnej núdzi 218 €, spolu s prídavkami na dve deti 46 €, uhrádzajú 160 € náklady na bývanie, tak im ostáva minimum na živobytie pre štyroch členov rodiny. Ďalej uviedol, že za spolužitia s matkou maloletej mu vznikla exekúcia voči G. T. za nákup práčky na splátky, ktorú po rozchode odmietla platiť, a to v sume 2.869,73 € (exekútor JUDr. Buri), ďalej pre B. I. v sume 500 € (Ex. 2210/06), za A. I. J.-T. suma 1.265 € a spoločnosť Z. v sume 1.233 €. Tieto splátky sa snaží uhradiť, ale bohužiaľ nepravidelne, pretože mu to jeho finančná situácia nedovoľuje. Okrem toho platí ešte výživné na mal. K. M. 35 € mesačne. Dodal, že žije v dome, a to v skromných podmienkach, kde nemá vlastné kúrenie a vykuruje drevom v pieckach. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, vyporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a zákonne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, keď správne aplikoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré zaradilo medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadnuť nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval, či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom. Z uvedeného dôvodu teda nie je podstatné, aký príjem povinný rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo by mohol vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti, v zmysle vyššie uvedeného, z hľadiska príjmov dosahovať. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), preto je povinnosťou rodičov usmerňovať svoje životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom ohrozené nebolo. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine tiež vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z uvedeného teda vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti je prioritné, a preto na iné, ako na nevyhnutné výdavky rodičov, súd nemôže prihliadať, za ktoré je potrebné považovať aj eventuálne splátky pôžičiek a úverov. Vzhľadom na to, že otec v konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré mu bránia dosahovať adekvátny príjem zodpovedajúci jeho kvalifikácii, veku, ako aj zdravotnému stavu, dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že potencionálnym možnostiam a schopnostiam otca zodpovedá určenie výživného v rozsahu ako stanovil súd prvého stupňa, pričom odvolací súd orientačne vychádzal z verejne dostupných údajov Štatistického úradu SR o štruktúre miest v roku 2014 (uverejnené 18.6.2015), a to v pracovných zaradeniach, na ktoré má otec kvalifikáciu a ktoré vykonával s tým, že priemerná mesačná mzda kuchára bola 417 € a murára, príp. podobného pracovníka 537 €. Takto ustálil príjem, ktorý by mohol otec dosahovať v rozmedzí od 417 do 537 € mesačne a po zohľadnení jeho nevyhnutných životných nákladov (ubytovanie, strava, ošatenie a vyživovacia povinnosť k mal. K. M.) zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam povinnosť platiť výživné v určenom rozsahu. Napokon súd prvého stupňa správne rozhodol aj o ustálení dlžného výživného a jeho splatnosti za rozhodné obdobie s poukazom na to, že otec si vyživovaciu povinnosť k mal. C. neplnil nikdy, preto ani odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie výhody povinnému v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. splatiť dlh na výživnom pre maloleté dieťa v splátkach alebo v dlhšej ako 3-dňovej zákonnej lehote . V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ani matka maloletej nebola pri uspokojovaní potrieb dieťaťa zvýhodnená možnosťami splátok a musela uspokojovať potreby dieťaťa dlhodobo sama tak, ako postupne vznikali. K odvolacej námietke otca, že matka má druha, s ktorým žije v spoločnej domácnosti odvolací súd dodáva, že prípadný matkin druh nemá vyživovaciu povinnosť k mal. C. rovnako ako ani otec nemá vyživovaciu povinnosť k manželkiným deťom pochádzajúcim z jej predchádzajúceho vzťahu, preto je táto skutočnosť právne bezvýznamná. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.