Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7To/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515010825 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515010825.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Daniely Mitterpákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. júna 2016, v trestnej veci proti U. T., obžalovaného pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods.2 písm.a/ Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 3.3.2016 sp.zn. 4T/57/2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 4T 57/2015 zo dňa 3.3.2016 bol obžalovaný U. T. uznaný za vinného zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods.2 písm.a/ Tr.zák. pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že po predchádzajúcej dohode s presne nestotožneným J. na presne nezistenom mieste pred obcou Q., naložil dňa 13.11.2015 v doobedňajších hodinách do motorového vozidla zn. H. S., bielej farby, B.: W. XXX O., dvanásť nelegálnych migrantov štátnej príslušnosti Y., ktorých prevážal po štátnej ceste B., kde vo vzdialenosti 300 m od Q. F. T., smerom na O., E. O.- E., odstavil pre poruchu vozidlo a následne bol kontrolovaný príslušníkmi O. Ú.H. C. X., F. Q. O., pričom za úspešný prevoz týchto nelegálnych migrantov do W. by dostal finančnú odmenu vo výške 3.600,- €. Za to bol obžalovanému U. T. podľa § 355 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm.l/ Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody mu súd podmienečne odložil. Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. súd určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 (piatich) rokov. Podľa § 51 ods.3 písm.c/ Tr.zák. zároveň súd obžalovanému zakázal stretávať sa s osobami, ktoré majú na neho negatívny vplyv. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil tým, že výrok o vine považuje za správny a zákonný, ale jeho odvolanie smeruje do výroku o uloženom treste. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v rozsahu, ako ho stanovil súd prvého stupňa, považuje za nezákonné, pretože pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Obžalovanému U. T. mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný U. T. teraz žalovaného trestného činu sa dopustil krátko po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.b/ Tr.zák., kde mu bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava 5 sp.zn.4T/57/11 zo dňa 27.11.2013 uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka a 6 (šiestich) mesiacov, t.j. do 14.6.2015. Navyše obžalovaný U. T. pre obdobné konanie, aké je predmetom v teraz posudzovanej trestnej veci, bol už trestne stíhaný a odsúdený, a preto v teraz posudzovanom prípade mal mu byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a to z dôvodu nielen generálnej prevencie, ale aj z dôvodu individuálnej prevýchovy obžalovaného. Záverom odvolateľ poukázal, že spornou a otáznou zostáva pritom aj vykonateľnosť uloženého zákazu stretávať sa s osobami, ktoré majú na obžalovaného negatívny vplyv, nakoľko takáto podmienka je široko koncipovaná a nie je možné ju kontrolovať. Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o uloženom treste a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanému U. T. uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a pre jeho výkon ho zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Alternatívne okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania okresným prokurátorom považuje za nutné zdôrazniť, že otázka viny odvolaním prokurátora napadnutá nebola, keďže obžalovaný U. T. na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine, ktoré vyhlásenie navrhol intervenujúci prokurátor schváliť, čo aj okresný súd urobil. Okresný súd preto na hlavnom pojednávaní vykonával len dôkazy súvisiace s rozhodnutím o otázke uloženia druhu a výmery trestu. Správne okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu neprihliadal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, nakoľko všetky jeho predchádzajúce odsúdenia v čase rozhodovania o druhu a výmere trestu v teraz posudzovanej trestnej veci boli s fikciou zahladenia, t.j. na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Argument okresného prokurátora, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného zvyšuje predovšetkým jeho predchádzajúce odsúdenie za rovnaký trestný čin, t.j. trestný čin prevádzačstva, obstojí len z formálneho hľadiska, ale súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je povinný zohľadňovať všetky kritériá v zmysle ustanovenia § 34 Tr.zák. Trest má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má predovšetkým postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z obsahu trestného spisu je zrejmé, že obžalovaný U. T. žalovaného skutku sa dopustil, ale pri rozhodovaní o druhu trestu na predchádzajúce odsúdenia už nebolo možné prihliadať, nakoľko sú s fikciou zahladenia a navyše predchádzajúcej trestnej činnosti obdobnej povahy sa dopustil pred viac ako ôsmymi rokmi. Toto predchádzajúce protiprávne konanie nie je možné vzhľadom na odstup času pri rozhodovaní o otázke uloženia trestu opätovne zohľadňovať v neprospech obžalovaného U. T. takým spôsobom, ako sa toho domáha v odvolaní okresný prokurátor. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku citlivo a veľmi podrobne poukázal na tie skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu trestu odňatia slobody, ktorý však nie je spojený s jeho bezprostredným výkonom. Predovšetkým poukázal na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného U. T. a jeho rodinné pomery, s ktorými skutočnosťami sa stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd je preto toho názoru, že v teraz posudzovanej trestnej veci je možné obžalovanému U. T. uložiť trest odňatia slobody vo výmere, ako to stanovil súd prvého stupňa, t.j. na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon mu bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu piatich rokov pri súčasnom uložení probačného dohľadu. Bude závisieť len od samotného obžalovaného - odsúdeného U. T., ako si bude vážiť dobrodenie zákona vyjadrené vo výroku napadnutého rozsudku, nakoľko v opačnom prípade, t.j. ak nepovedie riadny život človeka a nevyhovie uloženému zákazu a podmienkam probačného dohľadu, nič nebude brániť súdu, aby už počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia rozhodol o nariadení výkonu trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov, a to postupom v zmysle ustanovenia § 52 ods.1 Tr.zák. Námietka odvolateľa, že uloženie zákazu obžalovanému U. T. stretávať sa s osobami, ktoré majú na jeho osobu negatívny vplyv v zmysle ustanovenia § 51 ods.3 písm.c/ Tr.zák. rovnako neobstojí, nakoľko výsledkami vykonaného dokazovania nepodarilo sa stotožniť osoby, s ktorými po predchádzajúcej dohode mal obžalovaný U. T. sa dohodnúť a spáchať teraz žalovaný skutok, preto ani nebolo možné vo výroku rozsudku tieto osoby bližšie označiť. Záverom odvolací súd znova zdôrazňuje, že v prípade, že odsúdený U. T. by s takýmito osobami, ktorých totožnosť sa nepodarilo zistiť, aj naďalej udržiaval kontakt, aj táto skutočnosť by mohla byť posúdená v jeho neprospech a opätovne v tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods.1 Tr.zák., t.j. o možnosti rozhodnutia o neosvedčení sa odsúdeného U. T. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.