Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/220/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515216182 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515216182.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. C. nar.XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom N. práce, sociálnych vecí a rodiny, J. námestie č. 9, P. dieťaťa rodičov E. E. nar.XX.X.XXXX bývajúcej v S. na H. č. XXX zastúpenej advokátkou JUDr. Slavomírou Husztyovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach Za amfiteátrom č. 10 a R. C. nar. X.X.XXXX bývajúceho v P. na A. XXXX/XX zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Fabiánom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 20 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 12.2.2016 č.k. 19P 287/2015 - 61 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 12.2.2016 č.k. 19P 287/2015-61 zamietol návrh otca na zníženie výživného. 2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice I z 19.2.2008 č.k. 21P 47/2007-15 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27.11.2008 č.k. 7CoP 172/2008-48 boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému R. C. nar.XX.X.XXXX tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 5.000,-Sk mesačne od 1.9.2007. Týmto rozhodnutím bol upravený styk otca s maloletým Viktorom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.12.2008. Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 5.10.2010 č. k. 11P/5/2009 - 150 a rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 19.3.2012 č.k. 13P/52/2011 - 73 boli návrhy otca na zníženie výživného k maloletému R. C. zamietnuté. Otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou a jej maloletou dcérou C.. Otec pracoval v spoločnosti Obal J. po dobu 10 rokov, s čistým mesačným príjmom 800,-Eur. Pracovný pomer, ktorý mal uzavretý na dobu neurčitú skončil z vlastného podnetu z dôvodu ponuky lepšie platenej práce v zahraničí a vycestoval do I.. Pracoval v spoločnosti Q. ako pomocný robotník po dobu 7 mesiacov, a jeho príjem bol 300 libier týždenne. Ako to zistil z výpovede otca, túto prácu nezvládol po fyzickej ani psychickej stránke, preto ju skončil a vrátil sa na Slovensko. Nové zamestnanie sa mu nepodarilo nájsť, po dobu 6 mesiacov poberal dávku v nezamestnanosti a v súčasnosti pracuje na základe Dohody o vykonaní práce v spoločnosti PV E. s.r.o. ako vodič a jeho mesačný príjem je 100,-Eur. Otcova manželka pracuje ako administratívna pracovníčka na Okresnom súde Košice s mesačným príjmom 480,- Eur. Spolu s manželkou uhrádzajú náklady na bývanie 200,- Eur, náklady na stravu v spoločnej domácnosti 400,-Eur, spláca hypotekárny úver 235,-Eur mesačne, spotrebný úver 130,- Eur mesačne, platí životné poistenie 27,-Eur, za mobilný telefón 15,-Eur, internet a TV 22,-Eur mesačne, štvrťročne platí za odpad 30,-Eur a ročnú daň 17,-Eur. Z výpovede otca zistil, že mu finančne pomáhajú rodičia, jeho otec pracuje a matka je invalidnou dôchodkyňou, ale rovnako mu pomáhajú aj príbuzní. Zo správy sociálnej poisťovne zistil, že otec pracoval v spoločnosti Z. - J., a.s. Košice od 1.1.2005 do 21.10.2014 a jeho príjem za posledný mesiac, v ktorom odpracoval všetky pracovné dni (september 2014) bol 865,- Eur netto. Z dohody o pracovnej činnosti uzavretej so spoločnosťou PV - MOVING, s.r.o. F. W. zistil, že otec pracuje ako vodič od 27.11.2015 s dohodnutou odmenou 100,-Eur mesačne na dobu určitú do 26.11.2016. Matka žije s maloletým R. v rodinnom dome u svojej matky, s ktorou vedie spoločnú domácnosť. Posledným zamestnávateľom matky bola spoločnosť J.. Slovakia s.r.o., kde pracovala od 18.11.2014 do 30.6.2015 a pracovný pomer, ktorý bol uzavretý na dobu určitú, zamestnávateľ jej nepredĺžil z dôvodu, že bola dlhodobo práceneschopná pre ťažkosti s chrbticou, ako následku po dopravnej nehode. Matka má diagnostikovaný ťažký stupeň rakoviny, má za sebou dve operácie, užíva lieky a je pod sústavnou kontrolou lekárov. Počas pracovnej neschopnosti, ktorá trvala takmer rok, poberala nemocenské dávky 540,-Eur mesačne. V súčasnosti je nezamestnaná a poberá dávku 446,- Eur mesačne. Výdavky matky zahŕňajú náklady na bývanie 121,- Eur (plyn, elektrina), za vodu 150,-Eur a kúrenie 600,-Eur uhrádza jej matka, ktorá je invalidnou dôchodkyňou. Výdavky na stravu a bežný chod domácnosti predstavujú 200,-Eur, platí hypotekárny úver 420,-Eur mesačne a okrem motorového vozidla (rok výroby 2010) Audi A3, majetok väčšej hodnoty nemá. Maloletý R. je žiakom 4.ročníka Základnej školy v Ruskove. Navštevuje krúžok anglického jazyka, za ktorý matka platí 102,- Eur ročne a za učebnice 30,-Eur ročne, pri škole navštevuje krúžok florbalový a futbalový krúžok vo Valalikoch, na ktoré mu matka zabezpečuje športové potreby, oblečenie a športovú obuv Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 78 ods. 1, ods. 3, § 62 ods. 1, 3, § 62 ods. 1,2,4,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pretože zanechal zamestnanie s perspektívou trvalého pracovného miesta a stáleho mesačného príjmu (865,- Eur), teda bez dôležitého dôvodu vzdal sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) a s poukazom na to, že od r. 2008 (7 rokov) nebolo výživné zvýšené, matke bráni vážny zdravotný stav pracovať a otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, je povinný usporiadať svoje pomery tak, aby nebola ohrozená výživa maloletého R., ktorý je nezaopatreným dieťaťom. Konštatoval, že výživné je prednostnou pohľadávkou a preto povinný rodič (otec) môže uspokojovať svoje vlastné potreby a ním prezentované náklady, najmä ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov, až potom, keď budú uspokojené odôvodnené potreby nezaopatreného maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa, z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol konajúcemu súdu, že sa bližšie nezaoberal dôvodmi prečo opustil predchádzajúce zamestnanie, nevysporiadal sa s jeho reálnymi finančnými možnosťami v súčasnej dobe a podstatnou zmenou jeho pomerov na strane výdavkov. Jeho úmyslom nebolo vzdať sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu, ako to konštatoval súd prvej inštancie, pretože do zahraničia odišiel, aby zvýšil svoj príjem a mohol riadne hradiť výživné na svoje dieťa, ako aj zvýšené výdavky v súvislosti so splácaním hypotekárneho úveru použitého na zabezpečenie svojho bývania a ďalšie výdavky. Jeho príjem v zahraničí bol vyšší, ako dosahoval pred svojím odchodom zo Slovenska, čím zvyšoval svoju životnú úroveň, ako aj osôb voči ktorým má vyživovaciu povinnosť a umožňoval riadne hradiť výdavky, na ktoré poukázal v priebehu konania. Zlý zdravotný stav mu však nedovolil zotrvať na tejto pracovnej pozícii, bol často chorý, za tri a pol mesiaca schudol 20 kíl, čo v konaní potvrdila aj matka dieťaťa. Z týchto dôvodov (zlý zdravotný stav) bol nútený dať v zahraničí výpoveď a vrátiť sa na Slovensko. Zdôraznil, že zlý zdravotný stav je podľa jeho názoru dostatočne dôležitým dôvodom na ukončenie pracovného pomeru. Od toho času si preukázateľne hľadá zamestnanie, no napriek svojej snahe sa mu zatiaľ podarilo nájsť len prácu na dohodu o pracovnej činnosti na dobu určitú v spoločnosti PV-MOVING s.r.o., Nižný Žipov, kde pracuje ako šofér s odmenou 100,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že došlo k zmene pomerov na jeho strane, nakoľko jeho súčasný príjem je nižší ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ale nezaoberal sa s jeho skutočnými možnosťami a schopnosťami platiť toto výživné. V tejto časti rozhodnutie považuje za nesprávne a nepreskúmateľné. Vytkol konajúcemu súdu, že sa bez ďalšieho nezaoberal jeho tvrdením, že matka dieťaťa má príjem aj z chovateľskej činnosti. V odvolaní poukázal na svoje pomery a výdavky, ktoré prezentoval už v priebehu konania na súde prvej inštancie s tým, že s výnimkou bytu, v ktorom býva, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, úspory, motorové vozidlá a ani žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty, prípadne akýkoľvek iný majetok. V súčasnosti zo svojho minimálneho príjmu a pri jeho výdavkoch nie je možné vyjsť a existovať a nie je schopný uhrádzať výživné v stanovenej výške. Zdôraznil, že zamietnutie návrhu na zníženie výživného bolo nesprávne, nakoľko výživné 166,- Eur mesačne je neprimerane vysoké vzhľadom na výšku jeho súčasného príjmu a nevyhnutné výdavky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery a s poukazom na platnú právnu úpravu navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jeho návrhu na zníženie výživného v celom rozsahu vyhovel. 4. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a správne odôvodnený. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav a vec správne právne posúdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými podstatnými a relevantnými argumentami účastníkov konania a závery, ku ktorým dospel, sú prijateľné, racionálne a spravodlivé. Vo vzťahu k odchodu otca od slovenského a anglického zamestnávateľa uviedla, že si mal vopred preveriť, akú prácu bude vykonávať a či ju zvládne, v priebehu konania nevysvetlil v čom spočíval jeho „zlý“ zdravotný stav a tento ani nijakým spôsobom nepreukázal, rovnako, ako ani príjem dosahovaný v zahraničí. Argumentácia otca zlým zdravotným stavom oproti jej závažným diagnózam vyznieva zvlášť cinicky. Zvýšenie životnej úrovne otca prácou v zahraničí sa maloletého R. nedotklo žiadnym spôsobom, pretože otec aj po dobu 7 mesiacov, kedy pracoval v Anglicku s týždennou mzdou 300 libier, neplatil vyššie výživné. Je ťažko uveriteľné, že muž na vrchole jeho fyzických a psychických síl by bol v súčasnosti schopný zarobiť iba 100,- Eur mesačne. Aj profil otca na sociálnej sieti facebook v rubrike „obľúbené“ a „iné“ napovedá o jeho životnom štýle, ktorý je v rozpore s prezentovaním sa otca v tomto súdnom konaní (najmä odkazy na športové aktivity, módne oblečenie, cestovnú kanceláriu, elektronické cigarety a pod.). Vyjadrila názor, že reálne zárobkové schopnosti a možnosti otca zodpovedajú jeho príjmom dosahovaným u zamestnávateľa OBAL SERVIS a.s. Košice, s ktorým otec dobrovoľne ukončil pracovný pomer. Z týchto dôvodov navrhla, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 5. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, nakoľko súd pri zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného správne vychádzal z predchádzajúcich príjmov otca, keďže dvakrát dobrovoľne ukončil pracovný pomer najprv v spoločnosti OBAL SERVIS a.s. , kde mal mesačný príjem cca 800,- Eur a následne v spoločnosti TESCO v Anglicku, kde jeho príjem predstavoval 300 libier týždenne. Poukázal na rozsah odôvodnených potrieb mal. Viktora, ktorý je žiakom 4. ročníka základnej školy a okrem bežných výdavkov matka má výdavky na vzdelávanie (anglický jazyk) ako aj súvislosti s aktívnym trávením voľného času maloletého. S poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyjadril názor, že výživné 166,- Eur mesačne je z vyššie uvedených dôvodov primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a nevyhnutné na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. 6. Otec dieťaťa sa k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka, ktoré boli doručené jeho právnemu zástupcovi 5.8.2016 nevyjadril. 7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). 8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ods. 3 tohto zák. ust. odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 11. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 66 CMP (odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav , posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh otca na zníženie výživného pre mal. R. zamietol. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnili a dodáva, že odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nezákonným a nepreskúmateľným. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre mal. R.. Odvolací súd zdôrazňuje, že od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie takmer 9 rokov, počas ktorého si otec plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi v rozsahu 166,- Eur mesačne (5,05 Eur na jeden deň), počas ktorého sa rozsah odôvodnených potrieb maloletého R. postupne zvyšoval, pričom výrazná zmena pomerov za takmer 9 rokov ani raz nebola premietnutá do podielu otca na výživnom a otec napriek ním prezentovaného vyššieho príjmu resp. vyššej životnej úrovne počas výkonu práce v Anglicku neprispieval na výživu maloletého nad rámec súdom určeného výživného 166,- Eur mesačne. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca poukazuje na § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, nota bene súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného vychádzal z princípu potencionality, ktorý má prednosť pred princípom fakticity v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo len v minimálnej miere. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (resp. podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd poukazuje aj na to, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti a následne si plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval skončenie pracovného pomeru otca so zamestnávateľom OBAL- SERVIS a.s. Košice, resp. so spoločnosťou TESCO za skončenie pracovného pomeru bez vážneho dôvodu a následne správne vychádzal pri rozhodovaní o výživnom z jeho príjmu dosahovaného u zamestnávateľa na Slovensku (865,- Eur), pretože so spoločnosťou OBAL-SERVIS a.s. Košice mal pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú, nota bene minimálne tento príjem mohol reálne dosahovať aj v súčasnosti a nepreukázal ani skončenie pracovného pomeru v Anglicku zo zdravotných dôvodov, preto v kontexte zisteného skutkového stavu považoval odvolací súd námietky otca za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tiež konštatuje, že matka svoj podiel na výživnom v prevažnej miere plní osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, ktorá dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. 12. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav, a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa predmetu konania ako aj s námietkami účastníkov konania, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie vo veci. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody a vysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).