Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/113/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516202041 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7516202041.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S.: O. nar. XX.X.XXXX, Q. nar. XX.X.XXXX a T. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v J., deti rodičov: X.. S. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. na F. ulici č. X zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Floriánskej ulici č. 16 a X.. P. S. nar. X.X.XXXX bývajúceho v U. XXX I. R. T. v konaní o návrhu matky a otca na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 31/2016-30 z 29.2.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zveril maloleté deti O., Q. a T. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na ich výživu tak, že na každé dieťa 40 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi Q. a T. každý párny kalendárny týždeň od piatku 15.00 hod., kedy vyzdvihne maloleté deti Q. a T. z Materskej školy na V. K. Č.. XX v J. do nedele 15.00 hod. a s maloletou O. je oprávnený stretávať sa každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať maloleté deti v určenom čase a povinný maloleté deti v určenom čase vrátiť matke v mieste jej bydliska. Návrh otca o nariadení predbežného opatrenia na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec z dôvodov ustanovených v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., kedy súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., kedy rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že uznesenie považuje za nesprávne, nezákonné a nesledujúce najlepší záujem maloletých detí. Vyslovil presvedčenie, že matka neosvedčila danosť svojho práva na dočasné zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a už vôbec nie naliehavosť predbežnej úpravy na obmedzenie jeho rodičovských práv spočívajúcich v úprave styku s maloletými deťmi. Poukázal na to, že konajúci súd sa nezaoberal existenciou relevantných dôvodov odchodu matky s deťmi zo spoločnej domácnosti, ani skutočnosťou, že tak urobila bez jeho vedomia a odišla na jemu neznáme miesto. Matkou označené dôvody, ako ustavičné hádky a nezhody v rodine považuje za prehnané a účelové, pričom tento jej názor ju neoprávňuje k tomu, aby svojvoľne pristúpila k takému riešeniu, čo v konečnom dôsledku pre neho znamenalo neodôvodnené odopretie jeho rodičovských práv k maloletým deťom. Poukázal na psychické a zdravotné problémy matky, ktoré sú preukázateľné jej ošetrujúcou lekárkou K.. E. N.. Uviedol, že mala užívať lieky, ktoré pravidelne neužívala, v dôsledku čoho mohla upadať do depresie a panickej poruchy. Vyslovil presvedčenie, že to bola práve matka, ktorá v poslednom období, pred odchodom zo spoločnej domácnosti zanedbávala starostlivosť o deti aj domácnosť a riešila si predovšetkým svoje vlastné aktivity. Prichádzala v neskorých hodinách domov, starostlivosť o deti ponechávala na rodičoch alebo jeho bratovi. Uviedol, že s matkou detí uzavrel 12.2.2016 dohodu ohľadom úpravy styku, ktorú ona nedodržiavala, odmietala mu poskytnúť náhradné oblečenie pre deti s tým, že oblečenie má kúpiť, odmietla ho informovať o aktivitách detí a ich prospechu. Vyslovil zásadný nesúhlas s konštatovaním súdu o vhodnosti dočasného zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a nesúhlasil ani s tvrdením, že v danom prípade pre stabilizáciu výchovného prostredia u maloletých detí, nie je vhodná dočasná striedavá osobná starostlivosť v zmysle jeho návrhu. Zdôraznil, že on je schopný postarať sa minimálne tak dobre o maloleté deti ako ich matka. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alternatívne zmenil a návrh zamietol. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že v celom rozsahu sa stotožňuje s uznesením prvostupňového súdu a s tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní proti nariadeniu predbežného opatrenia nesúhlasí, ide o vyjadrenia účelové, ktoré sa nezakladajú na pravde. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd sa dostatočne vysporiadal s otázkou posúdenia skutočností svedčiacich o naliehavosti potreby dočasne upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom. K tvrdeniu otca, že išlo o skratové konanie matky a bezdôvodné vytrhnutie detí zo stabilného výchovného prostredia uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla aj s maloletými deťmi až po dlhodobých, opakovaných výrazných nezhodách medzi ňou a otcom, ale aj medzi otcom a maloletými deťmi. Otec bezdôvodne na maloleté deti kričal a kričal aj na matku maloletých detí. Nezhody medzi ňou a otcom prenášal na maloleté deti, ktoré napr. zatvoril v aute, deti kričali, plakali, matka sa mala pozerať ako trpia. Prikázal matke kľaknúť na kolená a prosiť o život detí. Matka mala strach, aby sa deťom nič nestalo, preto splnila to, čo chcel. Medzitým mal. O. otvorila zvnútra dvere auta a deti plačúce vyšli von, ale otec ich opäť dal späť do auta a zase zamkol. Ide len o jeden príklad z mnohých negatívnych správaní, ktorými sa otec prejavil voči matke, ale aj maloletým deťom. Poprela tvrdenia otca, že by v poslednom období, pred odchodom zo spoločnej domácnosti zanedbávala starostlivosť o domácnosť a už vôbec nie starostlivosť o maloleté deti. Ide výlučne o tvrdenia otca, ktoré sú účelové a nepravdivé. Uviedla, že maloleté deti odmietali ísť na stretnutie s otcom napriek tomu, že matka s otcom uzavrela dohodu o úprave styku, predovšetkým mal. O. otca odmieta, čo je dôsledok jeho správania voči nej. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a zákonné. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že vykonal šetrenie v mieste súčasného bydliska maloletých detí. Na základe pohovoru s maloletými deťmi zistil, že mal. O. sa síce chce s otcom stretávať, avšak nechce v jeho domácnosti prespávať. Uviedla niekoľko negatívnych zážitkov s otcom, kedy ju otec chcel nechať napr. na kúpalisku v Poprade, či na svahu počas spoločnej lyžovačky. Otec si ani nepozrel jej vysvedčenie so samými jednotkami, ktoré mu ukázala a na druhý deň na ňu nakričal, že mu vysvedčenie neukázala. Taktiež mal. T. spontánne uviedol, že ich otec v lete všetkých troch zamkol v aute a nechcel ich pustiť von. Mal. O. uviedla, že sa jej podarilo otvoriť dvere zvnútra a všetci vyšli von. Mal. T. uviedol, že ocko býval na mamku zlý. Strávili víkend u otca, pričom uviedli, že na návštevu otca sa netešili a ani sa im tam nepáčilo. Súčasne uviedli, že opakovane otca nechcú navštíviť, pričom nevedeli uviesť konkrétny dôvod prečo. Na základe vykonaného šetrenia navrhol kolízny opatrovník uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť nariadiť predbežné opatrenie je potrebné posudzovať vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenie a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že doposiaľ zistené skutočnosti jednoznačne preukazujú naliehavú potrebu zásahu súdu formou predbežného opatrenia a zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matke, určenia výživného a úpravy styku otca s maloletými deťmi. Naliehavosť ingerencie súdu do pomerov účastníkov, predovšetkým maloletých detí, nariadením predbežného opatrenia spočíva v záujme maloletých detí, zosúladenia stavu faktického so stavom právnym, keďže maloleté deti sa s matkou zo spoločnej domácnosti už odsťahovali, matka ani maloleté deti neprejavujú žiaden záujem sa k otcovi vrátiť. Je nepochybné, že maloleté deti v súčasnosti prejavujú k otcovi negatívne pocity a odmietavý postoj, ktorý je spôsobený správaním sa a reakciami otca, ktoré deti pociťujú ako neadekvátne, nevyspytateľné a voči nim a matke neprimerané. Uvedené správanie otca vyvoláva predovšetkým určitú psychickú záťaž na maloleté deti - strach a obavu z ďalšieho stretnutia. Z vyjadrenia maloletých detí a ich prejavenej vôle tak, ako to uviedol kolízny opatrovník, ktorý vykonal dôsledné šetrenie, vyplýva, že majú jednoznačnú predstavu s kým chcú žiť a v koho osobnej starostlivosti chcú ostať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Spôsob, akým súd zisťuje názor maloletého dieťaťa je upravený v § 100 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak účastníkom konania je maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. V danom prípade prostredníctvom kolízneho opatrovníka maloleté deti primerane svojim rozumovým schopnostiam prejavili vôľu zostať u matky a nebývať s otcom. Odvolací súd zastáva totožný názor ako súd prvého stupňa aj pri určení a rozsahu určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, kedy konajúci súd správne rozhodol, ak určil výživné 40 € mesačne na každé dieťa, čo v danom prípade spĺňa určenie výživného v tzv. nevyhnutnej miere. Stotožnil sa aj s rozhodnutím o úprave styku a s výrokom konajúceho súdu, ktorým návrh otca o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, zamietol. Odvolací súd je toho presvedčenia, že nariadenie predbežného opatrenia je v záujme maloletých detí a je nepochybné, že ujma na právach účastníkov, ktorá môže vzniknúť v prípade, ak sa preukáže, že predmetné tvrdenia uvedené v návrhu o nariadenie predbežného opatrenia nie sú pravdivé, bude menšia ako ujma, ktorá by vznikla, ak by súd dočasne neupravil pomery maloletých detí. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ide o úpravu dočasnú a nariadením predbežného opatrenia sa v zásade neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosti tvrdené otcom v odvolaní a matky v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej v rozsahu, ktorý presahuje rámec dokazovania v konaní o nariadení predbežného opatrenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne, zákonné a predovšetkým ako rozhodnutie v prospech maloletých detí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.