Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/344/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516204237 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7516204237.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: M. I., G.. X.X.XXXX, K. Z. Z., C. - K. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho č. 3, proti žalovaným: 1.Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 48, IČO: 00 151 653, zastúpený Advokátskou kanceláriou Marek Hic, s.r.o., so sídlom v Martine, P.O.Hviezdoslava 10625/23b, IČO: 36 865 036 2. Dražobník s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova č. 6, IČO: 36 764 821, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Nerudova 14, IČO: 50 001 949, v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalovaných v 1. a v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 8.4.2016 č.k. 7C 264/2016-65 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením prikázal žalovaným v 1. a v 2 .rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na LV č. XX Z. Č. P. „. , C. G. Q. O. P. „. Č.. XXX- J. O. Q. G. U. Z. XXX M., O. P. „. Č.. XXX/X - J. U. Z. XXX M. Q. G. O. Č.. XXX O. P. V. Č.. A.. XX, všetko registrované Okresný úradom Košice, katastrálny odbor, kat. úz. C.-K., U. C.-K., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania si vymienil rozhodnúť vo veci samej. Vo výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne vo veci samej. 2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) v priebehu konania, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností uvedených vo výroku uznesenia. 3.V napadnutom uznesení súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že ako dlžníčka na jednej strane uzatvorila so žalovaným v 1. rade ako veriteľom dňa X.X.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. XXX XXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný v 1. rade poskytol úver vo výške 28.000,- eur s úrokovou sadzbou 6,39% ročne a ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach od 15.7.2011 do 15.6.2036 mesačne po 174,45 eur. V ten istý deň uzavrela so žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom aj zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. 4. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 22.4.2015 oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva a žalovaný v 2. rade listom zo dňa 22.6.2015 oznámil žalobkyni, že je povinná strpieť ohliadku predmetnej nehnuteľnosti. Listom zo dňa 28.1.2016 bolo žalobkyni opakovane oznámené začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorá sa konala 2.3.2016. Nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom výkonu záložného práva boli ohodnotené znaleckým posudkom č. 58/2015 na objednávku žalovaného v 2. rade vo výške 42.100,- eur. Žalobkyňa v žalobe namietla podhodnotenie nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu požiadala žalovaného v 1. rade o zastavenie výkonu záložného práva a uviedla, že sama má záujem predať predmetné nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej agentúry a tak splniť svoj dlh. Výkonom záložného práva podľa žalobkyne príde o svoje jediné obydlie, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky a tiež poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva, realizovaná v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň k skutočnosti sa najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva a záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec, plniaca významné sociálne potreby dlžníka. Nemôže byť nadriadený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako je to v prípade exekúcie. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa má vôľu predať nehnuteľnosti a dlh splatiť, čo jej žalovaný v 1. rade znemožňuje, nemožno hovoriť o nevyhnutnom a primeranom opatrení, ak sa uskutoční výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Z oznámenia o výsledku dražby zo dňa XX. X.XXXX vyplynulo, že predmet dražby nebol vydražený. 5. S poukazom na § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/, ods. 4 súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel. V odôvodnení uznesenia uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V danom prípade mal za to, že boli osvedčené všetky predpoklady vyhoveniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom hrozí bezprostredne hroziaca ujma žalobkyni, pokiaľ by výkon záložného práva bol realizovaný. Predmetom výkonu záložného práva je totiž bydlisko žalobkyne a iné bývanie nemá zabezpečené. 6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenie zamietne. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie je predovšetkým vo výrokovej časti, ale aj v jeho odôvodnení vecne nesprávne. Neprimeraným spôsobom súd zasiahol a zasahuje do zákonom a ústavou chránených základných práv žalovaného v 1. rade, v rozhodnutí úplne absentuje relevantné odôvodnenie, preto je rozhodnutím arbitrárnym. Žalobkyňa ani len neosvedčila základné právne skutočnosti, existencia ktorých je nevyhnutná v prípade, ak má byť predbežnému nariadeniu vyhovené. 7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uplatnil trovy odvolacieho konania. V odvolaní žalovaný v 2. rade zdôraznil, že výkon záložného práva je prísne viazaný na splnenie zákonných podmienok, ktoré umožňujú jeho realizáciu. Začatie výkonu záložného práva nie je teda prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinností zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas. S poukazom na § 12 ods. 5, § 21 ods. 2 a § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov uviedol, že zákon odstraňuje všetky pochybnosti týkajúce sa znaleckého posudku ešte pred udelením príklepu na dražbe. Vďaka tejto právnej úprave sa inštitucionalizuje postup pri odstraňovaní chýb znaleckého ohodnotenia predmetu dražby a zákon tak obmedzuje argumenty dlžníka v prípadnom konaní o neplatnosť dražby resp. zo strany žalobkyne sú uvedené tvrdenia predčasné a nesprávne. Žalobkyňa nenamietala znalecký posudok spôsobom a v lehote, ako jej uložil zákon. Pokiaľ žalobkyňa upozornila, že v uvedených nehnuteľnostiach býva, uviedol, že samotným vyhlásením dražby nie sú dotknuté jej práva, ba dokonca ani samotnou dražbou, ako aj jej prípadným následkom (zmena vlastníckeho práva) nie je dotknuté právo na obydlie. Ani zmenou vlastníctva k zálohu totiž nemôže prípadný nový vlastník priamo či bezprostredne ohroziť jej vyššie spomenuté práva, pretože jediným legálnym spôsobom „donútiť“ žalobkyňu opustiť obydlie je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, pokiaľ by dobrovoľne obydlie neopustila. Z toho dôvodu uviedol, že predbežné opatrenie je vydané predčasne a bezdôvodne. V súvislosti so spomenutým rozhodnutím Ústavného súdu SR uviedol, že ani samotné vyhlásenie ust. § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. za protiústavné by neviedlo k záveru, že záložný veriteľ nie je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku. Podstatou uvedeného nálezu je, že výkon záložného práva skrze zákon o dobrovoľných dražbách je plne v súlade so zákonom a argumenty žalobkyne sú vytrhnuté z kontextu celého nálezu, ktorý nemôže byť vzťahovaný na danú situáciu, pretože Ústavný súd SR nad rámec posudzovanej veci hodnotil hraničnú situáciu (nehodnotil prejednávanú vec). Slovenský právny poriadok navyše poskytuje záložcovi, resp. osobám, ktorých práva boli dotknuté dobrovoľnou dražbou prostriedok na ochranu svojich práv, ktorým je podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Argument žalobkyne, že má záujem predať predmetné nehnuteľnosti „svojpomocne“ hodnotí žalovaný ako účelový, keďže dražba dá reálny odhad a poskytne reálnu cenu nehnuteľnosti. V danom prípade nie sú preukázané zákonné podmienky nevyhnutné na nariadenie predbežného opatrenia, keďže žalobkyňa neosvedčila naliehavosť potreby predbežne úpravy, či bezprostrednú ujmu. Nebola preukázaná ani nutnosť úpravy pomerov účastníkov. Už len z týchto dôvodov je predbežné opatrenie potrebné považovať za nedôvodné. Výkon záložného práva realizovaný žalovanými je v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou a má jednoznačnú oporu aj v práve EÚ. 8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1.a 2. rade nie je opodstatnené. 9. Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. 13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 17. Z vyššie cit. zákonných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. 18. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. 19. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne. 20. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolacom konaní vznesené žalovanými a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. 21. K dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení odvolací súd udáva: Žalobkyňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) odôvodnila tým, že so žalovaným v 1. rade uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými. Ustanovenie zmluvy o úvere uvedené v článku III. bod 4 (záverečné ustanovenia) o tom, že zmluva je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka je podľa názoru žalobkyne neprijateľnou podmienkou spôsobilou založiť v spojení s inými ustanoveniami zmluvy zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, keďže niet ekonomického dôvodu, ktorý by spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť obsah zmluvných podmienok ovplyvniť, nútil k tomu, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil výlučne pod ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré neprimerane znevýhodňujú spotrebiteľa. Okrem toho uvedená zmluva obsahuje aj ďalšie dojednania, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a na ktoré v žalobe aj konkrétne poukazuje. Žalobkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že výkonom záložného práva žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy môže vymôcť aj to, na čo nemá nárok. Napadnutá záložná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, nebola individuálne dojednaná a výkonom záložného práva podľa žalobkyne by došlo k neprimeranému zásahu do jej práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život. Okrem toho poukázala na to, že výkon záložného práva formou predaja predmetnej nehnuteľnosti je v rozpore s dobrými mravmi pre nepomer výšky pohľadávky k pomeru hodnoty nehnuteľnosti a súčasne namietala aj výšku ohodnotenia podľa znaleckého posudku na sumu 42.100,- eur, pričom podľa jej názoru predmetná nehnuteľnosť má hodnotu okolo 70.000,- eur. S poukazom na nález Ústavného súdu SR II 3/2004 poukázal na osobitosť ochrany výkonu záložného práva a uviedla, že má záujem predať predmetné nehnuteľnosti cestou realitnej kancelárie a tak vyrovnať dlh voči žalovanému v 1. rade. 22. Dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v zákone č. 524/2002 Z.z. a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kodex (§ 151 ods. 1 Obč. zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. 23. Za situácie, keď žalobkyňa poukazuje na neprijateľné podmienky dojednané v zmluve o splátkovom úvere, kedy výkonom záložného práva žalovaného v 1. rade by sa vymohlo aj to, na čo nemá nárok, je nariadenie predbežného opatrenia na mieste. 24. Správne postupoval súd prvého stupňa, ak neodkladným opatrením dočasne zastavil proces výkonu záložného práva v procese tzv. „dobrovoľnej dražby“, až kým sa vo veci samej nezistí, či je v súlade so zákonom, aby sa záložné právo vykonalo týmto spôsobom. 25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( § 420 CSP ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1,2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1,2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 CSP ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. ( § 425 CSP ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.( § 426 ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( § 427 ods. 1,2 CSP ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( § 428 CSP ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého (stupňa § 429). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430,§ 431 ods. 1,2 , § 432 ods. 1,2 ,§ 433, §434,§435 CSP)