Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/244/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516207416 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7516207416.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. F. nar. XX.X.XXXX a R. F. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Ing. A. X. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. č. XX zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Moyzesovej ul. č. 46 a Ing. H. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v W. č. XX zastúpeného JUDr. Jánom Minárikom CSc. advokátom so sídlom v Bratislave na Ipeľskej ul. č. 15 v konaní o zmenu úpravy styku na návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 29.7.2016 č.k. 19P 150/2016-70 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi. 2. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Vyjadrila názor, že súd pri rozhodovaní o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprihliadal na skutočnosť, že dôsledné vykonávanie rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 2.3.2016 sp.zn. 9P 8/2016 aj proti vôli maloletých detí nie je v záujme maloletých detí a môže do budúcna ohroziť ich zdravý psychický vývoj. Poukázala na vyjadrenie otca, ktorý odôvodnil nevhodnosť realizácie styku s maloletými deťmi za jej prítomnosti skutočnosťou, že má právo na súkromný život a nový partnerský vzťah, ako aj tým, že je problematické vysvetľovať, prečo trávi čas so svojou bývalou partnerkou, z čoho je zrejmé, že jeho primárnym záujmom nie je naplnenie potreby maloletých detí vybudovať si vzťah s otcom postupne aj za cenu, že sa to istý čas bude realizovať za jej prítomnosti. Svoj nesúhlas tiež odôvodňuje ich napätými vzťahmi, ktoré vnášajú do stretnutí stres, čím opätovne kladie dôraz len na naplnenie jeho záujmu realizovať styk s deťmi sám a odviesť ich od nej bez toho, aby prihliadol na to, čo deti prežívajú a aký dosah na ich psychiku bude mať odlúčenie od nej. Uviedla, že má záujem, aby sa styk detí s otcom realizoval, avšak vzhľadom k dlhšiemu časovému odstupu, kedy sa styk nerealizoval, je nevyhnutné, aby si deti opäť na otca zvykli, vytvorili si k nemu vzťah a nadobudli opätovne dôveru. Nevie si vysvetliť až panický strach mal. P. z otca, ktorý od spoločne stráveného víkendu s otcom otca odmieta vidieť a pri jej pokuse o rozhovor o otcovi nechce počúvať, dáva si ruky na uši, čo je dôvodom jej obavy, že celú situáciu a súčasný stav si nevie vysvetliť a spracovať. Obáva sa, že odporúčanie psychologičky PhDr. W. realizovať styk aj napriek hysterickému plaču detí môže do budúcna ohroziť ich zdravý psychický vývoj a nechce maloleté deti zbytočne traumatizovať. Napriek negatívnemu popisu spoločne realizovaného víkendu otcom, ktorý sa realizoval za jej prítomnosti od 10. do 12.6.2016 je toho názoru, že takto realizovaný styk bol pre deti prospešný a domnieva sa, že realizáciou styku obdobným spôsobom po dlhšiu dobu by došlo k postupnému a opätovnému nadviazaniu citového kontaktu medzi deťmi a otcom. Napriek názoru súdu prvej inštancie sa dôvodne domnieva, že realizáciu styku v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku bez procesu adaptácie detí a psychologickej pomoci bezprostredne ohrozuje zdravý vývoj psychiky detí, ktoré si situáciu nedokážu vysvetliť a sú z nej dezorientované. Vo vzťahu k správe ÚPSVaR Nitra považuje za potrebné uviesť, že tvrdenia otca o tom, že maloleté deti poznajú domácnosť jeho adoptívnej matky je zavádzajúce. Maloleté deti v tejto domácnosti nikdy nespali, navštevovali ju sporadicky dvakrát na 3 hodiny v mesiaci. Uvedené prostredie preto pre deti nie je dôverne známe a nepoznajú ho. Podľa jej vedomostí sa však otec detí v tejto domácnosti dlhodobo nezdržiava aj z dôvodu komplikovaných vzťahov s jeho adoptívnou matkou a je málo pravdepodobné, že k realizácii styku by došlo na tomto mieste. Otec sa podľa jej vedomostí zdržiava na východe Slovenskej republiky, nemá však vedomosti, kde býva a pracuje. Zavádzajúca je aj správa Obecného úradu W., z ktorej je zrejmé, že otec sa k prechodnému pobytu v dome svojej adoptívnej matky prihlásil 16.5.2016, avšak zo správy nie je zrejmé, že tento súhlas bol adoptívnou matkou otcovi daný len na obdobie pol roka do 16.11.2016. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z rozsiahlej správy referátu poradensko- psychologických služieb vypracovanej PhDr. Ľ. W., ktorá ju vykreslila v negatívnom svetle, keď uviedla, že síce navonok ona proklamovala, že chce budovať vzťah detí s otcom, avšak dávala si sústavne nové a nové podmienky ako bude styk prebiehať. Rovnako uviedla, že sa konzultácie 6.7. nezúčastnila bez ospravedlnenia. Uviedla, že sama bola iniciátorom uvedených stretnutí a sama žiadala o psychologickú pomoc pri riešení vzniknutej situácie. O to viac ju prekvapil postoj psychologičky, ktorá od začiatku spolupráce opakovane prejavovala svoje subjektívne postoje k celej záležitosti a z jej prejavov bola zrejmá neobjektívna náklonnosť k otcovi detí. Uvedená skutočnosť, ktorá kulminovala počas stretnutí, bola dôvodom jej sťažnosti na postup psychologičky z 4.7.2016. Vzhľadom na uvedené sa domnieva, že pred rozhodnutím o tejto sťažnosti nemal byť posudok psychologičky podkladom pre rozhodovanie súdu o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Posudok bol vypracovaný 14.7.2015 aj napriek tomu, že psychologička mala vedomosti o ňou podanej sťažnosti. 3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca s maloletými deťmi bol upravený dohodou rodičov, ktorá sa stala súčasťou rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z 2.3.2016 č.k. 9P 8/2016-77, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.4.2016. Matka už po mesiaci od právoplatnosti rozsudku podala 6.5.2016 návrh na zmenu úpravy styku a následne 30.6.2016 návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery (§ 121 CMP). Napriek tomu, že z ust. § 324 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, predpokladom pre jeho nariadenie je aspoň osvedčenie existencie skutočností, z ktorých vyplýva potreba bezodkladne upraviť pomery. Z uvedenej zákonnej úpravy však nie je možné vyvodiť, že neodkladným opatrením sa majú upravovať pomery, ktoré už boli upravené rozhodnutím vo veci samej, teda na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku bez toho, aby bolo aspoň osvedčené, že došlo k takým zmenám pomerov, ktoré je potrebné upraviť bezodkladne, pretože účastníkom hrozí konkrétna ujma na ich právach alebo právom chránených záujmoch. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia však táto skutočnosť, že došlo k výraznej zmene pomerov od vyhlásenia, resp. právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nevyplýva. Matka v zásade argumentuje, resp. odôvodňuje naliehavosť dočasnej úpravy pomerov nemožnosťou dohody medzi rodičmi o realizácii výkonu rodičovských práv a povinností na základe právoplatného rozsudku, pretože otec nerešpektuje záujem maloletých detí v zmysle ich postupnej prípravy na dlhší styk s ním bez jej prítomnosti, pretože styk otca s deťmi sa dlhšiu dobu nerealizoval, došlo k prirodzenému ochladnutiu citového vzťahu, a preto je nevyhnutné, aby si deti opäť na otca zvykli, vytvorili si k nemu vzťah a nadobudli opätovne dôveru. Vzhľadom na vyššie uvedené časové súvislosti nie je zrejmé, ako sa mohol vzťah maloletých detí počas jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku ku dňu podania návrhu na zmenu styku, resp. troch mesiacov ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmeniť do takej miery, že deti otca odmietajú a údajne ich stretnutia s otcom traumatizujú. 9. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 28 Zákona o rodine a tiež čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa zaručujú dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň garantujú obom rodičom rovnaké rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu, a to aj pokiaľ ide o pravidelný a rovnocenný styk dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. Právo stretávania sa s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas styku, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie, ktoré prenikavo zasahuje do výkonu práv a povinností rodiča, ako aj práv dieťaťa. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh podaný. Tieto dôvody spravidla nikdy nevyplývajú z návrhu a rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný napríklad tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, prípadne sa ho bojí a podobne. Judikatúra sa s týmto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. V prípade konfliktného vzťahu medzi rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na vysporiadanie tohto vzťahu a aj priemerne empatické dieťa sa za prítomnosti dvoch znepriatelených rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť čo i len jednému z rodičov kladie na psychiku dieťaťa neúmerné požiadavky. Pre rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci. Záujem dieťaťa však nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia, teda ich predstavami o výkone rodičovských práv a povinností. 10. V tomto prejednávanom prípade nebolo doposiaľ preukázané alebo aspoň osvedčené, že by existovali skutočnosti na strane otca spôsobujúce matkou udávaný stav, pričom je potrebné zdôrazniť, že úlohou rodiča, ktorý dieťa vychováva, teda ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je zabezpečiť úspešnú realizáciu styku dieťaťa s druhým rodičom, a to vytváraním vhodných podmienok, ako aj psychickou prípravou dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom, motiváciou dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom, ako aj pozitívnym usmerňovaním dieťaťa pri vytváraní jeho citových väzieb s druhým rodičom. Vzhľadom na to, že v konaní neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali takýto závažný zásah do výkonu rodičovských práv otca, akým je obmedzenie jeho styku s deťmi, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. 11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).