Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/94/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7600899361 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7600899361.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne D. P., bytom v S. I. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Máriou Strakovou, advokátkou so sídlom v Poprade, proti žalovanému U.. Š. K., bytom v S.Š. E. K., I. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Pavlom Putiškom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 85, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.2.2001 č.k. 5C/959/2000-14 v spojení s opravným uznesením zo dňa 1.7.2014 č.k. 5C/959/2000-121 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni príslušenstvo pohľadávky a to zo sumy 2 500 000,00 Sk s úrokom z omeškania od 1.5.1995 do 27.3.1998, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a ďalej žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 77 093,00 Sk a štátu trovy konania v sume 1 311,00 Sk a titulom súdneho poplatku sumu 99 500,00 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa sa v konaní vo veci samej domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 2 500 000,00 Sk s príslušným úrokom z omeškania. V priebehu konania žalovaný postupne žalovanú sumu žalobkyni uhradil, pričom neuhradené a sporné zostali úroky z omeškania. Z dôvodu späťvzatia návrhu súd konanie v časti o zaplatenie istiny zastavil a nárok žalobkyne na príslušenstvo pohľadávky bol vylúčený na samostatné konanie. Súd mal v konaní za preukázané, že svedkovia navrhnutí žalobkyňou potvrdili, že žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku na dobu 6 mesiacov, pričom svedkovia žalovaného uviedli, že pôžička bola poskytnutá na dobu dvoch rokov. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dohody, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi dňa 28.12.1992, ktorú spisoval žalovaný a v ktorej uviedol výpovednú lehotu pôžičky v lehote 6 mesiacov. Žalobkyňa podľa názoru súdu podľa tejto dohody postupovala, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že žalovanému zaslala výpoveď z predmetnej pôžičky, a to 1.9.1993, na základe ktorej ho požiadala o vyplatenie pôžičky najneskôr k 1.3.1994. Sám žalovaný ako dôkaz uvedenú výpoveď súdu predložil s odôvodnením odvolania dňa 8.8.1994. Z tohto dôvodu súd zročnosť pôžičky určil na 1.3.1994 a od uvedenej doby priznal žalobkyni úrok z omeškania podľa ňou upresneného petitu týkajúci sa však len výšky úrokov z omeškania a nie doby omeškania jednotlivých čiastok, pretože pri určení súd vychádzal z výpisov z banky podľa ich odpisov z účtu žalovaného. Súd prvého stupňa posudzoval aj vznesenú námietku premlčania a dospel k záveru, že návrh nie je premlčaný, pretože žalobkyňa svoj návrh rozšírila dňa 27.1.2000 na základe podania zo dňa 17.4.1998, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.4.1998 a rozšírenie sa týkalo len obdobia od 15.8.1995 do 15.12.1995, teda tej časti, v ktorej vzal návrh späť, čo do úrokov, predchádzajúci právny zástupca žalobkyne. Súd mal teda za to, že návrh ohľadom tejto časti úrokov z omeškania bol podaný v lehote. Čo sa týka zmeny v ostatných častiach návrhu, čo do úrokov, jednalo sa len o jej zníženie. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal z ust. § 517 ods. 2 priznal žalobkyni ňou uplatnené úroky z omeškania za obdobie od 1.3.1994. V prevyšujúcej časti, čo do úrokov od 30.9.1993 do konca februára 1994 zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust . § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku. Vzhľadom na výsledok konania uložil súd žalovanému povinnosť podľa § 148 O.s.p. zaplatiť trovy štátu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Proti tomuto rozsudku v znení opravného uznesenia podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, pretože súd ustálil lehotu splatenia poskytnutej pôžičky dňa 1.3.1994, i keď v konaní bolo svedeckými výpoveďami navrhnutými preukázané, že doba pôžičky bola najmenej dvojročná s následnou výpovednou 6-mesačnou lehotou. Lehota vrátenia pôžičky uvádzaná žalobkyňou bola ňou v priebehu konania neustále menená, čo svedčí o nevieryhodnosti tvrdení žalobkyne. V tejto nadväznosti žalovanej vzniesol námietku premlčania úrokov z omeškania a je toho názoru, že súd o tomto nároku nesprávne rozhodol už aj preto, že nárok ohľadom úroku z omeškania bol uplatnený v roku 1998. Ďalej poukázal na to, že v priebehu konania namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne, pretože pôžička bola poskytnutá z nepoctivého zdroja, dokonca časť pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalobkyňou je aj časť dedičstva po jeho neb. otcovi, o ktorom prebieha na Okresnom súde v Poprade konanie. Jeho otec a žalobkyňa sú súrodenci a v tejto nadväznosti na Okresnom súde v Poprade prebieha konanie o neplatnosť darovacích zmlúv medzi dedičmi, t.j. aj medzi ním, po neb. J. K. a žalobkyňou ako obdarovanou. Na základe týchto darovacích zmlúv žalobkyňa získala neoprávnené pozemky, ktoré odpredala firme Whirlpool a.s. Matejovce napriek tomu, že v kúpno-predajnej zmluve sa zaručila za bezpredmetnosť predávanej nehnuteľnosti a vyhlásila, že v nich neviaznu žiadne ťarchy, záväzky alebo iné právne vady. Následne vedome z takto nezákonne získaných finančných prostriedkov poskytla predmetnú pôžičku, z ktorej súd vyčíslil namietané úroky. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak ustálil splatnosť pohľadávky žalobkyne dňom 2.3.1994, ktorý následne správne právne posúdil, ak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni príslušný úrok z omeškania z poskytnutej pôžičky. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že v konaní bolo preukázané, že pôžička bola poskytnutá na dobu dvoch rokov s výpovednou lehotou 6 mesiacov. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na správne závery súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, v ktorom súd pri ustálení lehoty splatnosti poskytnutej pôžičky vychádzal nielen z výpovedí svedkov (ktorí vypovedali protichodne), ale aj z listinných dôkazov, a to najmä zo samotnej dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 28.12.1999 (v ktorej účastníci dohodli pre vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov „polročnú výpovednú lehotu“), ale aj z písomnej výzvy žalobkyne adresovanej žalovanému ohľadom vrátenia poskytnutej pôžičky najneskôr ku 1.3.1994. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Citované zákonné ust. § 563 ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie poskytnutie pôžičky písomným podaním zo dňa 1.9.1993, na základe ktorého žiadal vrátiť poskytnutú pôžičku najneskôr k 1.3.1994. Keďže žalobkyňa vo výzve určila čas plnenia na deň 1.9.1994, pohľadávka sa stala splatnou uplynutím tejto lehoty a teda dlh žalovaného sa stal splatným dňom 2.3.1994. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovaného aj v časti ohľadom vznesenej námietky premlčania žalobkyňou uplatneného príslušenstva pohľadávky. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobkyňa mohla právo uplatniť vo vzťahu k žalovanému po prvý raz dňom 2.3.1994 a uvedené právo by jej zaniklo uplynutím trojročnej premlčacej doby dňom 2.3.1997. Z obsahu spisu vo veci 5C/606/93 je zrejmé, že žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na vrátenie pôžičky dňom 30.9.1993 a následne písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 4.11.1993 uplatnila aj úrok z omeškania zo sumy 2 500 000,00 Sk vo výške 3% odo dňa 28.12.1992 do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu tento nárok nemožno považovať za premlčaný. Za nedôvodné treba považovať aj odvolacie námietky žalovaného ohľadom tvrdených skutočností, že pôžička mu bola poskytnutá zo strany žalobkyne z nepoctivého zdroja, pretože takýto skutkový záver z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno vyvodiť. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Peňažné sumy v napadnutom rozsudku sú síce uvedené v slovenskej mene, avšak ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené v rozhodnutiach súdov sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa, ktorá však v súvislosti s odvolacím konaním trovy konania si neuplatnila a žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.