Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/571/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7604893685 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7604893685.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Jiráskova 12, Lučenec IČO: 36 039 039, zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, so sídlom v Lučenci, Dr. Herza 12, proti povinnej: R. H., D.. XX.X.XXXX, N. F. Č.. XXX, o vymoženie istiny 82,98 eur (2.500,- Sk) s prísl, vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad Zvolen, Francisciho 1044/6, pod sp. zn. EX 1896/04, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1Er/116/2004-28 zo dňa 12.5.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Andrei Cimermanovej trovy exekúcie vo výške 38,59 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom Košice pod č. k. 6Zm 1748/99-4 dňa 22.11.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.12.1999. Z ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na poklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. Vzhľadom na to je skutočnosť, že právny predchodca oprávneného, ktorý bol navrhovateľom v pôvodnom konaní zanikol, irelevantná. K návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal, ale iba odkázal na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočnosti. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd preto exekúciu v súlade s týmto ustanovením zastavil. Na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora súd zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože mal súd za to, že práve oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, čo viedlo v konečnom dôsledku k zastaveniu exekúcie. 3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a taktiež z dôvodu, že sa oprávnenému postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a rovnako uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c / O.s.p.. 4. Oprávnený nesúhlasil s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o zastavení exekúcie s poukazom na ustanovenia Exekučného poriadku s odôvodnením, že oprávnený v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie nepopísal rozhodujúce skutočnosti a nedoložil dôkazy na označenie týchto skutočností, resp. doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotil tak, že si oprávnený vôbec nesplnil povinnosť a nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Pritom oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 (a platný aj v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie) nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku, o ktorej už aj bolo vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Za daného právneho stavu mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť oprávneným označené podklady - spis základného konania. 5. Podľa oprávneného exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu oprávneného uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako právnom štáte s tým, že je neprípustný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu na len základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné, že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti (aj po uplynutí mnohých rokov od skončenia základného konania) požadovať splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. Pretože Exekučný titul bol vydaný v roku 1999 to znamená, že zmenka musela byť vystavená pred týmto dátumom. V uvedenom čase v Slovenskej republike neexistovala právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, nakoľko Piata hlava s názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zavedená súčinnosťou od 1.4.2004, ďalej zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa 14.6.2001. V čase vystavenia zmenky bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006. V danom čase nebola povinnosť majiteľa zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným, ani preukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky. Zároveň oprávnený poukázal na to, že je potrebné posúdiť súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou. 6. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. 7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, po oboznámení sa so spisom Krajského súdu v Košiciach 6Zm 1748/99 prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a contrario. 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). 9. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie 26.5.2016. 11. Možnosť podať odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Civilný sporový poriadok v § 355 ods. 2 C.s.p. a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku. 12. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 13. Podľa § 58 ods. 4 proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. m/ je odvolanie prípustné. 14. V prejednávanej veci je exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajský súdom v Košiciach pod č.k. 6Zm 1748/99-4 zo dňa 22.11.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.12.1999. Z originálu zmenky predloženej žalobcom GLOBNET, s.r.o., Kríková 4, Bratislava k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu vyplýva, že listina je označená ako zmenka bez protestu v G. W. XX.XX.XXXX s textom: „Zaplatím za túto zmenku remitentovi spoločnosti TRANSINVEST, a.s. so sídlom v Bratislave, ul. Panská 33 sumu 2.500,- Sk dňa 11.1.1997. Miesto splatnosti zmenky: Bratislava, pobočka Slovenskej sporiteľne, Suché Mýto 6 na číslo účtu XXXXXXX-XXX/XXXX. Vystaviteľom bola povinná R. H., F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. F. XXX. Na rube Zmenky je uvedené: Namiesto mňa TRANSINVEST a.s., IČO: 31 631 053, Panská 33, Bratislava GLOBNET s.r.o. Kríková 4, Bratislava, IČO: 35 728 051. 15. Podľa § 39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 16. Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 17. Podľa § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. 18. Podľa § 243f ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 19. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 20. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie vydané dňa 12.5.2016 bolo vydané po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a niektoré zákony, vrátane Exekučného poriadku. 21. Súd prvej inštancie vychádzal z platnej právnej úpravy v čase rozhodovania o zastavení exekúcie. 22. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní, keď boli zaviazaní na plnenie zmenky. 23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 24. K odvolacej námietke oprávneného, že v čase vystavenia zmenky nebola povinnosť majiteľa zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným, ani preukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky, odvolací súd poukazuje na to, že vyššie citované ust. novely zákona o súdnych exekútoroch majú procesný charakter a spätná účinnosť ust. § 243f ods. 1 novely zákona je explicitne ustanovená „v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.“ Odsek 1 dopĺňa odsek 4 novely § 243f, ktorý taktiež explicitne ustanovuje, že „ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.“ 25. K námietke oprávneného, že v čase vydania exekučného titulu v Slovenskej republike neexistovala právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, odvolací súd poukazuje na to, že judikatúra Európskeho súdneho dvora rozšírila povinnosť eurokonformného výkladu domáceho práva aj mimo rámca časovej pôsobnosti noriem komunitárneho práva. Teda aj v prípadoch, keď sa posudzujú skutkové okolnosti, ku ktorým došlo pred vstupom SR do EÚ a rozhodným právom je právo vtedy účinné, je potrebné ustanovenie Slovenského právneho predpisu prijatého nepochybne za účelom zharmonizovania práva SR s právom Európskych spoločenstiev, vykladať konformne s normami komunitárneho práva. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).