Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/556/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607215940 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7607215940.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v exekučnej právnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: Y. B., O..: XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž. XXX, pre vymoženie istiny vo výške 6,64 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 9Er/688/2007-13 zo dňa 31. 07. 2015 vo výroku o trovách exekúcie, takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie. Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň povinného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Denise Regináčovej Mihalovej trovy exekúcie vo výške 23,11 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že Okresný súd Spišská Nová Ves na návrh oprávneného a žiadosť súdnej exekútorky vydal dňa 16. 01. 2008 poverenie na výkon exekúcie. Následne exekútorka predložila súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom uviedla, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Poukázala na skutočnosť, že povinný je nemajetný, nemá žiaden príjem, ani iný majetok, ktorý by podliehal exekúcii a vzhľadom na zistené skutočnosti nie je ani reálny podklad na očakávanie zmeny majetkových pomerov u povinného. Súd citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 57 ods. 1, § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 prvú vetu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný zákon") v platnom znení. Uzavrel, že z exekútorského spisu je preukázané, že povinný nevlastní majetok z ktorého je možné vykonať exekúciu. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky sa do budúcna javí ako neekonomické a neefektívne, a preto exekúciu zastavil. K úhrade trov exekúcie súd zaviazal v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Trovy pozostávajú z odmeny v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, vo výške 13,28 eur za 4 úkony a 3,32 eur (t. j. za získanie poverenia, doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa, zisťovanie majetku povinného - Obec Žehra) a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ustanovenia § 22 cit. vyhlášky vo výške 5,98 eur (poštovné) plus 20 % DPH 3,85 eur. Súd nepriznal súdnej exekútorke odmenu za zisťovanie informácii prostredníctvom internetu, pretože sa nejedná o oficiálne zisťovanie pomerov povinného. Taktiež jej súd nepriznal náhradu poplatku za elektronické zisťovania, pretože vynaloženie tohto výdavku nie je v spise preukázané. Zároveň jej nepriznal ani náhradu poštových výdavkov spojených s ukončením spisu, pretože nie je možné priznať náhradu výdavkov, ktoré ešte neboli vynaložené, a navyše tieto sú súčasťou administratívnej práce, nie exekučnej činnosti, náhrada ktorej je v zmysle ustanovenia § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene exekútora rovnako ako za vyhotovenie vrátenia poverenia, ukončenie spisu, archív a spracovanie vyčíslenia trov exekúcie. Za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie odmenu v zmysle tohto ustanovenia nepriznal, pretože tento úkon je odmeňovaný paušálnou sumou. Náhradu cestovných výdavkov a za stratu času taktiež súd exekútorke nepriznal, pretože mal za to, že vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a zistené skutočnosti o pomeroch povinného vykonanie služobnej cesty nebolo účelné. Tieto boli v konaní zistené dotazom u Obecného úradu Žehra a vykonanými lustráciami. Proti uvedenému uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ ide o zaviazanie ho na úhradu trov exekúcie súdnej exekútorke vo výške 23,11 eur. V tejto súvislosti uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že povinný podľa zistenia súdneho exekútora je nemajetný, možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie, len ak je dané jeho procesné zavinenie. Poukázal na to, že pri podávaní predmetného návrhu na vykonanie exekúcie nemal k dispozícii poznatky, z ktorých by sa dl výsledok exekúcie predvídať. Ďalej uviedol, že súdny exekútor v niektorých prípadoch musí niesť podnikateľské riziko, že nie všetky jeho nároky budú uspokojené. Podľa jeho názoru za danej situácie súdna exekútorka nemala mať uhradené vynaložené náklady a teda vykonala úkony bez nároku na odmenu od účastníka konania. Na základe uvedeného žiadal, aby napadnuté rozhodnutie bolo v časti náhrady trov exekúcie zrušené a v rozsahu zrušenia vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") podľa ustanovenia § 10 ods. 1 O. s. p., skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania. V prejednávanej veci podal oprávnený odvolanie proti výroku, ktorým ho súd zaviazal uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 23,11 eur. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhaní súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný zákon). Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Z uvedeného vyplýva, že 01. novembra 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený podal odvolanie zo dňa 23. 09. 2015 proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie na poštovú prepravu dňa 25. 09. 2015, čo vyplýva z pečiatky doručujúceho orgánu. V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku účastník konania stráca právo podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31. 10. 2013. Keďže v danom prípade ide o odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému zákon odvolanie výslovne nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože im žiadne preukázateľne trovy nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.