Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/520/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610200899 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7610200899.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu A.. Q. Q. a členov senátu A.. T. E. a Z.. Z. D. v exekučnej veci oprávneného: P. S., spol. s r.o., F., A. XX, F., P.: XX XXX XXX, zastúpeného A.. S. N., advokátom, D. 3, C., proti povinnému: Q. D., nar. XX.X.XXXX, H. XXX/XX, K. D., o vymoženie XX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mg. N. Z., G. úrad F., A. XX, F., pod č. EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Er/43/2010-13 zo dňa 24.5.2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. 2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, 6 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. 3. Uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa XX.X.XXXX poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie istiny XX,XX eur s prísl. a trov exekúcie. 4. Dňa XX.X.XXXX súdny exekútor predložil súdu v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. 5. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že v konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Táto vec bola príslušným krajským súdom, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna. Ako dôkaz, z ktorého vyplývajú ním opísané skutočnosti označil súdny spis, ktorý vedie Krajský súd v Košiciach pod č. k. 2Zm 493/99. Uvedené dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie predložiť z dôvodu, že jeho právny predchodca spoločnosť R., a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do XX.XX.XXXX nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. 6. Predmetom tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz č. 2Zm 493/99 zo dňa XX.X.XXXX. Týmto súd uložil odporcovi, aby do X dní od doručenia zaplatil zmenkovú sumu X.XXX,XX Sk so X % úrokom od XX.X.XXXX do zaplatenia, zmenkovú odmenu X/X a náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX Sk. 7. Z vyššie citovaných ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na poklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v exekučnom titule je ako navrhovateľ označený oprávnený, a nie jeho právny predchodca spoločnosť R., a.s., ktorá medzičasom zanikla. K návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal iba odkázal na konanie v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočnosti. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd preto exekúciu v súlade s týmto ustanovením zastavil. 8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), f) O.s.p. 9. V písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že nesúhlasí s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, jeho rozhodnutie považuje za nezákonné a toto rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nie je podľa oprávneného konformné s ústavou. 10. Oprávnený v doplnení návrh na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou R., a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti R., a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť R., a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do XX.XX.XXXX (a vzťah s povinným a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku, o ktorej už aj bola vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. 11. Za daného právneho stavu mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť oprávneným označené podklady - spis základného konania. 12. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do XX.XX.XXXX nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu oprávneného uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako právnom štáte s tým, že je neprípustný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. 13. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu na len základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné, že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti (aj po uplynutí mnohých rokov od skončenia základného konania) požadovať splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. 14. Exekučný titul bol vydaný v roku XXXX či znamená, že zmenka musela byť vystavená pred týmto dátumom. V uvedenom čase v Slovenskej republike neexistovala právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, nakoľko piata hlava s názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do Zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka zavedená s účinnosťou od 1.4.2004, ďalej Zákona č. 255/8/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa XX.X.XXXX. V čase vystavenia zmenky bol síce platný Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006. V danom čase nebola povinnosť majiteľa zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným, ani nepreukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky. 15. Oprávnený s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáha zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia, žiada odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší. 16. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 18. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa XX.X.XXXX, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 19. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. 20. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 21. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd udáva nasledovné: 22. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, avšak nesplnil povinnosť preukázania vlastného vzťahu s povinným, odkazuje na skutočnosť, že jeho právny predchodca medzičasom zanikol. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na ust. § 243f) ods. 4 Exekučného poriadku), preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f) ods. 6 Exekučného poriadku) a správne exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. 23. Odvolací súd k odvolaniu oprávneného dodáva, že zo zmlúv o postupovaní pohľadávok nachádzajúcich sa v spisovom materiáli vyplýva, že v každom prípade postupník preberal od postupcu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky a preto z týchto listinných dôkazov oprávnený mal možnosť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. 24. Podľa záverov odvolacieho súdu nejde o retroaktivitu, ako na to poukázal odvolateľ, pretože citované zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote jedného mesiaca opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, čo pri existencii kompletnej dokumentácii nebol právny problém. 25. Vzhľadom na to, že oprávnený si zákonnú povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaného zákonného ustanovenia Exekučného poriadku nesplnil, odvolací súd považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné a nespôsobil spochybnenie vecnej stránky uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie na základe čoho odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).