Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/38/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610207263 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7610207263.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu U.. N. O. a členov senátu P.. P. M. a U.. H. H. v právnej veci žalobcu: X. s.r.o., N. XX, X. Nová Ves, G.: XX XXX XXX zastúpeného U.. B. Q., advokátkou, Q. nám. 2, X. A. Q. proti žalovanému: P. X., O. XG, W. - T., zastúpenému P.. D. D., advokátom, O. 5, W. o zaplatenie XX XXX,XX eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.3.2015 č. k. 10Cb/63/2010-423, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie XX.XXX,XX eur s prísl. zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súčasne uložil žalobcovi i žalovanému povinnosť zaplatiť trovy štátu - svedočné každému vo výške XX,- eur na účet okresného súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania bol pôvodne nárok žalobcu na zaplatenie XX.XXX,- eur s prísl. za realizačný projekt stavby prvej etapy bytového domu T. ulica v O.. Uplatnená suma bola zostatkom dohodnutej ceny (XX.XXX,- eur bez DPH), ktorú žalovaný nezaplatil. V priebehu konania žalobca žalobu rozšíril o sumu XX.XXX,XX eur, t. j. o dodatočnú odmenu podľa zmluvy účastníkov konania. Súd prvého stupňa skorším rozsudkom v tejto veci zo dňa X.XX.XXXX uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XX.XXX,- eur s 9% úrokmi z omeškania od XX.X.XXXX do zaplatenia a v prevyšujúcej časti a v časti vzájomného návrhu žalovaného žalobu zamietol. O odvolaní obidvoch účastníkov konania rozhodol odvolací súd tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi XX.XXX,- eur s prísl. a vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného a zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie XX.XXX,XX eur s prísl. a vo výroku o trovách konania. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzavreli dňa XX.X.XXXX Zmluvu o dielo č. XXX/XX. V bode 5.3 zmluvy bolo dohodnuté, že zhotoviteľ má okrem dohodnutej ceny podľa bodu 5.2. zmluvy (XX.XXX,- eur bez DPH) nárok aj na dodatočnú odmenu. Po ukončení projektovania a predložení výkazu výmer, mal objednávateľ zabezpečiť nové výberové konania na dodávateľa stavby. Po vyhodnotení najlepšej cenovej ponuky a rokovaniach s potenciálnym dodávateľom stavby, sa porovná cena výstavby, ktorá bude zazmluvnená s tou, ktorá bola nacenená predtým. Na dodatočnú odmenu má zhotoviteľ nárok, pokiaľ bude stavebné dielo zazmluvnené s dodávateľom stavby na cenu nižšiu alebo rovnú sume XXX mil. Sk, a to vo výške XX.XXX,- eur bez DPH. Dodatočná odmena mala byť vyplatená podľa bodu 6.1.2 zmluvy v prípade splnenia podmienok podľa bodu 5.3 zmluvy tak, že XX% z dohodnutej sumy mal objednávateľ vyplatiť po ukončení projektových prác a prebratí hotových projektov a výkazu výmer objednávateľom na základe zhotoviteľom vystavenej faktúry a XX % odmeny malo byť vyplatených po podpise zmluvy s dodávateľom stavby. Súd prvého stupňa ďalej citoval čl. XI. bod 11.3 zmluvy, podľa ktorého dopracovanie projektovej dokumentácie v rozsahu realizačného projektu (projektu na realizáciu diela, časť architektúra a statika) malo byť vykonané až po uzavretí zmluvy medzi dodávateľom stavby a objednávateľom diela s tým, že zhotoviteľ dopracuje projekt v časti architektúra a statika v rozsahu realizačného projektu (časť architektúra, statika a výkaz výmer časti architektúra a statika) až po písomnom prehlásení dodávateľa stavby, ktorý sa zaviaže dosiahnuť požadovanú úsporu objednávateľom, po vypracovaní predbežného rozpočtu stavby zo slepých matríc. Predmet zmluvy č. XXX/XX bol podľa preberacieho protokolu odovzdaný objednávateľovi X.X.XXXX. Objednávateľ vykonal výberové konanie dodávateľa stavby tak, že listami z XX.X.XXXX zaslal sedemnástim možným dodávateľom stavby výzvu na účasť vo výberovom konaní s tým, že podklady pre výberové konanie si môžu vyzdvihnúť dňa X.X.XXXX a lehota na podanie ponukového návrhu je do XX.X.XXXX. Do stanoveného termínu zaslalo ponuky XX spoločností a po vyhodnotení výsledkov výberového konania prešli do druhého kola štyri spoločnosti. Zmluva s dodávateľom stavby však spoločnosťou HS Development nebola uzavretá, lebo pre krízu boli práce pozastavené. Súd prvého stupňa v skoršom (zrušenom) rozsudku zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy XX.XXX,XX eur s prísl. z dôvodu, že po výberom konaní predbežná zmluva s dodávateľom stavby nebola uzavretá, pretože došlo k pozastaveniu výstavby a navrhovateľovi tým nevznikol nárok na dodatočnú odmenu. Žalobca v podanom odvolaní však namietal, že víťazstvom jednej zo spoločností vo výberom konaní vznikla zmluva, a teda žalobcovi vznikol aj nárok na dodatočnú odmenu. Vzhľadom na to, že prieskumom podmienok výberového konania sa súd prvého stupňa nezaoberal, odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie XX.XXX,XX eur s prísl. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby skúmal podmienky výberového konania. V zmysle pokynov odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa dokazovanie na zistenie podmienok výberového konania a konštatoval, že výberové konanie vykonané investorom na dodávateľa stavby nemožno podriadiť pod ustanovenia Obchodného zákonníka o verejnej obchodnej súťaži (§ 281 a nasl.), verejného návrhu na uzavretie zmluvy (§ 276 a nasl.) ani verejnej súťaže (§ 847) a ani pod ustanovenia o návrhu zmluvy podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že ide o samostatný zmluvne dohodnutý režim výberu zhotoviteľa stavby, v ktorom prebehlo 1. kolo výberového konania a do 2. kola postúpili viaceré spoločnosti, pričom dvom z nich (K. spol. s r. o. O. a J., s.r.o. X. A. Q.) zaslal žalovaný ako objednávateľ listy, v ktorých prejavil záujem rokovať o podrobnostiach ich návrhu, k uzavretiu zmluvy ani s jednou z nich však nedošlo, čo v konaní už nebolo ani sporné, a následne došlo k pozastaveniu stavby. Gramatickým výkladom pojmu „zazmluvnenie“ súd prvého stupňa dospel k záveru, že to znamená zmluvne zabezpečiť, a preto nárok na dodatočnú odmenu žalobcovi vzniká až uzavretím zmluvy. Pokiaľ žalobca s poukazom na bod 6.1.2 zmluvy (platobné podmienky) tvrdil, že nárok na vyplatenie XX % dodatočnej odmeny mu vznikol už po ukončení projektových prác a prebratí hotových projektov objednávateľom, súd prvého stupňa s odkazom na bod 11.3 zmluvy o dielo zastával názor, že nárok na dodatočnú odmenu mohol vzniknúť žalobcovi až zazmluvnením diela a v bode 6.1.2 sú uvedené len platobné podmienky. Z týchto dôvodov preto nárok žalobcu na dodatočnú odmenu žalobcu zamietol. O trovách celého konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a vzhľadom na približne rovnaký úspech i neúspech účastníkov v konaní rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a účastníkom uložil rovnakým dielom uhradiť štátu trovy svedočného vo výške XX,- eur vyplatené svedkovi G.. W. preddavkovo z prostriedkov štátu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu XX.XXX,XX eur s X% ročným úrokom z omeškania od XX.X.XXXX do zaplatenia a trovy konania. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, pretože súd prvého stupňa na základe zistených skutočností dospel k nesprávnym právnym záverom. Zastával názor, že ak súd prvého stupňa zamietol návrh na zaplatenie dodatočnej odmeny z dôvodu, že žalobcovi tento nárok nevznikol, lebo nebol určený víťaz výberového konania a nebola uzavretá zmluva s dodávateľom stavby, pretože došlo k pozastaveniu výstavby, teda nedošlo k zazmluvneniu (zmluvnému zabezpečeniu), tento právny názor súdu prvého stupňa považoval žalobca za rozporný s výkladovými pravidlami (§ 266 Obchodného zákonníka) a v dôsledku toho je nesprávne aj napadnuté rozhodnutie. Zdôraznil, že Obchodný zákonník v § 266 neodkazuje na gramatický, resp. jazykový výklad, ale obsahuje vlastné výkladové pravidla, na základe ktorých má súd vyložiť prejav vôle. Z tohto dôvodu žalobca v konaní predkladal mailovú komunikáciu medzi účastníkmi pred uzavretím zmluvy, z ktorej je zrejmé, že návrh zmluvy predložil žalovaný, ktorý ako prvý použil sporný výraz „zazmluvnenie“, a preto na jeho ťarchu je treba tento prejav vykladať. Žalobca tvrdil, že nárok na vyplatenie dodatočnej odmeny bol dojednaný v bode 5.3. a 6.1.2 zmluvy o dielo a tieto dojednania je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s použitím výkladových pravidiel a s prihliadnutím na rokovania o uzavretí zmluvy. Citujúc uvedené ustanovenia zmluvy o dielo žalobca uviedol, že dokazovaním bolo zistené, že projektové práce boli ukončené a hotové projekty a výkazy výmer boli odovzdané žalovanému; výberové konanie na dodávateľa stavby prebehlo a výber dodávateľa sa urobil tak, ako to vyplýva z výpovede svedka P. Q. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX; bola splnená podmienka vo výberovom konaní ceny diela maximálne XXX mil. Sk; je známy aj víťaz výberového konania firma J. X. A. Q., čo potvrdil sám žalovaný na pojednávaní dňa X.XX.XXXX (strana 4. a 5. zápisnice). Žalobca tvrdil, že body 5.3 a 6.1.2 zmluvy o dielo nie sú celkom jednoznačné, nepochybne z nich však vyplýva, že zámerom investora a tiež žalovaného ako objednávateľa bolo zhotoviť projekt tak, aby bola dosiahnutá úspora nákladov na stavbu na maximálnu sumu XXX mil. Sk; v novom výberovom konaní na dodávateľa stavby sa malo fakticky overiť, či potenciálny dodávateľ stavby je schopný stavbu za túto cenu postaviť, pričom potenciálny dodávateľom je do úvahy prichádzajúci dodávateľ, nie dodávateľ, s ktorým už je zmluva uzavretá; „zazmluvnenie stavebného diela“ s dodávateľom stavby za cenu nižšiu alebo rovnú XXX mil. Sk ako podmienka nároku na dodatočnú odmenu, nie je podľa žalobcu jednoznačná, pretože je v rozpore s bodom 6.1.2 zmluvy, kde bolo dojednané, že XX% odmeny sa vyplatí objednávateľovi po ukončení projektových prác a prevzatí projektov a výkazu výmer objednávateľom (čo bolo splnené) a XX % odmeny bude vyplatených po podpise zmluvy s dodávateľom stavby, teda v zmysle súdom použitého jazykového výkladu po zazmluvnení. Žalobca zastával názor, že súdom prvého stupňa použitý odkaz na ustanovenie čl. XI. bodu 11.3 zmluvy je bez právneho významu, lebo dodatočná odmena nebola viazaná na dopracovanie projektu v rozsahu realizačného projektu. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že súd prvého stupňa sa v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v skoršom zrušujúcom uznesení zameral na otázku právneho režimu výberového konania na dodávateľa stavby a vznik zmluvného vzťahu medzi investorom a prípadne vybraným dodávateľom stavby. Žalovaný sa stotožnil s výkladom súdu prvého stupňa a to pojmu „zazmluvnenie“ a tvrdil, že aj sled jednotlivých fáz postupu podľa bodu 5.3 zmluvy o dielo svedčí o tom, že pod týmto pojmom je potrebné rozumieť vznik zmluvného vzťahu. Citujúc ustanovenie bodu 5.3 zmluvy o dielo účastníkov konania uviedol, že prvou fázou je rokovanie s potenciálnym dodávateľom, teda s jedným subjektom, ktorý by sa mohol stať dodávateľom stavby a zazmluvnenie konkrétnej ceny s konkrétnym dodávateľom a druhou fázou je zazmluvnenie po rokovaní s potenciálnym dodávateľom, teda vznik zmluvného vzťahu. Žalobca zastával názor, že pojem zazmluvnenie znamená vznik zmluvného vzťahu s vybraným dodávateľom stavby na konkrétnu cenu, o čom svedčí aj predposledná veta citovaného ustanovenia zmluvy, podľa ktorej má zhotoviteľ nárok na dodatočnú odmenu, ak bude stavebné dielo zazmluvnené s dodávateľom stavby na cenu nižšiu alebo rovnú sume XXX mil. Sk. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na výkladové pravidlá uvedené v § 266 Obchodného zákonníka, podľa ktorých je potrebné pojem „zazmluvnenie“ vykladať, žalovaný s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XObdo XX/XXXX zo X.X.XXXX a sp. zn. XMObdo X/XXXX z XX.XX.XXXX zastával názor, že tieto výkladové pravidlá sa aplikujú len vtedy, ak právny úkon nemožno vyložiť dostatočne určite a zrozumiteľne pomocou výkladových pravidiel uvedených v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobca síce nesúhlasil s využitím jazykového výkladu uvedeného pojmu, samotný spôsob realizácie jazykového výkladu tohto pojmu však nespochybnil, a pritom neponúkol alternatívny výklad pojmu zazmluvnenie. Žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha dodatočnej odmeny podľa bodu 6.1.2 zmluvy, teda takého výkladu bodu 5.3, ktorý by znamenal nahradenie podmienky zazmluvnenia platobnými podmienkami, čím by akt zazmluvnenia ako jedna z podmienok vzniku nároku na dodatočnú odmenu, stratila svoj samostatný obsah. To by podľa žalovaného znamenalo, že aplikácia výkladových pravidiel § 266 Obchodného zákonníka by neslúžila na objasnenie prejavu vôle v súlade so stavom, ktorý existoval v čase jeho uskutočnenia, ale na to, aby bol prejav vôle nahradený alebo menený. Žalovaný zastával názor, že pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka v súvislosti s použitím nejednoznačného pojmu zazmluvnenie, keďže neposkytol iný ako súdom prvého stupňa urobený výklad tohto pojmu, domáha sa vlastne odlišného výkladu bodu 5.3 zmluvy o dielo, preto citované ustanovenie na túto situáciu nedopadá. Žalovaný vytýkal žalobcovi, že ak poukazuje na mailovú komunikáciu medzi účastníkmi konania s úmyslom podnietiť aplikáciu § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, nešpecifikuje, ktorú časť ktorého mailu považuje z tohto pohľadu za relevantnú, neformuluje záver, ktorý by mal z tejto mailovej korešpondencie vyplývať a akým spôsobom by sa tento záver mal brať zreteľ podľa citovaného zákonného ustanovenia. Zdôraznil, že tvrdenia žalobcu v odvolaní nie sú pravdivé, pretože výberové konanie na dodávateľa stavby sa nezačalo na základe podkladov dodaných žalobcom, lebo bol v omeškaní s dodaním plnenia, a preto nebola splnená podmienka, že úspora bude dosiahnutá činnosťou žalobcu; výberové konanie nebolo ukončené a víťaz výberového konania nebol určený z dôvodu odloženia začiatku výstavby investorom; keďže víťaz výberového konania nebol určený a nebola uzavretá ani žiadna zmluva, nedošlo podľa bodu 5.3 k zazmluvneniu stavebného diela s dodávateľom stavby. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku na nariadenom pojednávaní a po zopakovaní a doplnení dokazovania vo veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je daný vtedy, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza, keď súd prvého stupňa použil iný právny predpis než, ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. Pokiaľ žalobca odôvodnil odvolanie nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, pretože na základe zistených skutočností dospel k nesprávnym právnym záverom, odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je daný. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 132 O. s. p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o nedôvodnosti nároku žalobcu. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie dodatočnej odmeny podľa zmluvy o dielo účastníkov konania č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. V súvislosti s vyplatením dodatočnej odmeny ostal v konaní sporným výklad zmluvného dojednania uvedeného v čl. V bode 5.3 v nadväznosti na článok 6 bod 6.1.2 zmluvy o dielo. Podľa čl. 5.3 zmluvy o dielo účastníkov konania zhotoviteľ má okrem dohodnutej ceny v zmysle bodu 5.2 tejto zmluvy nárok aj na dodatočnú odmenu. Po ukončení projektovania, predložení výkazu výmer, zabezpečí objednávateľ bezodkladne nové výberové konania na dodávateľa stavby. Po vyhodnotení najlepšej cenovej ponuky a rokovaniach s potenciálnym dodávateľom stavby sa porovná cena výstavby, ktorá bude zazmluvnená s tou, ktorá bola nacenená predtým. Zhotoviteľ predpokladá, že svojou činnosťou, ktorá je predmetom tejto zmluvy, zabezpečí zníženie nákladov stavebného diela oproti hodnotám z výberového konania maximálne na hodnotu XXX mil. Sk. Na dodatočnú odmenu zhotoviteľa má zhotoviteľ nárok, pokiaľ bude stavebné dielo zazmluvnené s dodávateľom stavby na cenu nižšiu alebo rovnú sume XXX mil. Sk. Výška odmeny sa dohodla na sumu XX.XXX,- eur bez DPH. Podľa čl. VI bodu 6.1.2 zmluvy o dielo dodatočná odmena v prípade, že budú splnené podmienky na jej vyplatenie v zmysle bodu 5.3 tejto zmluvy bude vyplatená nasledovne: XX% čiastkovú platbu zo sumy v zmysle bodu 5.3 zmluvy vyplatí objednávateľ po ukončení projektových prác a prebratí hotových projektov a výkazu výmer zo strany objednávateľa na základe zhotoviteľom predloženej faktúry so splatnosťou XX dní; XX% z odmeny bude vyplatených po podpise zmluvy s dodávateľom stavby. Splatnosť faktúr je rovnako stanovená na XX dní. Článok 6 zmluvy o dielo upravuje platobné podmienky a v prvej vete bodu 6.1.2 jednoznačne určuje spôsob vyplatenia dodatočnej odmeny tak, že dodatočná odmena bude vyplatená v prípade, že budú splnené podmienky na jej vyplatenie uvedené v bode 5.3 zmluvy. Teda predpokladom pre to, aby bola vyplatená dodatočná odmena podľa bodu 6.1.2 je splnenie podmienok stanovených v bode 5.3 zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že podmienky pre vyplatenie dodatočnej odmeny určené v bode 5.3 zmluvy o dielo účastníkov konania, neboli splnené. Pre vyplatenie dodatočnej odmeny nepostačovalo, aby žalobca ako zhotoviteľ ukončil projektovanie a predložil výkazy výmer objednávateľovi. Uvedené ustanovenie zmluvy predpokladalo, že objednávateľ následne zabezpečí výberové konanie na dodávateľa stavby, zabezpečí vyhodnotenie najlepšej cenovej ponuky, rokovania s potenciálnym dodávateľom stavby a porovnanie ceny výstavby, ktorá bude zazmluvnená (nepochybne s potenciálnym dodávateľom stavby) s tou, ktorá bola nacenená predtým, (teda ktorá bola nacenená v pôvodnom projekte G.. F.). Žalobcovi ako zhotoviteľovi by vznikol podľa čl. 5.3 zmluvy nárok na dodatočnú odmenu až vtedy, keď bolo stavebné dielo zazmluvnené s dodávateľom stavby na cenu nižšiu alebo rovnú sume XXX mil. Sk. Potenciálnym dodávateľom stavby sa podľa ustanovenia bodu 5.3 zmluvy nepochybne považuje jeden subjekt, výsledkom rokovania s ktorým by mala byť dohoda o cene stavby maximálne za XXX mil. Sk. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že prebehlo prvé kolo výberového konania a že do druhého kola sa dostali štyri subjekty. Rokovania objednávateľa (žalovaného) s týmito subjektmi však neprebehli a nebol vybratý jeden subjekt, ktorý by splnil v bode 5.3 stanovenú podmienku, t. j. zhotoviť stavbu za cenu maximálne vo výške XXX mil. Sk, pretože investor z dôvodu krízy zastavil všetky práce. Tvrdenie žalobcu s odkazom na výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa X.XX.XXXX, že bol vybraný víťaz výberového konania, nezodpovedá následne predkladaným listinným dôkazom, pretože rovnaký list ako spoločnosti J., s.r.o. X. A. Q. (ktorá podľa žalobcu mala byť víťazom výberového konania) o tom, že sa investorovi javí jeho ponuka zaujímavá a má záujem o podrobnostiach návrhu rokovať, zaslal investor v rovnaký deň XX.X.XXXX aj spoločnosti Q., s.r.o., O. (č.l.111). Iné dôkazy o tom, kto sa stal víťazom výberového konania žalobca nepredložil a nenavrhol na preukázanie tejto skutočnosti vykonať ani dokazovanie. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky uvedené v bode 5.3 zmluvy o dielo účastníkov konania, pretože ešte v štádiu rokovaní (po prvom kole) nebol vybratý potenciálny dodávateľ stavby, v dôsledku čoho neboli realizované ďalšie kroky stanovené citovaným ustanovením zmluvy - porovnanie ceny výstavby navrhovanej potenciálnym dodávateľom s pôvodne nacenenou sumou a zazmluvnenie stavebného diela za cenu maximálne XXX mil. Sk. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu objasňovanie pojmu „zazmluvnenie“, keďže postup objednávateľa podľa bodu 5.3 zmluvy o dielo účastníkov konania, sa skončil pred fázou „zazmluvnenia“ po prvom kole výberového konania dodávateľa stavby. Pretože neboli splnené podmienky určené pre vznik nároku na dodatočnú odmenu v bode 5.3 zmluvy o dielo účastníkov konania, žalobcovi nárok na dodatočnú odmenu nevznikol. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa správne (podľa jazykového výkladu) vyložil v zmluve používaný pojem „zazmluvnenie“ ako zmluvne zabezpečiť. Z obsahu odvolania žalobcu možno vyvodiť, že tento jazykový výklad súdu prvého stupňa nespochybňuje, namietal však, že súd prvého stupňa nemal pri výklade vôle účastníkov konania vychádzať z jazykového výkladu, ale mal sa riadiť výkladovými pravidlami uvedenými v § 266 Obchodného zákonníka. Ak vzniknú pochybnosti o obsahu právneho úkonu z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti, je potrebné pokúsiť sa pomocou výkladu právneho úkonu o odstránenie takejto nejasnosti. Podľa ustálenej judikatúry súdov, výklad právneho úkonu môže smerovať len na objasnenie toho, čo v ňom bolo prejavené, pričom nie je dovolené raz urobený prejav vôle výkladom doplňovať, meniť alebo nahradzovať. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom žalobcu, že v obchodných vzťahoch, ktoré upravujú ustanovenia Obchodného zákonníka, sa pri výklade vôle prednostne aplikuje ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka, teda prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby pričom sa vyžaduje, aby tento úmysel bol známy strane, ktorej bol tento prejav určený. V prípade, ak je prejav vôle určitým spôsobom nepresný alebo rozporný, podľa tohto pravidla má prednosť úmysel konajúcej osoby, ak bola táto vôľa druhej strane známa. V predmetnej veci prejav vôle účastníkov konania v súvislosti s vyplatením dodatočnej odmeny podľa podmienok uvedených v bode 5.3 zmluvy účastníkov konania je dostatočne určitý a zrozumiteľný a tomu sa musí podriadiť aj výklad platobných podmienok uvedených v bode 6.1.2 zmluvy, ktorý výslovne odkazuje na splnenie podmienok podľa bodu 5.3 zmluvy účastníkov konania. Ani z mailov (XX.X. a XX.X.XXXX) predložených žalobcom na podporu argumentácie o vôli účastníkov konania pri ich jednaní, nevyplýva iný ako vyššie uvedený záver, a to že nárok na dodatočnú odmenu vznikne žalobcovi po ukončení výberového konania a nacenení stavby maximálne na XXX mil. Sk. Splnenie týchto podmienok žalobca v konaní nepreukázal. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX eur. Priznané trovy odvolacieho konania určil odvolací súd podľa vyčíslenia žalovaného a § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) z tarifnej hodnoty veci, t. j. zo sumy XX.XXX,XX eur, ktorá je predmetom odvolania, vo výške XXX,XX eur, režijného paušálu X,XX eur a XX% DPH z odmeny a náhrady, t. j. zo sumy XXX,XX eur vo výške XX,XX eur. Žalovaný žiadal priznať náhradu právneho zastúpenia aj za ďalší úkon právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX splnomocnil advokáta P.. D. D. svojim zastupovaním v predmetnej veci v konaní pred súdmi a inými orgánmi, na prijímanie a doručovanie všetkých písomností, podávanie návrhov, podávanie opravných prostriedkov, vymáhanie plnenia nárokov a pod. súvisiacich s danou vecou. Žalovaný teda udelil advokátovi plnomocenstvo pre celé konania - prvostupňové i odvolacie konanie, preto nebolo potrebné, aby žalovaný splnomocňoval advokáta osobitne pre odvolacie konanie a takúto osobitnú plnú moc ani nepredložil, keďže zastupovanie žalovaného podľa pôvodnej plnej moci trvalo aj naďalej. Odvolací súd preto žalovanému nepriznal náhradu trov konania za uplatnený úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia, lebo o tomto úkone (zo dňa XX.XX.XXXX, t. j. ku dňu udelenia plnomocenstva) rozhodol už súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Priznané trovy právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.