Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610215967 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7610215967.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci Ž.X. Y.. M. A., bytom v O., Š. Č.. XX, proti žalovaným: X. X. A., bytom v O. D., H. Č.. XX, 2. B.U. S., S. A. O. C. A., D. Č.. X, o zaplatenie 19.916,35 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.10.2014 č.k. 13C 32/2010-208 takto r o z h o d o l : Z a s t a v u j e odvolacie konanie vo veci samej. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu a zároveň ho zaviazal zaplatiť žalovaným na trovách konania sumu 5.418,60 eura. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutej pôžičky. Dôvodom pre ktorý súd prvého stupňa žalobu zamietol bola skutočnosť, že nárok žalobcu považoval za premlčaný. Súd bol teda toho názoru, že žalobca ako veriteľ mohol svoje právo objektívne vykonať po prvý raz, teda požiadať o vrátenie dlhu hneď ako dlh vznikol a teda začiatok plynutia premlčacej doby nastal nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu z údajnej zmluvy o pôžičke. Keďže posledná splátka bola vykonaná dňa 9.10.2006 došlo vtedy aj k vzniku dlhu od nasledujúceho dňa t.j. od 10.10.2006 žalobca mohol objektívne svoje právo vykonať a začala mu odvtedy plynúť aj 3-ročná premlčacia lehota, ktorá tak skončila plynúť dňa 10.10.2009. Keďže žalobca podal návrh na súde dňa 22.10.2010, podal ho po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Súd bol teda toho názoru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania spočívajúcu jednak v zaplatenom súdnom poplatku a trov v sume 1.194,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 2.112,60 eura. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že nárok je premlčaný. Za rozhodujúcu skutočnosť pre začatie plynutia premlčacej lehoty považoval deň, ktorý nasleduje po dni keď o plnenie požiadal. Preukázateľne adresoval žalovanému výzvu zo dňa 11.10.2008, ktorú na pošte podal dňa 15.10.2008. Žaloba bola podaná 22.10.2010 a teda bola podaná ešte pred uplynutím premlčacej lehoty. Vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedol, že ak by sa súd nestotožnil s odvolacími dôvodmi ktoré smerujú voči rozhodnutiu vo veci samej má za to, že čo sa týka výroku o trovách konania, súd mal ak bol presvedčený o dôvodoch pre zamietnutie žaloby postupovať podľa § 150 O.s.p. pričom dôvody hodné osobitného zreteľa možno vzhliadať v charaktere sporu medzi blízkymi rodinnými príslušníkmi - bratmi. Aj keby bola žaloba zamietnutá, lebo nepreukázal existenciu pôžičky, len preto, že veril bratovi a netrval na písomnej forme pôžičky, pričom jednoznačne poskytol žalovanú sumu, avšak späť túto sumu by nevymohol teraz, ak by mal platiť trovy konania ako neúspešný účastník, je takýto postup jednoznačne proti dobrým mravom. Súd sa však s takouto možnosťou v dôvodoch hodných osobitného zreteľa v uvedenej veci nezaoberal. Počas odvolacieho konania písomným podaním zo dňa 16.11.2015 vzal odvolanie späť, čo do výroku, ktorým súd rozhodol o zamietnutí jeho žaloby - vo veci samej. Zotrval na odvolaní len čo do výroku o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd zmenil pôvodné rozhodnutie o jeho povinnosti zaplatiť žalovanej náhradu trov konania a vyslovil, že náhradu im nepriznáva s poukazom na ust. § 150 O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa jeho názoru vyplývajú z vyššie uvedeného a teda predovšetkým zo skutočností, že v prípade účastníkov konania ide o blízkych rodinných príslušníkov. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že vo vzťahu k veci samej je potrebné odvolacie konanie zastaviť a vo vzťahu k trovám konania nie sú splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia. Podľa § 207 ods. 2 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 207 ods. 3 O.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. V prejednávanej veci žalobca vzal odvolanie späť proti rozsudku vo veci samej o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, preto odvolací súd postupom podľa citovaného § 207 ods. 3 O.s.p. konanie vo veci samej zastavil. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrí; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z ust. § 150 O.s.p. vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia, ako aj to, v čom súd vidí, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, musí súd náležite odôvodniť. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne aj v prejednávanej veci) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ust. § 150, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného v zákonnom ustanovení vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania neposúdil vec z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. a teda nezaoberal sa ani okolnosťami, významnými z hľadiska rozhodovania podľa tohto ustanovenia, ktorými sú najmä osobné, majetkové, sociálne pomery účastníkov konania. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, či v danom prípade ide o výnimočný prípad a prípadne aké sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 150 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je predčasné, ak súd pri rozhodovaní o trovách konania neposúdil nárok žalobcu na trovy konania aj z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. teda neskúmal okolností, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok žalovaných na náhradu trov konania aj z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. a následne o trovách konania rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.