Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/343/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611201375 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7611201375.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. X. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi dieťaťa rodičov T. P. rod. B. nar. X.X.XXXX bývajúcej na N. ul. č. XXXX/XX v D. L. E. zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Baranovou so sídlom na Zimnej ul. č. 58 v Spišskej Novej Vsi a G. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na T. ul. č. XX v D. P. zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Kollárovou so sídlom na Zimnej ul. č. 59 v Spišskej Novej Vsi v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12.6.2015 č.k. 15P/27/2011-310 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výchove a úprave styku. Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom, dlžnom výživnom a trovách štátu. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletú T. do osobnej starostlivosti matky, ktorú poveril jej zastupovaním a správou jej majetku a otca zaviazal prispievať na jej výživu 80 eur mesačne od 1.1.2011, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. Dlžné výživné 4.240 eur za obdobie od 1.1.2011 do 31.5.2015 mu povolil splácať v mesačných splátkach po 117 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhod splátok. Styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou každý párny víkend od piatka od 16:00 hod. do nedele do 15:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 15:00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 9 :00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 15:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od veľkonočného piatku od 9:00 hod. do veľkonočného pondelka do 15:00 hod., počas letných prázdnin od 15.7. od 9 :00 hod. do 31.7. do 15:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 15.8. do 15:00 hod. stým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný si mal. dieťa v určenom čase vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju v určenom čase matke vrátiť. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu a o trovách štátu rozhodol tak, že štát nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie eventuálne, aby ho zmenil tak, že maloletú zverí do striedavej starostlivosti oboch rodičov stým, že matka sa o maloletú bude starať od 1. nedele do 3 nedele v mesiaci a otec od 3. nedele do 1. nedele nasledujúceho mesiaca v mieste a s hodinou striedania vždy v bydlisku toho rodiča, u ktorého sa maloletá nachádza o 18:00 hod., bez určenia výživného. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil v rozpore so zákonnými požiadavkami na riadne odôvodnenie. Konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel konajúci súd k záveru, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletej napriek tomu, že sa vykonáva od jedného roka maloletej, ani neuviedol akými úvahami sa riadil, keď vyhodnotil, že maloletá si vyžaduje zvláštnu starostlivosť. Vytkol súdu prvého stupňa, že sa o rodičoch maloletej vyjadril ako o manželoch napriek tomu, že nikdy neboli zosobášení. Poukázal na to, že striedavá starostlivosť o maloletú prebiehala až do rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa o maloletú dokáže riadne postarať, maloleté pozná jeho domácnosť a je na ňu zvyknutá. Zdôraznil, že podľa jeho názoru je v záujme maloletej, aby aj naďalej bola zverená do striedavej starostlivosti. Nesúhlasil ani s určeným výživným, nakoľko súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné rozhodnúť o výživnom. Rovnako namietal aj určenie výživného od podania návrhu, pretože až do rozhodnutia súdu prvého stupňa platilo a bolo účinné predbežné opatrenie, ktorým bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa jej názoru súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, dôsledne ho posúdil a náležite napadnuté rozhodnutie odôvodnil, preto ho navrhla potvrdiť ako vecne správne. Konštatovala, že otec neustále zavádzal súd prvého stupňa, klamlivo osočoval ju aj jej rodinu a rovnako sa snaží zavádzať aj odvolací súd podaným odvolaním. Poukázala nato, že otec je agresívny, panovačný egoista, ktorý svojou povahou ničí všetkých okolo seba, o čom svedčí aj skutočnosť, že ho na pojednávaní musela pre jeho správanie usmerňovať justičná stráž. Zdôraznila, že doterajší pokus o výkon nariadenej predbežnej striedavej starostlivosti bol niekoľkoročným hororom a utrpením, počas ktorého si otec robil čo chcel, maloletú jej odovzdal kedy chcel, zakazoval jej stretnutia s ňou v čase keď bola u neho, v dôsledku čoho maloletú počas Vianoc nevidela viac ako tri roky. Dodala, že otec na maloletú len kričí, odovzdávanie dieťaťa sa často krát nieslo v duchu hádok a napätia, pri ktorých musela zasahovať polícia. Vyslovila obavu, že maloletá bude v dôsledku takejto výchovy zakríknutá a bude mať problém normálne sa začleniť do školského kolektívu. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výchove a úprave styku s maloletou aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov o výchove a úprave styku s maloletou dodáva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom konaní a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, alebo už v začatom konaní nastať. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Preto nie je povinnosťou konajúceho súdu rozhodnúť vo veci samej rovnako ako bolo rozhodnuté predbežným opatrením. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení sa dokazovanie vykonáva len v nevyhnutnom rozsahu s cieľom, čo najrýchlejšie dočasne upraviť sporné pomery, preto v konaní vo veci samej konajúci súd nie je viazaný zisteným skutkovým stavom v konaní o predbežnom opatrení. Konštatuje, že z diametrálne odlišných tvrdení oboch rodičov je zrejmé, že na výchovu maloletej majú absolútne odlišný názor a v dôsledku následkov narušenia ich vzťahu nedokážu spolu riadne komunikovať. Zdôrazňuje, že pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutné, aby obaja rodičia dokázali spolu efektívne komunikovať, vedeli sa dohodnúť aspoň na základných líniách výchovy dieťaťa, mali záujem dodržiavať stanovený režim, dokázali sa navzájom rešpektovať a v prípade záujmu maloletého dieťaťa spolupracovať bez negatívneho zásahu ich vzájomných konfliktov. Odvolací súd je toho názoru, že striedavá starostlivosť prichádza do úvahy v prípadoch, v ktorých rozchod partnerov alebo rozvod manželov nepoznačil ich vzťah natoľko, aby vzájomné konflikty znemožnili konštruktívnu komunikáciu, aspoň v nevyhnutnom rozsahu, zameranú na dieťa a jeho najlepší záujem. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rodičia maloletej T. nedokážu zvládať spoločné stretnutia bez vzájomných konfliktov, v dôsledku čoho často krát bola pri odovzdávaní dieťaťa potrebná asistencia policajnej hliadky. Zdôrazňuje, že takéto podmienky pri realizácii striedavej starostlivosti nie sú v záujme maloletého dieťaťa a v plnom rozsahu negujú všetky jej pozitíva, pretože mal. dieťa je v neustálom strese pod vplyvom vypätých negatívnych emócií, v dôsledku čoho je vážne narušené jeho stabilné výchovné prostredie, v ktorom dieťa nemá vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý pokojný rast a vývoj. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výchove a úprave styku ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 120 ods. 1 O.s.p., pretože nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov otca. Žiadnym spôsobom nevyhodnotil, či je otec zamestnaný alebo nezamestnaný a aký je jeho príjem, v dôsledku čoho v absolútnom rozpore s §-om 157 ods. 2 O.s.p. nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri rozhodovaní o výživnom riadil. Obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie, že určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca bez toho, aby svoje tvrdenie podložil náležite zisteným skutkovým stavom. Zdôrazňuje, že v prípade, ak konajúci súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov je nevyhnutné, aby vykonal náležité dokazovanie ohľadom vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletému dieťaťu, za tým účelom, aby sa dôsledne riadil zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine a riadne zistil všetky relevantné skutočnosti nevyhnutné pre posúdenie tak schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča ako aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pretože len tak môže byť vyživovacia povinnosť určená v súlade so zákonom a najlepším záujmom maloletej. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď napadnuté rozhodnutie nedoručil predsedovi konajúceho súdu napriek tomu, že rozhodol o trovách štátu tak, že štát nemá právo na ich náhradu, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne a zákonne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa náležite vykonať dokazovanie ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov otca, za tým účelom riadne zistiť, či a kde otec pracuje, aký má príjem, aké sú jeho nevyhnutné výdavky a aké sú odôvodnené potreby maloletej a ostatné relevantné skutočnosti nevyhnutné pre riadne a zákonné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti. Zistený skutkový stav dôsledne posúdiť, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne. Na základe vykonaného dokazovania opätovne rozhodnúť o trovách štátu, a v prípade, že o nich rozhodne v jeho neprospech, doručiť toto rozhodnutie predsedovi konajúcemu súdu ako zástupcovi štátu v konaní o trovách štátu. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.