Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/590/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611208791 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7611208791.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v spore žalobcu JUDr. Š. R., C. N. K. H. N., S.Q. Č.. XXXX/XX, proti žalovanej P. E., C. N. O., S. Č.. X, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 3.6.2015 č.k. 12C/182/2011-245 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej na trovách konania sumu 134,20 eura a zároveň vrátil žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku v sume 92,80 eura, v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia. 2. Výrok o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca zobral späť návrh na začatie konania a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že došlo k mimosúdnemu vysporiadaniu veci. 3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania a preto zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. 4. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že podľa dohody o mimosúdnom vyrovnaní so žalovanou bolo dohodnuté, že náklady, ktoré mala sa obojstranne nebudú zahrňovať do nákladov. Žiadal preto, aby odvolací súd upravil uznesenie o položku trov konania tak ako bolo obojstranne dohodnuté. 5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že nikdy neuzavrela so žalobcom žiadnu dohodu o mimosúdnom vyrovnaní a všetky jeho tvrdenia uvádzané v jeho písomných podaniach sú nepravdivé, ako aj samotný žalobný návrh. So žalobcom sa od r. 2009 samostatne nestretla a ak tak iba v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, ale vždy v prítomnosti obhajcu. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia bolo predložené v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.. 6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k výroku o trovách konania, ak dospel k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. 8. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z názoru, že v mimosúdnom vyrovnaní so žalovanou sa dohodol, že náklady, ktoré mala sa obojstranne nebudú zahrňovať do nákladov. 9. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 10. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) právo na náhradu nákladov konania podľa jeho výsledku. Za podmienok uvedených v ust. § 146 ods. 2 O.s.p. však možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady zastaveného konania. V prípade (ako je tento), že má byť rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. (teda nie v prípade, že došlo k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne pre správanie sa žalovaného), je nutno vychádzať z toho, že nárok na náhradu nákladov konania je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Neprichádza preto do úvahy použitie prvej vety ods. 2 § 146 O.s.p. skúmanie oprávnenosti procesného úkonu žalobcu z hľadiska hmotného práva. Z procesného hľadiska môže byť žalobcovým zavinením na zastavení konania aj samotné späťvzatie návrhu na jeho začatie. 11. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca vzal späť návrh na začatie konania, čo bolo aj dôvodom pre zastavenie konania. Žalobca v späťvzatí ani netvrdil, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovanej, ale uviedol ako dôvod späťvzatia skutočnosť, že so žalovanou mal uzatvoriť mimosúdnu dohodu. Prípadné uzavretie mimosúdnej dohody nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a navyše žalovaná poprela uzavretie akejkoľvek mimosúdnej dohody so žalobcom. Možno preto konštatovať, že žalobca zavinil zastavenie konania z procesného hľadiska, preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak mu uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. 12. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať odvolanie žalobcu za dôvodné, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania ako správne potvrdil. 13. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 v spojení s § 262 C.s.p.. 14. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).