Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/152/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612216456 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612216456.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: C. stavebná sporiteľňa, a.s., H. XX, H., V.: XX XXX XXX zastúpeného N.. G. G., advokátkou, S. XX, Y. proti odporcom: 1. I. F., nar. XX.X.XXXX, S. XX, G. D., 2. I. K., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX, 3. I. K., nar. XX.X.XXXX, N. XXX, 4. M. F., nar. XX.X.XXXX, S. XX, G. D., 5. N. F., nar. XX.X.XXXX, B. XX, C. zastúpenému N.. F. D., advokátkou, R. XX, C. a 6. R. F., nar. XX.X.XXXX, S. 17, G. D. za účasti vedľajšieho účastníka: F. H. sa oplatí - H., C. XX, C., V.: XX XXX XXX o zaplatenie XX.XXX,XX eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX v spojení s opravným uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCb XX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vo vzťahu k odporcom v 1. - 6. rade a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcom v l., 2., 3. a 4. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu X XXX,XX eur s X.% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po XXX,- eur počnúc od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia vždy do XX. dňa toho - ktorého mesiaca s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Konanie o zaplatenie XXX,- eur súd prvého stupňa zastavil a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vo vzťahu k odporcom v 5. a 6. rade návrh zamietol a rozhodol, že o trovách účastníkov konania a vedľajšieho účastníka rozhodne samostatným uznesením v lehote XX dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že navrhovateľ uzavrel dňa X.X.XXXX Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s odporkyňou v l. rade ako s dlžníkom, odporcami v 2. až 4 rade ako spoludlžníkmi a odporcovia v 5. a 6. rade zmluvu podpísali ako ručitelia. Na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcom v 1. až 4. rade mimoriadny medziúver v sume X XXX,XX eur (XXX XXX,- Sk) a dlžníci sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške X,XX% ročne pravidelnými mesačnými splátkami mesačne po XX,XX eur do pridelenia cieľovej sumy a súčasne vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške XX,XX eur do nasporenia cieľovej sumy, a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžníci zaviazali splácať stavebný úver s úrokmi vo výške X,X% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške XXX,XX eur. Pretože dlžníci dlh podľa zmluvy riadne a včas nesplácali, navrhovateľ listom zo dňa XX.X.XXXX od zmluvy odstúpil a vyzval odporcov na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov do X dní a keďže dlžníci dlh v určenej lehote nezaplatili, dňa XX.XX.XXXX uplatnil proti ním na súde nárok na zaplatenie zostatku nesplateného úveru. Z výpisu z účtu stavebného sporenia a z účtu odstúpeného medziúveru súd prvého stupňa zistil, že dlžníkom bol poskytnutý úver vo výške X XXX,XX eur a za obdobie od marca XXXX do augusta XXXX poukázali na splátky medziúveru vklady v celkovej výške X XXX,XX eur, teda o X XXX,XX eur menej, ako im bol poskytnutý úver. Citujúc ustanovenia § 7 ods. 3 a 4, § 8 ods. 2 a 4, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, § 497, § 306 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2 a 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a2 a § 879 ods. 4 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa konštatoval, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere účastníkov konania je spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku sa na túto zmluvu vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom právna úprava spotrebiteľských zmlúv vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním preukázané, že odporcovia v 1. až 4. rade ako dlžníci si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa X.X.XXXX, keď v lehote splatnosti nezaplatili navrhovateľovi dohodnuté splátky, v dôsledku čoho navrhovateľ od zmluvy odstúpil. Konštatoval, že odstúpením od zmluvy, ktoré bolo odporcom v 1., 2., 4. a 5. rade doručené XX.X.XXXX a odporcom v 3. a 6. rade dňa XX.X.XXXX, došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Súd prvého stupňa uviedol, že odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú, pretože k odstúpeniu od zmluvy navrhovateľom došlo doručením odstúpenia odporcom v apríli XXXX a navrhovateľ doručil návrh na začatie konania súdu XX.X.XXXX, teda pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby. Z dôvodov zrušenia zmluvy podľa občianskeho práva (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd prvého stupňa nevyhovel návrhu v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov za poskytnutie úveru, pretože účinky odstúpenia od zmluvy nenastali momentom doručenia odstúpenia od zmluvy, ale od začiatku a nevzal do úvahy ani dohodu sporových strán, podľa ktorej odstúpením od zmluvy nezaniká právo navrhovateľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Zastával názor, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá nie je vyvážená, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcov, navyše je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaných spotrebiteľov. Podľa súdu prvého stupňa to vyplýva zo zmluvných dojedaní, ktoré zaväzujú odporcov platiť úroky aj za budúce obdobie a odstúpením od zmluvy má navrhovateľ zachované všetky svoje práva, kým odporcovia žiadne. Poukázal na to, že navrhovateľ v dôsledku odstúpenia od zmluvy zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny všetky práva a ďalej ich úročí navýšenou sadzbou. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval súd prvého stupňa dojednaný poplatok za vedenie účtu v celkovej výške XXX,XX eur, ktorý považoval za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, na ujmu odporcov ako spotrebiteľov, ktorý zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, lebo tomuto poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi dlžníkmi a navrhovateľom. Poukázal tiež na to, že z úverovej zmluvy nevyplýva účel tejto platby, navrhovateľ nepredložil sadzobník poplatkov a ak ide o poplatok za vedenie účtu, ide o administratívnu činnosť navrhovateľa, ktorá súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou a za tento poplatok nie je odporcom poskytovaná žiadna služba, preto dojednanie tohto poplatku považoval súd prvého stupňa za neplatné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Citujúc ustanovenia § 546 až 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa posudzoval ručiteľský záväzok odporcov v 5. a 6. rade a uviedol, že ručiteľský záväzok je akcesorickým záväzkom a závisí od vzniku, zániku, platnosti a obsahu hlavného záväzku. Uviedol, že navrhovateľ doručil ručiteľom - odporcom v 5. a 6. rade oznámenie o odstúpení od zmluvy, ktoré však neobsahuje výšku, ktorá by mala byť ručiteľmi zaplatená, ani lehotu na plnenie, tento právny úkon nemá podľa súdu prvého stupňa náležitosti výzvy podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je preto podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Z tohto dôvodu návrh proti odporcom v 5. a 6. rade zamietol. K navrhovateľom uplatneným úrokom z omeškania vo výške XX,XX % ročne z dlžnej sumy, súd prvého stupňa uviedol, že v čase uzavretia zmluvy bola právna úprava úrokov z omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého úroky z omeškania neboli obmedzené, a v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka, ktorý s odkazom na vykonávací predpis neumožňoval dojednať úroky z omeškania vyššie ako bol dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že úprava Občianskeho zákonníka je v tomto smere priaznivejšia pre spotrebiteľa a s odkazom na ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa uzavrel, že zmluvné strany si nemohli dojednať pre prípad omeškania vyššie úroky z omeškania ako podľa predpisov občianskeho práva, preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške X% ročne, t. j. o X percentuálnych bodov vyššia, ako bola základná úroková sadzba ECB ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia oznámenia odporcom o odstúpení od zmluvy, ktorá bola k XX.X.XXXX vo výške X%. Súd prvého stupňa konanie zastavil v časti o zaplatenie XXX eur podľa § 96 O. s. p., pretože v tejto časti vzal navrhovateľ svoj návrh späť. S poukazom na to, že dlžníci zaplatili navrhovateľovi sumu X XXX,XX eur a neuhradená ostala istina vo výške X XXX,XX eur, túto sumu spolu s X% úrokom z omeškania od XX.X.XXXX súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal a uložil dlžníkom - odporcom v l. až 4. túto sumu navrhovateľovi zaplatiť s tým, že plnením jedného z dlžníkov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných dlžníkov. a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd prvého stupňa dlžníkom umožnil podľa § 166 O. s. p. dlh splácať v mesačných splátkach po 130 eur s prihliadnutím na ich majetkové pomery. Súd prvého stupňa rozhodol, že podľa § 151 ods. 3 O. s. p. o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Na návrh odporcu v 5. rade na opravu rozsudku pre zrejmú nesprávnosť súd prvého stupňa uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCb XX/XXXX-XXX opravil 4. výrok rozsudku zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCb XX/XXXX-XXX, ktorý má správne znieť: „Vo vzťahu k odporcom 5., 6. súd návrh zamieta.“ Uviedol, že pri vyhotovení písomného rozhodnutia došlo k zrejmej nesprávnosti vo výrokovej časti, preto podľa § 164 O. s. p. tento nedostatok odstránil. Opravné uznesenie bolo účastníkom konania doručené - navrhovateľovi prostredníctvom právnej zástupkyne dňa X.X.XXXX, odporcom v l., 4. a 5. rade dňa XX.X.XXXX, odporcom v 2. a 3. rade a vedľajšiemu účastníkovi dňa X.X.XXXX a odporkyni v 6. rade dňa X.X.XXXX. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolaním napadol výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 1 písm. b/ a písm. f/ O. s. p.). Navrhovateľ predovšetkým poukázal na zmätočnosť vydaného rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa jedným výrokom zaviazal odporcov v 3. a 4. rade na zaplatenie určenej sumy a druhým výrokom návrh proti týmto odporcom zamietol, a pritom nerozhodol o povinnostiach odporcov v 5. a 6. rade. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na právny vzťah účastníkov namiesto ustanovení Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod sa spravuje Obchodným zákonníkom, čo vyplýva z kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, preto nie je možné vylúčiť použitie tohto predpisu, lebo by to podľa navrhovateľa bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Navrhovateľ zastával názor, že ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neumožňuje vylúčiť ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere, konkrétne zánik zmluvy odstúpením podľa § 506 v spojení s § 344 a nasl. a právnej úpravy ručenia podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Uviedol, že podľa § 1 ods. 2 je Obchodný zákonníka vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, preto podľa navrhovateľa nemožno prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na úpravu, ktorá je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku či dokonca ju absolútne vylúčiť. Navrhovateľ uviedol, že na odstúpenie od zmluvy súd prvého stupňa aplikoval § 506 v spojení s § 344 a nasl. Obchodného zákonníka a nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že odstúpenie od zmluvy sa má spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi vzniká nárok len na vrátenie skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov bez úrokov, pretože to navrhovateľa stavia do značne znevýhodnenej pozície. Poukázal na to, že odporcom poskytol úver za určitých podmienok, ktoré odporcovia porušili a vzhľadom na napadnuté rozhodnutie, budú odporcovia zvýhodnení oproti osobám, ktoré si svoje záväzky plnia riadne a včas tým, že budú oslobodení od platenia úrokov za úver, ktorých platenie vyplýva priamo z kogentnej právnej úpravy zmluvy o úvere. Rovnako navrhovateľ zastával názor, že aj na ručenie je potrebné použiť právnu úpravu Obchodného zákonníka obsiahnutú v § 303 a nasl. Zdôraznil, že jedinou podmienkou podľa týchto ustanovení je, aby veriteľ písomne vyzval dlžníka na plnenie, čo v predmetnej veci navrhovateľ ako veriteľ aj urobil. Pretože dlžníci - odporcovia v 1. až 4. rade svoj záväzok v stanovenej lehote nesplnili, navrhovateľ bol oprávnený svoj nárok uplatniť aj proti ručiteľom, t. j. odporcom v 5. a 6. rade. Navrhovateľ poukázal na to, že ani ustanovenie § 548 ods. 1 nevyžaduje písomnú výzvu adresovanú ručiteľovi, ale uvádza, že veriteľ je povinný písomne vyzvať dlžníka na plnenie, preto nie je dôvod, aby boli ručitelia zbavení povinnosti plniť. Zdôraznil, že použitie ustanovení Obchodného zákonníka o ručení vyplýva priamo z kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka a svedčí tomu aj právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XM/Cdo/X/XXXX. Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že nie všetky právne vzťahy, v ktorých na jednej strane vystupuje spotrebiteľ, sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na novelu Občianskeho zákonníka (z. č. XXX/XXXX Z. z. v spojení so z. č. XXX/XXXX Z. z.), podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“, a zdôraznil, že táto novela nadobudla účinnosť až X.X.XXXX. Uviedol, že prijatím tejto novely je výslovne upravená prednostná aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, ale až od jej účinnosti, pretože táto novela neobsahuje prechodné ustanovenia, a preto ju nemožno použiť spätne. To znamená, že právne vzťahy pred 1. aprílom XXXX sa budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov. K nároku na účtovanie poplatkov navrhovateľ uviedol, že toto právo mu vyplýva z čl. V bodu 2 zmluvy o úvere, tento jeho nárok nebol v priebehu konania spochybnený a navrhovateľ nebol vyzvaný, aby podrobne zdokladoval a odôvodnil účtovanie poplatkov. Tvrdil, že odporcom bol každoročne zasielaný výpis z účtu vrátane prehľadu poplatkov za upomienky a odporcovia mali možnosť vzniesť námietku proti výpisu z účtu, žiadne však nemali. Navrhovateľ namietal záver súdu prvého stupňa, že si účtoval poplatok za vedenie účtu vo výške XXX,XX eur, pretože išlo o jednorazový poplatok za spracovanie úveru, ktorý boli odporcovia povinní zaplatiť spolu s poplatkom za vydanie zmenky vo výške XX,XX eur podľa čl. II zmluvy o úvere a pohľadávku a navrhovateľ túto svoju pohľadávku (na zaplatenie XXX,XX eur + XX,XX eur) započítal s pohľadávkou dlžníkov na vyplatenie úveru, v dôsledku čoho vyplatil odporcom úverové prostriedky znížené o výšku týchto poplatkov. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili, odvolanie bolo odporcom v l., 4. s 5. rade doručené dňa XX.X.XXXX, odporcom v 2 a 3. rade dňa XX.X.XXXX a odporkyni v 6. rade XX.XX.XXXX. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. až 4. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi X XXX,XX eur s X% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od XX.X.XXX do zaplatenia v mesačných splátkach po XXX,- eur pod následkom straty výhody splátok a výrok, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie o zaplatenie XXX,- eur, neboli odvolaním napadnuté, stali sa právoplatnými a neboli odvolacím súdom preskúmavané. Právoplatným sa stal podľa záverov odvolacieho súdu uvedených nižšie aj výrok rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh proti odporcom v 5. a 6. rade, preto ani tento výrok nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu. Navrhovateľ podal odvolanie proti 2. výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh v prevyšujúcej časti, teda proti všetkým odporcom. V odvolaní navrhovateľ poukázal na zmätočnosť 4. výroku, keďže súd prvého stupňa odporcov v 1. - 4. rade zaviazal v prvom výroku rozsudku na zaplatenie sumy X.XXX,XX eur s prísl. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zamietavý výrok sa týkal odporcov v 5. a 6. rade a navrhovateľ poukázal na to, že vo vzťahu k odporcom v 5. a 6. rade nebolo iným výrokom napadnutého rozsudku rozhodnuté. Súd prvého stupňa (na návrh odporcu v 5. rade) opravil uznesením z XX.X.XXXX rozsudok tak, že tento výrok mal správne znieť „vo vzťahu k odporcom 5., 6. súd návrh zamieta“. Odvolací súd vyhodnotil navrhovateľom podané odvolanie proti 4. výroku rozsudku podľa jeho obsahu ako odvolanie proti zamietnutiu návrhu voči odporcom v 5. a 6. rade a zároveň za návrh na opravu tohto výroku, keďže poukázal na to, že o povinnosti odporcov v 3. a 4. rade zaplatiť dlh navrhovateľovi bolo rozhodnuté v prvom výroku a o povinnosti odporcov v 5. a 6. rade nebolo rozhodnuté. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky navrhovateľa proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým návrh v prevyšujúcej časti zamietol a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil žalobou uplatnený nárok. V predmetnej veci nebolo sporné, že zmluva účastníkov konania o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa X.X.XXXX je zmluvou spotrebiteľskou, aj keď ide o zmluvu upravenú len v Obchodnom zákonníku. Navrhovateľ namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, že odstúpením od zmluvy má navrhovateľ ako veriteľ nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda len na zaplatenie skutočne poskytnutého úveru s úrokmi z omeškania v zákonnej výške. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. V citovanom ustanovení § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je upravený inštitút úrokov za poskytnutie úveru a v § 369 ods. 1 je upravený úrok z omeškania za oneskorené splatenie peňažného záväzku alebo časti tohto peňažného záväzku. Oba tieto inštitúty treba dôsledne rozlišovať. Úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície tomu, kto úver prijíma na dohodnutú dobu. Úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník je v omeškaní s platením peňažného záväzku z poskytnutého úveru. Z úverovej zmluvy je dlžník povinný platiť veriteľovi peňažný záväzok, ktorý pozostáva zo samotných poskytnutých peňažných prostriedkov, teda z úveru a z peňažného záväzku spočívajúceho v povinnosti zaplatiť cenu poskytnutého úveru, teda úroky. Odvolací súd zdôrazňuje, že platenie úrokov za požičané peňažné prostriedky je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere (na rozdiel od pôžičky podľa Občianskeho zákonníka, ktorá môže byť aj bezúročná), pričom veriteľ má právo na dohodnuté úroky, prípadne ak ich výška nebola dohodnutá, má právo na obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy (§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka). K výške navrhovateľom požadovaných úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov do odstúpenia od zmluvy odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky. Dojednanie úrokov za poskytnutie peňazí je teda predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu, keďže vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, nevzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla XXXX sp.zn. X X. XX/XXXX). Ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti včas zaplatiť úver alebo úroky, dostane sa do omeškania so zaplatením úveru a tiež úrokov z úveru. Pretože úrok z úveru a úrok z omeškania sú dva samostatné inštitúty, treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a aj na úrok z omeškania. V samotnej úverovej zmluve alebo samostatnej dohode môžu zmluvné strany dohodnúť, že budú úrok z úveru a úrok z omeškania kombinovať, môžu dohodnúť aj to, že pre prípad omeškania so splácaním úveru dohodnú zvýšený úrok z úveru oproti pôvodne dohodnutému úroku z úveru, ktorý má dlžník platiť, ak úver spláca v dohodnutých splátkach. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu úrokov platí, že aj za dobu po splatnosti úveru sú úroky v rovnakej výške, aké boli do splatnosti úveru. Ak je dlžník v omeškaní so zaplatením úroku aj úveru, je povinný z oboch týchto dlžných súm platiť úrok z omeškania. Vyplýva to aj z ustanovenia § 503 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky a ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Teda nezaplatením dohodnutej splátky istiny a úroku dostáva sa dlžník do omeškania s ich plnením a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. V prejednávanej veci navrhovateľ ako veriteľ odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, pretože dlžníci neplnili povinnosti im vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas. V odstúpení od zmluvy navrhovateľ vyčíslil sumu nesplateného úveru v súlade s čl. VII bodom 10 zmluvy, ktorá pozostáva zo splatnej istiny, nezaplatených úrokov a poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy zúčtovanej do jednej sumy, ktorú ako celok úročil podľa čl. VII bodu 8 zmluvy úrokom z omeškania o X % ročne vyšším ako bola dohodnutá sadzba úrokov pri poskytnutom medziúvere, t. j. X,XX % + 5 % = XX,XX % ročne. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ po odstúpení od zmluvy nežiadal priznať aj úroky z peňažných prostriedkov, ktoré dlžníci nevrátili (§ 506 Obchodného zákonníka). Po odstúpení od zmluvy má navrhovateľ nárok aj na úroky z omeškania ako sankciu za omeškanie so zaplatením istiny úveru aj dohodnutých úrokov z úveru. Ani Zákon o spotrebiteľských úveroch nevylúčil uplatňovať popri úrokoch z úveru aj úrok z omeškania, preto na vzťah úrok z úveru a úrok z omeškania je potrebné aplikovať aj pri spotrebiteľských úveroch ustanovenia Obchodného zákonníka ako lex generalis pre vzťahy založené zmluvou o úvere, keďže úrok z úveru je základnou esenciálnou náležitosťou každého úverového vzťahu a platí, že bez úroku niet úveru. Poskytnutie peňažných prostriedkov bez dohodnutého úroku, až do vrátenia peňazí, je pôžičkou peňazí a nie úverovým vzťahom. Súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa citovaných zákonných ustanovení, a preto rozhodol nesprávne, keď navrhovateľovi nepriznal úrok z úveru až do odstúpenia od zmluvy, nesprávne právne posúdil aj navrhovateľom uplatnený nárok na úroky z omeškania, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia predovšetkým Obchodného zákonníka v znení zmien a doplnkov účinných k prvému dňu omeškania a tiež nesprávne určil prvý deň omeškania, keďže v odstúpení od zmluvy bola určená lehota na splnenie dlhu, až uplynutím ktorej sa mohli dlžníci dostať do omeškania. Pokiaľ súd prvého stupňa pri určení výšky navrhovateľom poskytnutého úveru vychádzal zo sumy X.XXX,XX eur, odvolací súd poukazuje na čl. I bol 1 zmluvy účastníkov konania, podľa ktorého bol dlžníkom poskytnutý medziúver vo výške XXX.XXX,- Sk, t. j. X.XXX,XX eur. Na plnenie poskytnutého úveru si navrhovateľ podľa zmluvy započítal sumu poplatku za spracovanie úveru vo výške XXX,XX eur, na ktorú má navrhovateľ nárok podľa kogentného ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, a ktorý súd prvého stupňa nesprávne posúdil ako poplatok za vedenie účtu, a tiež sumu XX,XX eur ako poplatok za zmenku, pričom s týmto nárokom navrhovateľa sa súd prvého stupňa vôbec nevyporiadal a ani nevyzval navrhovateľa, aby zmenku, ak bola dlžníkom vydaná, predložil a predložil aj Sadzobník, podľa ktorého tento poplatok požadoval. Je však nesporné, že nárok navrhovateľa na poplatok za spracovanie medziúveru a poplatok za zmenku je zakotvený v čl. II zmluvy účastníkov, pričom nejde o poplatky za vedenie, evidenciu alebo správu stavebného úveru, ktorých dojednávanie bolo vylúčené ustanovením § 7 ods. 5 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnej sporiteľni s účinnosťou od X.X.XXXX. Taktiež poplatok za upomienku, odvolací súd nepovažuje za poplatok v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy, pretože tento poplatok nie je poplatkom, ktorý navrhovateľovi vznikol automaticky uzatvorením úverovej zmluvy s odporcami ako spotrebiteľmi, ale nárok na tento poplatok vznikol navrhovateľovi až porušením povinnosti zo strany dlžníkov, ak nesplácali riadne poskytnutý úver a navrhovateľ upomínal odporcov, aby si riadne plnili svoje povinnosti z úverovej zmluvy. Ani tento poplatok, ktorý si zmluvné strany dohodli v úverovej zmluve v nadväznosti na Sadzobník poplatkov navrhovateľa, nie je vylúčené dojednávať podľa § 7 ods. 5 Zákona o stavebnej sporiteľni. Odvolaciu námietka navrhovateľa, že na tento právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, považuje odvolací súd za dôvodnú. Podľa citovaného ustanovenia na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ide teda výlučne o hmotnoprávnu úpravu, pričom novela nemá prechodné ustanovenia. Odvolací súd zastáva názor, že táto nová práva úprava nemôže bezvýnimočne platiť aj na právne vzťahy založené pred jej účinnosťou, pretože by išlo o pravú retroaktivitu, ktorú navyše musí zákon výslovne ustanoviť. V skorších prechodných ustanoveniach Občianskeho zákonníka (napr. § 854, § 860, § 879j) i Obchodného zákonníka (napr. § 768c) je zakotvená tzv. nepravá retroaktivita, podľa ktorej vznik právnych vzťahov a nároky z nich už vzniknuté sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ktorú, aj keď nebola zakotvená v prechodných ustanoveniach, je potrebné aplikovať aj v predmetnej veci, pretože nároky navrhovateľa zo zmluvy účastníkov konania sa stali splatnými pred účinnosťou uvedenej novely. Odvolací súd z týchto dôvodov zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh v prevyšujúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku, pretože súd prvého stupňa v tejto časti vec nesprávne právne posúdil tým, že na uplatnený úrok z úveru a navrhovateľom uplatnené poplatky nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, resp. ich neposúdil vôbec, v tejto časti nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vo veci nesprávne rozhodol, keď v tejto časti žalobu zamietol. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie o nároku navrhovateľa v zamietnutej časti podľa záverov odvolacieho súdu vyslovených v tomto zrušujúcom uznesení a vo veci opätovne rozhodnúť o tejto časti žaloby vo vzťahu k žalovaným v 1. až 6. rade. Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí. Odvolací súd ešte poukazuje na označenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu v napadnutom rozsudku, ktorým bolo podľa obsahu spisu od začiatku Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa B. zastúpené p. D. S. na základe všeobecného poverenia zo dňa X.X.XXXX (č. l. 77). E- mailové podanie do spisu z X.X.XXXX bolo podané p. D. S. ako predsedom a štatutárnym zástupcom Združenia H. sa oplatí - H., C. a s týmto združením súd prvého stupňa ďalej konal vo veci bez toho, aby si vyjasnil vzťah tohto združenia k Združeniu na ochranu finančného spotrebiteľa B.. Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.