Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/719/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612223089 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612223089.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti žalovanému N.. N. Š., G. XXX, zast. JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11, o zaplatenie 10 582,68 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 16C/105/2012-83 z 1.10.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10 582,68 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2005 do zaplatenia a na trovách konania 408,73 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu, čo do uplatnených úrokov zamietol. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a čím ju skutkovo a právne odôvodnil. Uviedol, ako sa k žalobe vyjadril žalovaný, že namietal premlčanie nároku žalobcu poukazujúc na § 107 ods. 1, 2 O. z. a ako svoje stanovisko odôvodnil, že žalobca nesúhlasil tvrdiac, že žalovaný listom z 13.8.2004, v ktorom sa vyjadril k jeho výzve na zúčtovanie a vrátenie preddavku budúci dlh uznal. Ďalej uviedol, že vzhľadom na vznesenú námietku bol povinný sa s touto námietkou vyporiadať a posúdiť tiež to, či list žalovaného z 13.8.2004 je uznávacím prehlásením podľa § 558 O. z.. Poukázal na to, že z platnej právnej úpravy uznania dlhu § 558 O. z. vyplýva, že tento jednostranný právny úkon dlžník adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval, že uznanie dlhu okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. O. z.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod pohľadávky, určená presná výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, že pohľadávka určitosti uznávacieho prejavu čo do dôvodu a výšky je splnená aj bez výslovného použitia výrazu „uznanie dlhu“ ak z okolností prípadu je zrejmé, že išlo o uznávací prejav, že na základe uznania dlhu dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová premlčacia doba (§ 100 ods. 1 druhá veta O. z.). Z prejednávacej veci, obsahu listu žalovaného adresovaného žalobcovi z 13.8.2004 vyplýva, že jeho prejav má písomnú formu, avšak neobsahuje všeobecné náležitosti - § 34 a nasl. O. z., že je síce z neho zrejmý dôvod pohľadávky, obsahuje aj prísľub žalovaného tento dlh uhradiť, avšak výška pohľadávky nie je presne určená. Žalovaným použitú terminológiu „nezúčtovaná časť preddavkov“ nie je možné považovať za presné určenie pohľadávky. Teda neposúdil list žalovaného adresovaný žalobcovi za uznávací prejav podľa § 558 O. z. a dospel k záveru, že žalobca mal vedomosť o výške poskytnutého preddavku dňom právoplatnosti exekučného rozhodnutia sp.zn. Er 4904/00-48 t.j. k 1.8.2005. Keďže návrh na začatie konania bol zaslaný súdu faxovým podaním, ktoré došlo na súd 3.8.2007 a bolo doplnené písomne 6.8.2007, súd skonštatoval, že nárok žalobcu uplatnený žalobným návrhom bol k 3.8.2007 premlčaný a o žalobnom návrhu žalobcu rozhodol rozsudkom sp.zn. 5C/98/2007-83 zo 7.2.2008 tak, že žalobu žalobcu na zaplatenie istiny 318 814,- Sk so 6 % úrokom z omeškania ročne od 20.8.2000 do zaplatenia zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Blažeja Baláža náhradu trov konania vo výške 480 923,- Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konštatoval, že dôsledku odvolania žalobcu vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý rozsudkom sp.zn. 4Co 107/2008-121 zo 11.2.2010 rozsudok zo 7.2.2008 potvrdil, stotožnil sa s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia i s právnou kvalifikáciou a uviedol ako ho odôvodnil. V dôsledku mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR proti rozsudku KS v Košiciach z 11.2.2010 sp.zn. 4Co 107/2008-21 v spojení s rozsudkom OS Spišská Nová Ves zo 7.2.2008 sp.zn. 5C/98/2007-83, rozhodoval vo veci Najvyšší súd SR, ktorý uznesením sp.zn. 6 M Cdo 4/2011 z 8.8.2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 11.2.2010 sp.zn. 4Co 107/2008, rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 7.2.2008 sp.zn. 5C/98/2007 a vec vrátil OS Spišská Nová Ves na ďalšie konanie a uviedol, čo bolo uznesením Najvyššieho súdu SR súdom nižšieho stupňa bolo vytknuté, že mu bolo uložené pred rozhodnutím o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia vyriešiť otázku, či žalobou uplatnený nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že z týchto záverov Najvyššieho súdu SR a právneho názoru vysloveného v rozhodnutí vychádzal v ďalšom konaní, keďže tento záver vyjadrený v rozhodnutí 6 M Cdo 4/2011 je pre súd nižšieho stupňa záväzný. V zmysle § 33 ods.1 Exekučného poriadku teda súd skúmal predpoklady zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania a po vykonanom dokazovaní o žalobe rozhodol rozsudkom z 20.3.2014 tak, že žalobu zamietol. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že škoda vznikla výlučne konaním žalovaného, teda je daná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutou škodou, že sa tejto zodpovednosti zbaviť nemôže podľa § 33 ods. 1 Ex.por. účinného v čase zastavenia exekúcie Er 4094/00. Dospel k záveru, že v konaní boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu ako exekútora podľa cit. ustanovenia, vrátane výšky škody, ktorú tvorí rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na jeho odmenu a náhradu jeho hotových výdavkov 322750 Sk a trovami 3 936 Sk priznanými uznesením Er 4094/00-48 z 22.7.2005 a celková škoda vyčíslená žalobcom predstavuje 318 814,- Sk t.j. 10 582,68 eur. V dôsledku odvolania žalobcu proti rozsudku z 20.3.2014 vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 4Co/272/2014-63 z 2.3.2015 tento rozsudok zrušil. Stotožnil sa so záverom súdu, že škoda vznikla výlučne konaním žalovaného, s existenciou príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou, aj so záverom, že v konaní boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu ako exekútora, vrátane výšky škody, že rozsudok bol zrušený z dôvodu nepreskúmateľnosti odôvodnenia záveru, že žalobca ako poškodený sa o škode dozvedel právoplatnosťou uznesenia o zastavení exekúcie t.j. k 1.8.2005 z dôvodu, že súd neuviedol, na základe akých skutočností a úvah k takému záveru dospel. Bolo mu uložené v ďalšom konaní opätovne posúdiť námietku premlčania, vyrovnať sa so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. Bolo potrebné zistiť, či po tom, ako bolo exekučné konanie zastavené a rozhodnuté o trovách exekúcie, žalovaný vykonal vyúčtovanie týkajúce sa priznaných trov a poskytnutého preddavku tak ako to žalobcovi oznámil listom z 13.8.2004, príp. vykonal konečné zúčtovanie, aké stanovisko zaujal k výzve z 11.8.2005, príp. či a kedy doručil oznámenie o preúčtovaní poskytnutého preddavku na iné exekučné konanie. V zmysle pokynov daných týmto uznesením opätovne vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vyžiadal od Slovenskej komory exekútorov exekučný spis EX 478/00 a zistil skutkový stav, že zo spisu Er 4094/00 Okresného súdu Spišská Nová Ves mal preukázané, že na návrh právneho predchodcu žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. sa proti povinnému I. G., X. - C. viedla exekúcia pre vymoženie istiny 3 227 420,-- Sk s príslušenstvom z titulu zmluvy o úvere č. 78800198 8 zo 7.1.1992, že na túto exekúciu vydal poverenie 14.12.2000 a súčasne zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Z. XXX D. Y..Ú.. T.. Ďalej mal za to, že v konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu na základe výzvy exekútora poskytol žalovanému bezhotovostným prevodom na účet 1.12.2000 preddavok na úhradu odmeny exekútora a jeho hotových výdavkov vo výške 322 750,-- Sk. Po oboznámení sa so zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a postupníkom Slovenskou konsolidačnou a.s. Bratislava z 28.6.2000 konštatoval, že nebolo sporné, že pohľadávka proti povinnému I. G.V., X. - C., T. XXX prešla na žalobcu, že v zmysle § 121 ods.3 a § 524 ods.2 O. z. prešla na žalobcu nielen pohľadávka, ale aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca ako postupník v exekučnom konaní vedenom u žalovaného pod sp.zn. EX 478/00 získal procesné postavenie oprávneného. V tomto procesnom postavení po tom, čo Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 1K 293/97 z 12.2.2003 vyhlásil konkurz na majetok povinného spoločnosť I. G., X. - C., podal žalobca návrh na zastavenie exekúcie. Exekučný súd uznesením sp.zn. Er 4094/00-48 z 22.7.2005 exekučné konanie vedené u žalovaného pod EX 478/00 zastavil a žalobcu ako oprávneného zaviazal k náhrade trov exekúcie vo výške 3 936,- Sk. Uznesenie o zastavení konania a trovách exekúcie nadobudlo právoplatnosť 1.8.2005, že 11.8.2005 žalobca požiadal listom o informáciu k zúčtovaniu poskytnutého preddavku a požiadal žalovaného o oznámenie termínu zúčtovaného preddavku 322 750,-- Sk, že 26.10.2005 bola žalovanému zaslaná žiadosť o vrátenie preddavku označená ako urgencia, v ktorej žalobca žiada vrátiť konkrétnu sumu 318 814,-- Sk najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená 31.10.2005, pričom ide o predžalobnú upomienku, že žalovaný na výzvu žalobcu rozdiel medzi poskytnutým preddavkom a priznanou náhradou trov exekúcie nevrátil, že rozdielu medzi poskytnutým preddavkom 322 750,- Sk a priznanou náhradou trov exekúcie vo výške 3 936,- Sk t.j. sumy 318 814,- Sk sa žalobca pôvodne domáhal ako bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 O. z.. Posúdil tento právny vzťah účastníkov konania ako vzťah verejnoprávny, ktorý je založený na nerovnom právnom postavení účastníkov a v ktorom orgán verejnej moci, v tomto prípade exekútor, rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti. Dospel k záveru, že na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Následne skúmal v zmysle § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, či sú splnené predpoklady za škodu spôsobenú žalovaným ako exekútorom pri výkone exekučnej činnosti. Citoval znenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, a uviedol, že základnými prvkami vzťahu zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V tomto prípade žalovaný ako súdny exekútor nebol oprávnený previesť zostatok poskytnutého preddavku na inú exekúciu bez súhlasu oprávneného. K takémuto postupu ho neoprávňujú žiadne právne predpisy a navyše konal vo vedomom rozpore s vôľou žalobcu, ktorý dostatočne určito vyjadril žalovanému svoj nesúhlas s takýmto postupom. Žalovaný zadržal zostatok poskytnutého preddavku neoprávnene, proti vôli vlastníka peňažných prostriedkov, ktoré tvorili preddavok, čím sa dopustil protiprávneho úkonu. Pokiaľ mal úmysel žalovaný zabezpečiť trovy inej exekúcie preddavkom, mal o to oprávneného požiadať v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a v prípade, ak by s tým oprávnený nesúhlasil, mohol na návrh exekútora v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaviť. Sankciou za nezaplatenie preddavku je zastavenie exekúcie a žalovaný ako exekútor nemal právo previesť zostatok preddavku z jednej exekúcie na druhú pokiaľ sa tak výslovne s oprávneným nedohodol. Naviac žalobca dal do pozornosti tú skutočnosť, že exekútor použil zostatok preddavku z exekučného konania Er 4094/00 na zabezpečenie trov inej exekúcie, ktorú neviedol pre vymoženie pohľadávky Slovenskej konsolidačnej a.s., ale pre vymoženie pohľadávky iného oprávneného. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je spôsobenie škody, že škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, pričom v konaní nebolo sporné, že žalobcovi vznikla škoda rovnajúca sa výške rozdielu medzi poskytnutým preddavkom a skutočnými trovami exekúcie, ktoré bol povinný žalobca znášať, že ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť, ktorá spočíva v tom, že za predpokladu, ak by žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť a vrátil žalobcovi nespotrebovanú časť preddavku na trovy exekúcie, nedošlo by k zmenšeniu majetku a teda ku vzniku škody na strane žalobcu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že škoda vznikla výlučne konaním žalovaného a teda je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Exekútor sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť na rozdiel od pôvodného znenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý poznal zbavenie sa zodpovednosti (liberalizáciu). Súčasné znenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku bolo účinné v čase zastavenia exekúcie Er 4094/00. Konštatoval, že v konaní boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaného ako exekútora v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku vrátane výšky škody, ktorú tvorí rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na odmenu exekútora a náhradou jeho hotových výdajov vo výške 322 750,- Sk a trovami exekúcie priznanými uznesením sp.zn. Er 4094/00-48 z 22.7.2005 vo výške 3 936,- Sk. Celková škoda je žalobcom i súdom vyčíslená na 318 814,- Sk t.j. 10 582,68 eur. V konaní bolo potrebné sa vyporiadať s námietkou žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, ktorý tvrdí, že pasívne legitimovaným účastníkom konania má byť Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, keďže žalovaný súdny exekútor vykonával činnosť na základe poverenia súdu a šlo o exekučnú činnosť podľa 3. a 4. časti exekučného poriadku, že z § 33 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že priama osobná zodpovednosť exekútora je daná iba ak osobitný zákon neustanovuje inak, že týmto osobitným zákonom je zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej funkcie. Ten v § 4 ods. 1a bod 3 určil, že vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci (za ktorú považuje aj škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu) podľa zák. č. 233/1995 Z.z. koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR. V takomto prípade by nebol pasívne legitimovaný žalovaný ako súdny exekútor. Právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy orgánu verejnej (štátnej) moci a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritéria než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú moc. Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu a z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto osobitným postavením. V exekučnom konaní exekútor vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej resp. štátnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom a subsidiárne občianskym súdnym poriadkom. Zverený výkon štátnej moci upravuje aj samotná práva úprava v § 5 ods.2 a z toho dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Pri realizácii úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd, ale naopak ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov konania. Avšak čo sa týka postavenia súdneho exekútora v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie a o jeho odmene je jeho postavenie odlišné. Exekučný poriadok v § 37 ods. 1 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. Trovami exekúcie sú podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, je považovaný za osobu vykonávajúcu slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania. Súdno-exekútorskú činnosť vykonáva ako slobodné povolanie a aj ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku. V tomto prípade žalovaný ako exekútor v zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku požadoval od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a náhradu výdavkov, ktorý mu bol 1.12.2000 aj uhradený. Exekučné konanie bolo ukončené zastavením uznesením sp.zn. Er 4094/00-48 zo dňa 22.7.2005 a exekútorovi boli priznané trovy exekúcie vo výške 3 936,- Sk, na ktorých úhradu exekučný súd zaviazal oprávneného. Po zastavení exekučného konania bol exekútor v postavení účastníka konania povinný preddavok zúčtovať a nespotrebovanú časť preddavku, v tomto prípade 10 582,68 eur t.j. 318 814,- Sk, vrátiť oprávnenému, ktorý preddavok exekútorovi poskytol. Teda v tomto postavení exekútor nevykonával úlohy štátneho orgánu, ktorému bol zverený výkon verejnej moci a tým, že preddavok nevrátil, spôsobil žalobcovi škodu, preto tvrdí, že žalovaný účastník je pasívne legitimovaný v tomto konaní, v ktorom si žalobca uplatnil pôvodne vydanie bezdôvodného obohatenia a ktoré následne bolo kvalifikované ako náhrada škody v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov súd neuznal námietku žalovaného vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie tvrdiac, že pasívne legitimovaným v tomto konaní je práve žalovaný, ktorý nespôsobil škodu pri výkone samotnej exekučnej činnosti, na ktoré mu bolo vydané poverenie podľa tretej a štvrtej časti exekučného poriadku, ale spôsobil škodu ako osoba vykonávajúca slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania, ako osoba, ktorá prijala preddavok vo výške 322 750,- Sk a po priznaní trov exekúcie vo výške 3 936,- Sk zostatok preddavku nevrátila. Opätovne sa vyporiadal so vznesenou námietkou premlčania žalovaným, ktorý tvrdí, že na tento právny vzťah je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorými je upravené premlčanie nároku na náhradu škody. Žalobca tvrdí, že exekučný poriadok ani iný žiadny predpis týkajúci sa exekučného konania, neupravuje plynutie dôb týkajúcich sa nárokov medzi súdnym exekútorom a oprávneným. Premlčanie je upravené v rôznych právnych predpisov slovenského právneho poriadku a vo všetkých prípadoch sa dotknuté nároky premlčujú na základe príslušnej špeciálnej úpravy premlčania v konkrétnych právnych predpisoch. V tomto prípade sa súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu na riešenie časovej vymáhateľnosti nárokov, ktoré vznikli na základe predpisov neobsahujúcich špeciálnu úpravu premlčania. Formálnym výkladom zákona je možné dôjsť k záveru, že pokiaľ exekučný poriadok neustanovuje, že nároky oprávneného voči súdnemu exekútorovi sa premlčujú, tak k premlčaniu týchto nárokov nedochádza. To, či ten ktorý nárok je premlčaný, musí explicitne upravovať právny predpis, ktorý tiež upravuje právny režim dotknutej pohľadávky. Teda k premlčaniu podľa názoru žalobcu nedochádza v prípade akýchkoľvek pohľadávok, pravidlo premlčania nie je univerzálnym pravidlom a námietku premlčania možno vzniesť iba vtedy, keď príslušný predpis výslovne stanovuje, že sa pohľadávka premlčuje a v akých lehotách a nestotožnil sa s týmto právnym názorom žalobcu. I keď otázka premlčania nie je upravená v zákone č. 233/1995 Z.z. (Exekučnom poriadku), je potrebné pri posudzovaní námietky premlčania subsidiárne použiť najbližší právny predpis a to Občiansky zákonník, keďže exekútor spôsobil škodu v postavení účastníka exekučného konania a ku škode došlo v súvislosti s rozhodovaním exekučného súdu o trovách exekúcie a nevrátení zostatku preddavku žalobcovi. Citujúc znenie § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 O. z. opätovne posúdil námietku premlčania a vyporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku. Vypočul žalovaného, ktorý sa mal vyjadriť k vykonaniu zúčtovania týkajúceho sa priznaných trov a poskytnutého preddavku, konečného zúčtovania a oznámenia stanoviska k výzve žalobcu z 11.8.2005. Z účastníckeho výsluchu žalovaného účastníka vyplýva, že pre dlhoročný časový odstup si na nič nepamätá a nevie sa vyjadriť k tomu, či bolo realizované zúčtovanie preddavku vo vzťahu k žalobcovi a pokiaľ časť preddavku nevrátil, bolo tak z dôvodu, že zrejme nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami. Súd uviedol, že zo spisu EX 478/00 zistil, že tento spis neobsahuje žiadne listiny, ktoré by svedčili o zúčtovaní preddavku vo vzťahu k žalobcovi, že žalovaný reagoval na výzvu žalobcu z 3.8.2004, ktorou žalobca žiadal zúčtovať poskytnutý preddavok, podaním zo 13.8.2004, kedy žalobcovi oznámil, že preddavok nie je možné zúčtovať, že exekučné konanie doposiaľ pretrváva a v súčasnosti je prerušené z dôvodov, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Doporučil žalobcovi podať návrh na zastavenie exekučného konania s tým, že po ukončení exekúcie nezúčtovanú časť preddavkov bezodkladne vráti. V spise EX 478/00 sa nachádza žiadosť o poskytnutie informácie k zúčtovaniu poskytnutého preddavku z 11.8.2005, na ktorú žalovaný nereagoval. V spise sa nenachádza žiadna listina, ktorou by žalovaný reagoval na výzvu žalobcu, ktorou žiadal oznámiť termín zúčtovania poskytnutého preddavku. Ďalej exekučný spis obsahuje žiadosť o vrátenie preddavku zo dňa 26.10.2005, v ktorej žalobca poukazuje na právoplatnosť uznesenia o zastavení exekúcie a rozhodnutie o trovách exekúcie právoplatne k 1.8.2005 a výslovne žiada vrátiť sumu 318 814,- Sk na účet žalobcu do 15 dní od doručenia výzvy. Exekučný spis neobsahuje reakciu žalovaného a súčasťou exekučného spisu nie je ani zúčtovanie preddavku. Po posúdení námietky premlčania a s prihliadnutím na obsah odvolania žalobcu dospel k záveru, že nárok žalobcu, uplatnený žalobou, nie je premlčaný. Keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že škoda vznikla výlučne konaním žalovaného a že je daná príčinná súvislosť medzi konaním a vzniknutou škodou, je potrebné dospieť k záveru, že v prípade náhrady škody nie je podstatný časový okamih, kedy sa žalobca dozvedel o výške nespotrebovaného preddavku, ale okamih vzniku škody. Teda najskôr musí dôjsť k porušeniu povinností a k vzniku škody a až od tohto okamihu začína plynúť premlčacia doba pre uplatnenie nároku z titulu náhrady škody. K porušeniu povinnosti zúčtovať poskytnutý preddavok, ani k vzniku škody k 1.8.2005 t.j. ku dňu právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie č.k. Er 4094/00-48 zo 22.7.2005 nedošlo. Po doručení uznesenia o zastavení exekúcie mal žalobca trojdňovú lehotu na uhradenie trov exekučného konania, ktorá uplynula 4.8.2005 a až nasledujúcim dňom t.j. 5.8.2005 mohol žalovaný prvýkrát uskutočniť zúčtovanie poskytnutého preddavku. Výzvou z 11.8.2005, doručenou 17.8.2005, žalobca požiadal žalovaného o oznámenie termínu zúčtovania poskytnutého preddavku, na čo žalovaný nereagoval. Preto žiadosťou z 26.10.2005, ktorá bola doručená žalovanému 31.10.2005, čo vyplýva z fotokópie doručenky (č.l. 10 spisu 5C/98/2007), žalobca žiadal žalovaného o vrátenie preddavku najneskôr v lehote 15 dní od doručenia t.j. do 15.11.2005. Nezúčtovaním preddavku v tejto dodatočne poskytnutej lehote došlo k porušeniu povinnosti žalovaného a vzniku škody, pričom žalovaný sa do omeškania so zúčtovaním preddavku dostal v deň nasledujúci po uplynutí 15-dňovej lehoty, v ktorej bol povinný preddavok zúčtovať. Ako už bolo vyššie uvádzané, ani po doplnení dokazovania výsluchom žalovaného a oboznámením obsahu spisu EX 478/00, sa presný okamih zúčtovania preddavku nepodarilo zistiť, je však nesporné, že k zúčtovaniu preddavku nemohlo dôjsť pred uplynutím lehoty vykonateľnosti, teda skôr ako 5.8.2005. K zúčtovaniu preddavku nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote do 15.11.2005, z čoho vyplýva, že nasledujúcim dňom bol žalovaný v omeškaní. Žaloba bola podaná 3.8.2007 faxovým podaním, ktoré v lehote troch dní doplnil písomným vyhotovením návrhu na začatie konania, ktorý bol doručený súdu 6.8.2007. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná v lehote v zmysle § 106 ods. 1 O. z. preto na premlčanie neprihliadol. Žalobca vykonal svoje právo v zákonom určenej lehote, teda žalobca sa môže svojho práva s úspechom domáhať na súde. Zo všetkých týchto dôvodov žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10 582,68 eur. Žalobca žiadal pôvodným žalobným návrhom priznať úroky z omeškania od 20.8.2005. O úrokoch z omeškania rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 O. z. a tieto úroky priznal žalobcovi od 16.11.2005 do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti nárok žalobcu na priznanie úrokov z omeškania zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania ku dňu 16.11.2005 z dôvodu, že zúčtovanie nerealizoval v žalobcom poskytnutej lehote, pričom ani po doplnení dokazovania sa nepodarilo zistiť presný okamih zúčtovania a má za to, že k zúčtovaniu preddavku zo strany žalovaného vôbec nedošlo. Úroky z omeškania boli priznané navrhovateľovi v zmysle už cit. § 517 ods. 2 O. z., vo výške určenej vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z. aktuálnym ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažného záväzku, že ku dňu omeškania v zmysle § 3 vládneho nariadenia v znení účinnom ku dňu omeškania, je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z prehľadu základných úrokových sadzieb vyhlasovaných Národnou bankou Slovenska vyplýva, že k 16.11.2005 bola základná úroková sadzba 3 %, teda priznal žalobcovi úroky z omeškania z nezaplatenej pohľadávky vo výške 6 %. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech. Náhrada trov konania pozostáva z náhrady cestovného za pojednávania, ktoré sa uskutočnili 20.3.2014 a 10.9.2015. Podľa predložených dokladov žalobcu, na dopravu na pojednávania bolo použité osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1.6i, EČ: BA 214 NL s priemernou spotrebou 7,2 l/100 km pri použitom palive - benzín 95 oktánový. Za pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 20.3.20014 bolo žalobcovi priznané cestovné v ním vyčíslenej výške, nakoľko nárok na náhradu cestovného preukázal aj účtovným dokladom o čerpaní pohonných hmôt. Cestovné bolo priznané nasledovne: Bratislava - Spišská Nová Ves a späť = 365 km x 2 = 730 km, spotrebované PHM 730/100 x 7,2 = 52,56 l, suma za PHM na pojednávanie 1,394 eur/1; 52,56 x 1,394 = 73,27 eur. Náhrada za amortizáciu podľa opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z.z. vydaného na základe zákona č. 283/2002 Z.z. - 0,183 eur x 730 = 133,59 eur. Teda náhrada cestovného za pojednávanie 20.3.2014 bola priznaná vo výške 206,86 eur (73,27 eur + 133,59 eur). Žalobcovi bola priznaná tiež náhrada cestovného na pojednávanie 10.9.2015 v nasledovnej výške: Bratislava - Spišská Nová Ves a späť = 365 km x 2 = 730 km, spotrebované PHM 730/100 x 7,2 = 52,56 l, suma za PHM na pojednávanie 1,299 eur/1; 52,56 x 1,299 = 68,28 eur. Náhrada za amortizáciu podľa opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z.z. vydaného na základe zákona č. 283/2002 Z.z. - 0,183 eur x 730 = 133,59 eur. Teda náhrada cestovného za pojednávanie 10.9.2015 bola priznaná vo výške 201,87 eur (68,28 eur + 133,59 eur). Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z náhrady cestovného za pojednávania 20.3.2014 a 10.9.2015 v celkovej výške 408,73 eur (206,86 + 201,87). Náhradu ďalších trov konania, ktoré žalobcovi vznikli po vydaní dovolacieho uznesenia Najvyššieho súdu SR 6NCdo 4/2011 z 8.8.2012 si žalobca neuplatnil, nakoľko skôr vzniknuté trovy konania vrátane zaplateného súdneho poplatku boli vysporiadané započítaním pohľadávok z 9.4.2010. 3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý žiadal, aby Krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil Okresnému súdu Spišská Nová Ves na nové konanie a rozhodnutie, alebo alternatívne rozsudok zmenil v zmysle § 220 O.s.p. a návrh zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému trovy prvostupňového konania ako aj odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) tým, že rozhodnutie súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zmysle § 205 ods. 2 písm. d), pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolanie smeruje voči I. výroku rozsudku. Ďalej uviedol ako súd svoje rozhodnutie odôvodnil, že s rozhodnutím žalovaný v celom rozsahu nesúhlasí a svoje odvolanie nasledovne odôvodnil: Súd sa vo svojom rozhodnutí nesprávne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania žalovaným. Súd konštatoval, že nárok žalobcu nie je premlčaný s prihliadnutím na § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 OZ, pretože k zúčtovaniu preddavku žalovaným nemohlo dôjsť pred uplynutím lehoty vykonateľnosti, teda skôr ako 5.8.2005 a návrh na začatie konania žalobca podal 3. 8.2007 faxovým podaním, ktoré v lehote 3 dní doplnil písomným vyhotovením návrhu na začatie konania, ktorý bol doručený súdu 6.8.2007. Nestotožňuje s právnym názorom súdu v otázke premlčania, konkrétne začiatku plynutia subjektívnej lehoty v zmysle § 106 ods. 1 OZ. Zároveň žalovaný nepovažuje za správny záver súdu, že „v prípade náhrady škody nie je podstatný časový okamih, kedy sa žalobca dozvedel o výške nespotrebovaného preddavku, ale okamih vzniku škody“. Naviac v tejto súvislosti dodáva, že súd navyše nesprávne stanovil okamih vzniku škody a vo svojom rozhodnutí uvádza aj dva rozdielne dátumy vzniku škody. V prvom prípade uvádza dátum 5.8.2005, t.j. nasledujúci deň po vykonateľnosti uznesenia o zastavení exekúcie a podľa súdu vtedy mohol žalovaný prvý-krát uskutočniť zúčtovanie poskytnutého preddavku. V druhom prípade súd uvádza dátum 15.11.2005, kedy nezúčtovaním preddavku v tejto dodatočne poskytnutej lehote došlo k porušeniu povinnosti žalovaného a vzniku škody. Uviedol, že uvádzanie rozdielnych dátumov vzniku škody poukazuje na to, že rozhodnutie súdu v otázke premlčania resp. začatia plynutia subjektívnej lehoty je nepresvedčivé, nejasné a nesprávne. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k zúčtovaniu preddavku žalovaným nedošlo. Teda je nesporné, že pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty v zmysle § 106 ods. 1 OZ je nutné kumulatívne naplnenie dvoch podmienok a to, kto za škodu zodpovedá a kedy sa poškodený dozvedel o výške škody. Podľa neho ku kumulatívnemu naplneniu vyššie uvedených dvoch podmienok došlo 1.8.2015, t.j. ku dňu právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie sp. zn.: Er 4094/00-48 zo 22.8.2005. Pre právoplatnosť ako vlastnosť rozhodnutia je charakteristická nezmeniteľnosť a záväznosť. Práve momentom právoplatnosti rozhodnutia sa žalobca dozvedel o výške škody a práve týmto dňom žalovaný mohol aj prvý-krát uskutočniť zúčtovanie poskytnutého preddavku. Za nesprávny názor súdu možno považovať tvrdenie súdu, že nasledujúci deň po vykonateľnosti rozhodnutia, t.j. 5.8.2015 mohol žalovaný prvý-krát uskutočniť zúčtovanie poskytnutého preddavku, keďže v deň 5.8.2005 sa už žalovaný predsa dostal do omeškania v prípade nesplnenia si povinnosti v lehote stanovenej v rozhodnutí súdu. Bolo na rozhodnutí žalovaného, či v súdom stanovenej lehote zúčtuje poskytnutý preddavok alebo nie, resp. či ho zúčtuje aj po stanovenej lehote, resp. či ho vôbec zúčtuje, avšak objektívnym bodom v danom prípade pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je nepochybne dátum právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný si vyčísľuje doterajšie trovy odvolacieho konania, ktoré predstavujú sumu 334,72 eur (trovy právneho zastúpenia za jeden úkon - odvolanie 270,54 eur + 8,39 eur + 20% DPH) a tieto si v prípade úspechu vo veci uplatňuje. Na základe vyššie uvedeného žiada, aby Krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil Okresnému súdu Spišská Nová Ves na nové konanie a rozhodnutie, alebo alternatívne rozsudok zmenil v zmysle § 220 O.s.p. a návrh zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému trovy prvostupňového konania ako aj odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16C/105/2012-83 z 1.10.2015 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 10 582,68 € s 6 % úrokom z omeškaní od 16.11.2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 408,73 €, všetko do troch do od právoplatnosti rozsudku, že v prevyšujúcej časti, čo do uplatnených úrokov, návrh žalobcu zamietol. Proti výroku rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný uhradiť žalobcovi žalovanú sumu s prísl., podal žalovaný (v ďalšom texte označovaný aj ako „Odvolateľ") odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Spišská Nová Ves na nové konanie a rozhodnutie, alebo rozsudok zmeniť a podaný návrh zamietnuť v celom rozsahu, že žalovaný podané odvolanie odôvodnil poukazom na § 205 ods. 2, písm. f) O. s. p., teda nesprávnym právnym posúdením vec a § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., teda nesprávnymi skutkovými zisteniami. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania a vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Žalovaný tvrdí, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne a poukazuj na skutočnosť, že súd nesprávne posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 O. z.. Odvolateľ nepovažuje za správny ani záver súdu, že „v prípade náhrady škody nie je podstatný časový okamih kedy sa žalobca dozvedel o výške nespotrebovaného preddavku, ale okamih vzniku škody." Podľa Odvolateľa súd nesprávne stanovil okamih vzniku škody, pričom vo svojom rozhodnutí uvádza dva rozdielne dátumy vzniku škody jednak 5.8.2005 a zároveň 15.11.2005. Vzhľadom na uvedené považuje Odvolateľ napadnutý rozsudok za nepresvedčivý, nejasný a nesprávny. V podanom odvolaní Odvolateľ zotrváva na svojom tvrdení, že k vzniku škody došlo právoplatnosťou uznesenia o zastavení exekúcie sp.zn Er 4094/00-48, t.j. 1.8.2005 (v podanom odvolaní je uvedený nesprávny dátum 1.8.2015 Vzhľadom na uvedené Odvolateľ zastáva názor, že subjektívna premlčacia doba v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť právoplatnosťou uznesenia o zastavení exekúcii sp.zn.: Er 4094/00-48 zo 22.7.2005 (v podanom odvolaní je uvedený nesprávny dátum 22.8.2005), t.j. už 1.8.2005, vzhľadom na čo má za to, že uplatnený nárok je premlčaný. I. Na základe výzvy súdu, ktorá mu bola doručená 30.10.2015 a po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania, podáva vo vyššie uvedenej právnej veci k doručenému odvolaniu žalovaného nasledovné vyjadrenie: S tvrdeniami Odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní sa nestotožňuje, považuje ich za vecne nesprávne, nespôsobilé dôvodiť dôvodnosť podaného odvolania. Odvolateľ nesprávne stanovuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na náhradu škody na dátum 1.8.2005 kedy bolo žalobcovi doručené uznesenie o zastavení exekúcie, z ktorého sa žalobca dozvedel výške trov exekučného konania, na ktoré bol súdom zaviazaný. V deň doručenia, t.j. 1.8.2005 predmetné uznesenie o zastavení exekúcie zároveň nadobudlo právoplatnosť. Odvolateľ však nesprávne stotožňuje časový okamih vzniku škody s časovým okamihom, kedy predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť, resp. s časovým okamihom, kedy sa žalobca dozvedel výšku trov zastaveného exekučného konania. S takýmto posúdením by bolo možné súhlasiť jedine v prípade, že by sa jednalo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Avšak už dovolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 6 M Cdo 4/2011 z 8.8.2012 jednoznačne vyslovil právny názor, že v danom prípade sa nejedná o právny vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o právny vzťah vyplývajúci z § 33 Exekučného poriadku, teda právny vzťah z titulu náhrady škody. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 4 Co 272/2014-63 zo 2.3.2015 na str. 10 ods. 4 jednoznačne vyslovil právny názor, že závery prvostupňového súdu, že škoda vznikla výlučne konaním žalovaného, že je daná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutou škodou, a že tejto zodpovednosti sa žalovaný nemôže zbaviť, je nepochybne správny časový okamih, kedy sa žalobca mohol dozvedieť výšku nespotrebovaného preddavku by bol právne relevantný pre začiatok plynutia premlčacej doby len v prípade, že by sa jednalo o právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. V prípade náhrady škody však nie je podstatný časový okamih, kedy sa žalobca dozvedel výšku nespotrebovaného preddavku ako to trov Odvolateľ, ale okamih vzniku škody. Najskôr predsa musí dôjsť k porušeniu povinnosti a vznik škody, a až od tohto okamihu začína plynúť premlčacia doba pre uplatnenie nároku z titulu náhrad škody. K porušeniu povinnosti zúčtovať poskytnutý preddavok, ani k vzniku škody 1.8.2005 v žiadnom prípade nedošlo. Týmto dňom sa žalobca len dozvedel výšku trov exekúcie, na ktoré bol súdom zaviazaný. Ako vyplýva z predmetného uznesenia o zastavení exekúcie, po doručení uznesenia o zastavení konania, mal žalobca 3-dňovú paričnú lehotu na uhradenie trov exekučného konania, ktorá uplynula 4.8.2005. S tvrdením Odvolateľa, že: „Práve momentom právoplatnosti rozhodnutia sa žalobca dozvedel o výške škody a práve týmto dňom žalovaný mohol aj prvý-krát uskutočniť zúčtovanie poskytnutého preddavku nemožno súhlasiť. Moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia nemôže v žiadnom prípade založiť nárok na náhradu škody. Ani v danom prípade škoda nevznikla právoplatnosťou rozhodnutia, ale až porušením povinnosti súdneho exekútora zúčtovať poskytnutý preddavok. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania predovšetkým z listinných dôkazov - výziev žalobcu, súdny exekútor poskytnutý preddavok nezúčtoval ani v dodatočne poskytnutej lehote, ktorá mu uplynula 15.11.2005. Od nasledujúceho dňa bol preto súdny exekútor v omeškaní. Najskôr výzvou zo 11.8.2005 doručenou 17.8.2005, žalobca požiadal žalovaného o oznámenie termínu zúčtovania poskytnutého preddavku. Nakoľko žalovaný nereagoval, žiadosťou zo 26.10.2005, doručenou 31.10.2005, žalobca požiadal žalovaného o vrátenie preddavku najneskôr v lehote do 15 dní od doručenia, t.j. do 15.11.2005. Na základe vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd k správnemu záveru, že až nezúčtovaním preddavku v tejto dodatočne poskytnutej lehote došlo k porušeniu povinnosti a vzniku škody, pričom do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dňovej lehoty, v ktorej bol povinný poskytnutý preddavok zúčtovať. Svoje závery súd vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania dostatočne vysvetlil a odôvodnil na stranách 9 a 10 napadnutého rozsudku. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani po doplnení dokazovania sa presný okamih zúčtovania preddavku nepodarilo zistiť (súdu exekútor totiž poskytnutý preddavok nezúčtoval ani do dňa tohto písomného vyjadrenia s poukazom na vyššie uvedené listinné dôkazy je však nesporné, že skutkový záver prvostupňového súdu o nezúčtovaní poskytnutého preddavku ani v dodatočne poskytnutej lehote do 15.11.2005, je správny. S prihliadnutím na dátum podania žaloby (3.8.2007) je potom zrejmé, že k premlčaniu žalobou uplatneného nároku na náhradu škody nemohlo dôjsť, vzhľadom na čo bola vznesená námietka premlčania vyhodnotená prvostupňovým súdom správne ako nedôvodná. Hoci Odvolateľ podané odvolanie v úvode odôvodňuje aj poukazom na § 205 ods. 2 písm. d) OSP, t.j. tvrdením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z obsahu podaného odvolania tento dôvod nijako nevyplýva, ani sa mu Odvolateľ v podanom odvolaní podrobnejšie nevenuje. Z obsahu odvolania nie je preto možné zistiť, ktoré skutkové zistenia považuje za nesprávne, nakoľko vo svojom odvolaní poukazuje len na nesprávne právne posúdenie veci v otázke posúdenia okamihu vzniku škody, resp. začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na náhradu škody a s tým spojené právne posúdenie otázky dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Podané odvolanie žalovaného preto považuje za nedôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu za vecne správne navrhol napadnutý rozsudok zo 1.10.2015 ako vecne správny potvrdiť. 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Rozsudok bol odvolaním napadnutý v jeho I. výroku a II. výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 1, 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a rozsudok vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 10 582,68 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2005 do zaplatenia a na trovách konania 408,73 eur, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo rozhodnutie súdu je vo výroku správne. 9. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. zodpovedá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10. Uvedený odvolací dôvod je daný, lebo súd pri rozhodovaní nepoužil správny právny predpis. 11. Odvolací súd v súlade s 382 vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu §§ 387 - 408 Obchodného zákonníka. Výzva bola im doručená 31.10.2016 (doručenky pri č. l.107). Žalobca sa vyjadril, že pri posúdení námietky premlčania a jej nedôvodnosti sa dospeje k rovnakému záveru aj podľa Obchodného zákonníka a žalovaný ponechal použitie cit. predpisov na úvahu súdu. 12. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ObchZ) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 13. Podľa § 1 ods. 2 ObchZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 14. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ObchZ podnikateľom podľa tohto zákona je: osoba zapísaná v obchodnom registri, 15. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) ObchZ osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, 16. Na základe skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania ale aj záveru vysloveného NS SR v zrušujúcom uznesení je zrejmé, vzťah medzi účastníkmi nie je verejnoprávny, kde exekútor je zástupcom štátu pri výkone súdnej moci ale súkromnomnoprávny, v ktorom exekútor vystupuje ako fyzická osoba podnikateľ podľa § 2 ods. 2 písm. c) a žalobca je právnickou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. a) a vzťah medzi nimi je obchodnoprávny a pre použitie občianskoprávneho vzťahu nie je zákonný predpoklad. Vzniknutý vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. 17. Podľa § 387 ods. 1 ObchZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 18. Podľa § 387 ods. 2 ObchZ premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. 19. Podľa § 388 ods. 1 ObchZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. 20. Podľa § 391 ods. 1 ObchZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. 21. Podľa § 392 ods. 1 ObchZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. 22. Podľa § 398 pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 23. Podľa § 397 ObchZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 24. Súd mal na prejednávaný spor aplikovať príslušné ust. ObchZ (§ 398), ale aj keď nesprávne právne posúdil prejednávaný spor, uvedené nemá vplyv na správnosť jeho rozhodnutia, lebo právo žalobcu nie je premlčané ani použitím dvojročnej subjektívnej premlčacej podľa Občianskeho zákonníka. 25. K otázke začiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd zastáva jednoznačné stanovisko, že tá začala plynúť až nasledujúci deň po vykonateľnosti uznesenia Er 4904/00-48 (3.8.2005) t.j. k 4.8.2005. V súlade s § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V danom prípade bola uznesením priznaná odmena ako trovy exekúcie 3 936 Sk, ktorá bola splatná do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku žalovaný mal overenie na vykonanie exekúcie vydané mu podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak súd zastavil exekúciu. Podľa § 60 ods.2 Exekučného poriadku pred vrátením poverenia bol povinný zaslať účastníkom konania a súdu konečné vyúčtovanie exekučného konania. V kontexte s uvedeným vznikla žalovanému povinnosť zúčtovať si priznané trovy do 3.8.2005 a k uvedenému dátumu bol žalovaný povinný tento príjem si zaúčtovať podľa zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a podľa § 60 Exekučného poriadku vykonať zúčtovanie účtovnej položky a vystaviť faktúru, za správnosť ktorej je zodpovedný dodávateľ (exekútor), teda žalovaný. Oprávnený teda žalobca mal právo na vyúčtovanie trov exekúcie a vrátenie preplatku z poskytnutého preddavku potom ako žalovaný si zaúčtoval priznané trovy a vykonal konečné zúčtovanie. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nezúčtoval poskytnutý preddavok právnym predchodcom žalobu, teda žalobca sa mohol vrátenia preplatku domáhať najskôr 4.8.2005. Až porušením povinnosti vykonať konečné zúčtovanie a nevrátením poskytnutého prebytku na zaplatenom preplatku vznikla žalobcovi škoda o čom sa mohol dozvedieť najneskôr 4.8.2005. Žalovaný nepreukázal, aby zúčtovanie vykonal skôr. Ak žaloba bola podaná faxom 3.8.2007 a doplnená písomne 6.8.2007 bola podaná včas (4.8.2009). 26. Žalovaný v odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., ktorému zodpovedá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194, § 205 CSP. 27. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194, § 205 CSP. 28. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva lebo mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.