Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/104/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613200560 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613200560.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu M.. R. G. a členov senátu O.. O. C. a M.. F. F. v právnej veci žalobcu: M. D., miesto podnikania S. nábrežie XXXX/XX, Z. D. S., L.: XX XXX XXX zastúpeného advokátkou M.. L. T., S. nám. 5, Z. D. S. proti žalovanému: C. klub Z. D. S., T. S. 1, Z. D. S., L.: XX XXX XXX zastúpenému advokátom M.. M. X., O. XX, G. o zaplatenie X XXX,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku P. súdu Z. D. S. zo dňa 2.6.2015 č. k. 15Cb/25/2013-156, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi X XXX,XX eur s X,XX% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia. M e n í rozsudok v napadnutom výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške X XXX,XX eur, z toho trovy právneho zastúpenia XXX,- eur a iné trovy XXX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X XXX,XX eur s X,XX% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za návrh a za odvolanie vo výške XXX,- eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške X XXX,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie súd prvého stupňa založil na zistení, že účastníci konania uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o trénerskej činnosti na čas určitý od X.X.XXXX do XX.X.XXXX s opčným právom a dohodnutou odmenou žalobcu vo výške XXX,- eur mesačne. Opčné právo (na predĺženie zmluvy) bolo dohodnuté v prospech žalovaného, ktoré mohol uplatniť do XX dní od skončenia zmluvy, čím sa zmluva predlžovala do XX.X.XXXX. Žalobca tvrdil, že opčné právo si žalovaný uplatnil podpísaním zápisnice z trénerskej rady zo dňa X.X.XXXX, v ktorej je v bode 1. uvedený návrh rozdelenia trénerov na sezónu XXXX/ XXXX a platobné podmienky a pod č. X sú uvedené mená S. A. a M. D.. Na základe tejto trénerskej rady žalobca vykonával trénerskú činnosť pre žalované od mája do augusta XXXX a za túto činnosť vystavil žalovanému faktúru č. X/XXXX z XX.XX.XXXX splatnú XX.XX.XXXX na zaplatenie odmeny v sume XXXX eur. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX a žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. k. XCob XX/XXXX-XXX zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav a z tohto dôvodu nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Súd prvého stupňa uviedol, že na návrh žalobcu pripustil zmenu petitu žaloby tak, že ak nebude zaplatená žalobcovi zmluvná odmena, žalobca uplatňuje nárok na bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške. V súlade so závermi odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom svedkov M. N., Z. G. a L.. O. B. a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca vykonával prácu trénera s vedomím žalovaného aj po X.X.XXXX, ako to vyplýva z výpovedí svedkov Z. G. a M. N. a tiež z toho, že žalovaný umožnil žalobcovi prístup do svojich priestorov a poskytol mu kľúče od šatne vyhradenej pre mužstvo. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalobca nevykonával tréningovú činnosť v mesiaci júl v trvaní troch týždňov, celkom teda vykonával trénerskú činnosť X mesiace a jeden týždeň. Vzhľadom na to, že žalobca vykonával trénerskú činnosť bez platnej zmluvy, pretože žalovaný opciu zo zmluvy uzavretej XX.X.XXXX neuplatnil, vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie za čas, kedy žalobca skutočne trénerskú činnosť vykonával. Nárok žalobcu uplatnený žalobou posúdil súd prvého stupňa podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že o tom, že k uplatneniu opcie nedošlo, sa žalobca dozvedel až z rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu a na pojednávaní dňa XX.X.XXXX sa domáhal, aby mu bol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného uzavrel, že sa premlčalo právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia do XX.X.XXXX, to znamená, že žalobca nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za XX dní mesiaca máj XXXX z titulu premlčania a za XX dní v mesiaci jún XXXX z dôvodu prerušenia trénerskej činnosti, celkom za XX dní. Uviedol, že žalobca uplatňoval nárok na odmenu za vykonávanie trénerskej činnosti za mesiace máj až august XXXX, t. j. za XXX dní. Po odrátaní XX dní, za ktoré bol nárok žalobcu premlčaný, súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za XX dní vo výške X XXX,XX eur (XXXX eur : XXX dní = XX,XX eur x XX dní =XXXX,XX eur) vrátane uplatneného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý bol vo väčšej miere úspešný, priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu a z odvolania spolu vo výške XXX eur a z trov právneho zastúpenia X XXX,- eur. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za XX úkonov právnej služby po XX,XX eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, 2x vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu, 7x porada s klientom, 6x účasť na pojednávaní, odvolanie proti rozsudku a odvolanie proti uzneseniu, návrhy na ďalšie dokazovanie) v sume X XXX,XX eur a za X úkony právnej služby za zastupovanie na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok s odmenou vo výške X tarifnej sadzby spolu v sume XX,XX eur a z režijného paušálu vo výške XXX,XX eur, t. j. 9x po X,XX eur, 7x po X,XX eur, 6x po X,XX eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § X05 ods. 2 písm. a/, písm. d/ a písm. f/ O. s. p. V odvolaní predovšetkým namietal, že napadnuté výroky rozsudku nezodpovedajú žalobnému návrhu vzhľadom na zmenu petitu žaloby žalobcom na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, kedy súd prvého stupňa pripustil alternatívny petit žaloby v znení „ak nebude zaplatená odmena, uplatňuje si bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej sumy X XXX eur“. Žalovaný podotkol, že v tomto prípade nejde o alternatívny petit, ale o alternatívnosť právnych dôvodov, na základe ktorých sa žalobca domáha svojho nároku. Zdôraznil však, že žalobca si musí vybrať, na základe akého dôvodu si uplatňuje svoj nárok a keďže tak žalobca neurobil, považoval žalobu za zmätočnú vzhľadom na nejasnosť právneho dôvodu, na základe ktorého sa žalobca domáha zaplatenia sumy XXXX eur s prísl. Taktiež aj samotný petit žaloby tak, ako bol pripustený uznesením súdu na pojednávaní dňa XX.X.XXXX je podľa názoru žalovaného nevykonateľný. Žalovaný vytýkal súdu prvého stupňa aj nesprávne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby. Uviedol, že žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa XX.X.XXXX sa žalobca domáhal zaplatenia sumy X XXX eur s prísl. z dôvodu zmluvného plnenia, pričom celé dokazovanie bolo vedené na preukázanie predĺženia zmluvy formou uplatnenia opcie žalovaným a až po zrušení rozsudku odvolacím súdom žalobca na pojednávaní X.X.XXXX žiadal priznať žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia. Na tomto pojednávaní žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca sa dozvedel o tom, že nedošlo k uplatneniu opcie, až z rozsudku súdu prvého stupňa a zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Zastával názor, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa na jeho úkor obohatil. Podľa žalovaného sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel žalobca vtedy, keď mu bola vrátená faktúra, ktorou si uplatňoval odmenu. Uviedol, že žalobca vedel o nepredlžení zmluvy a teda o možnom vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože nevystavoval žalovanému faktúry na svoju odmenu podľa podmienok dohodnutých v zmluve, teda do XX. dňa po ukončení mesiaca, ale faktúru vystavil až XX.XX.XXXX súhrnnou sumou X XXX eur. Žalovaný tiež nesúhlasil s výškou žalobcovi priznanej sumy, lebo podľa zmluvy mal žalobca nárok na odmenu XXX eur mesačne na základe dochádzky o účasti na tréningovom procese, priateľských a majstrovských zápasoch, pričom v rozhodnom čase sa žiadne priateľské a majstrovské zápasy neodohrali a žalobca ani nepredložil dochádzku o účasti na tréningovom procese. Mal za to, že v prípade vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia mala byť žalobcovi priznaná len suma tvorená pomernou časťou celej odmeny podľa zmluvy, a to len za účasť na tréningovom procese, teda najviac X/X z odmeny podľa zmluvy. Tvrdil, že nedošlo k objektivizácii skutočného počtu dní odtrénovaných žalobcom, keďže výpovede svedkov o tejto skutočnosti sa líšia. Žalovaný odvolaním napadol aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Zastával názor, že vzhľadom na len čiastočný, asi X/X úspech žalobcu v konaní mala byť žalobcovi priznaná náhrada trov konania najviac v polovici. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že výroky rozsudku nezodpovedajú žalobnému návrhu. Uviedol, že žalobou uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie X XXX,- eur s prísl. z dôvodu, že vykonával pre žalovaného činnosť trénera v mesiaci máj až august XXXX s vedomím a na základe návrhu žalovaného na vykonávanie tejto činnosti. Vzhľadom na to, že žalovaný popieral uplatnenie opčného práva, žalobca alternatívne navrhol, aby súd nárok uplatnený žalobou posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný ani po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa nepreukázal, že žalobca mal záujem vykonávať trénerskú činnosť pre žalovaného bezodplatne. Žalovaným vznesenú námietku premlčania považoval žalobca za nedôvodnú, lebo svoj nárok na peňažné plnenie uplatnil včas. Nesúhlasil tiež s tvrdením žalovaného o nesprávnom výpočte priznanej sumy z dôvodu, že v rozhodných mesiacoch neboli odohraté žiadne priateľské a majstrovské zápasy a odmenu XXX,- eur mesačne považoval za paušálnu sumu, ktorá žalobcovi patrí bez rozdielu počtu vykonaných hodín trénerskej činnosti, pretože aj v roku XXXX mu bola odmena takto vyplácaná. Súčasne tvrdil, že za výkon činnosti trénera a koordinátora, ktorú vykonával žalobca pre žalovaného s jeho kvalifikáciou je obvyklá odmena vo výške asi XXX,- eur mesačne. Žalobca považoval za správne zistenie súdu prvého stupňa, že v júli XXXX nevykonával trénerskú činnosť v rozsahu troch týždňov. Žalobca zotrval na svojom presvedčení, že zo strany žalovaného došlo k uplatneniu opcie, čo podľa jeho názoru bolo preukázané svedeckými výpoveďami M. N. a Z. G., ktorí potvrdili, že na trénerskej rade sa nikdy neriešili platové podmienky trénerov a teda ak na trénerskej rade zo dňa X.X.XXXX bol žalobca zaradený medzi trénerov, potom mal za to, že vykonáva pre žalovaného trénerskú činnosť tak, ako do XX.X.XXXX za nezmenených finančných podmienok. Vzhľadom na to, že tréneri nepodpisovali zápisnice z trénerskej rady, spochybnil dôveryhodnosť uvedenej zápisnice s poukazom na výpovede svedkov o platových podmienkach jednotlivých trénerov. S poukazom na tieto skutočnosti a v snahe predísť ďalším trovám konania žalobca uviedol, že nepodal odvolanie a stotožnil sa so súdom prvého stupňa priznanou sumou. K odvolacím námietkam žalovaného, ktoré smerovali proti výroku o náhrade trov konania uviedol, že súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol správne, lebo v prípade nepatrného neúspechu v spore patrí žalobcovi podľa § 142 ods. 3 O. s. p. plná náhrada trov konania. Na záver navrhovateľ uviedol, že s poukazom na uvedené súhlasí s návrhom žalovaného, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, a dospel k záveru, že odvolanie vo veci samej nie je dôvodné a o trovách konania je čiastočne dôvodné. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu. V predmetnej veci žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie X XXX,- eur s prísl. ako nárok zo zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX na čas určitý od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, ktorá bola podľa tvrdenia žalobcu predĺžená na ďalšie obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX uplatnením opčného práva žalovaným. Po zrušení veci odvolacím súdom vzhľadom na právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení žiadal, aby mu súd žalovanú sumu priznal titulom bezdôvodného obohatenia. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 určuje, aké má mať náležitosti návrh na začatie konania, aby na základe tohto návrhu mohol súd vo veci konať. Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie NS SR z XX.X.XXXX sp. zn. XCdo XXX/XXXX). Z uvedeného vyplýva, že je vecou súdu v súlade so zásadou iura novit curia (súd pozná právo), aby na základe žalobcom tvrdených rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe, obrany žalovaného a vykonaného dokazovania, právne posúdil nárok uplatnený žalobou bez ohľadu na to, ako ho právne kvalifikoval žalobca. V predmetnej veci to znamená, že aj keď žalobca uplatňoval proti žalovanému peňažný nárok ako nárok na plnenie zo zmluvy, súd prvého stupňa po zistení skutkového stavu dospel k záveru, že ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože medzi účastníkmi konania nedošlo k vzniku platnej zmluvy. Žalovaný tým, že prijal žalobcom poskytnuté plnenie - výkon trénerskej činnosti, za ktorú mu neposkytol primeranú odplatu a túto činnosť nemienil žalobca pre žalovaného vykonávať bezodplatne, získal žalovaný bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia bez právneho dôvodu, ktoré musí vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne formuloval výrok napadnutého rozsudku, keďže tento podľa záverov súdnej praxe nemusí doslova zodpovedať petitu žalobcu, ale vychádza zo skutkových okolností tvrdených žalobcom. Je nesporné, že predmetom konania je nárok žalobcu na peňažné plnenie, zmenou petitu žaloby žalobca nepožadoval iné plnenie (vždy žiada peňažné plnenie) a nejde ani o prípad, že síce žiada rovnaké plnenie, ale toto plnenie odvodzuje z iného skutku, ako ho opísal v žalobe, pretože žalobca svoj nárok vyvodzuje z rovnakých skutkových okolností - z nároku na odplatu za poskytnuté trénerské služby. Súd prvého stupňa správne posudzoval žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu, nesprávne však určil začiatok plynutia premlčacej doby. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Citované ustanovenie zakotvuje kombinovanú premlčaciu dobu, t. j. subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu, ktorých začiatok upravuje odlišne a ktoré začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Uplynutím jednej z týchto dôb však dôjde k premlčaniu práva, aj keď druhá doba ešte neuplynula. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. V predmetnej veci sa žalobca o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý získal bezdôvodné obohatenie, dozvedel z listu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalovaný jednoznačne tvrdil, že nárok na odmenu žalobcovi nepatrí, lebo ako tréner nemal so žalovaným uzavretú zmluvu. Vzhľadom na to, že nárok na peňažné plnenie uplatnil žalobca na súde žalobou podanou dňa XX.X.XXXX, svoj nárok uplatnil v zákonnej subjektívnej premlčacej dobe. Námietka premlčania nároku žalobcu vznesená žalovaným nie je preto dôvodná. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania určil rozsah - výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný výkonom trénerskej činnosti žalobcu získal. Vychádzal zo zápisnice z trénerskej rady, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol od X.X.XXXX zaradený ako tréner a túto činnosť vykonával do konca augusta XXXX s trojtýždňovou prestávkou v júli XXXX, kedy sa netrénuje, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí. Pokiaľ žalovaný namietal, že takto určený rozsah trvania činnosti žalobca v konaní nepreukázal, odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru na základe vykonaného dokazovania a iné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili takto ustálenú dĺžku trvania činnosti žalobcu, žalovaný nedokladoval. Z výpovede žalobcu pritom vyplýva, že tréningy, vrátane letnej prípravy vykonával na základe ročných tréningových plánov, ktoré hokejový klub povinne odovzdáva SZĽH, letná príprava je daná zväzom a na trénerskej rade sa povie, kde môžu (jednotlivé skupiny s trénermi) trénovať, t. j. na zimnom štadióne, v posilňovni, v telocvični, na ihrisku a pod. To znamená, že práve žalovaný musel vedieť kedy a kde žalobca deti trénuje, preto ak iné nepreukázal a nenavrhol v tomto smere vykonať dokazovanie, súd prvého stupňa správne vychádzal zo svedeckých výpovedí, podľa ktorých žalobca zabezpečoval letnú prípravu do konca augusta XXXX. Súd prvého stupňa zamietol žalobu za čas od X.X. do XX.X.XXXX (XX dní) z dôvodu premlčania a za ďalších XX dní preto, že žalobca v júli XXXX trénerskú činnosť nevykonával a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia patrí žalobcovi len za skutočný výkon trénerskej činnosti. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti účastníci konania odvolaním nenapadli, preto nemohol byť ani odvolacím súdom preskúmavaný. Námietku žalovaného o nesprávne určenej výške bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že v rozhodnom čase neabsolvoval žalobca žiadne priateľské a majstrovské zápasy, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, lebo ani v pôvodnej zmluve účastníkov konania nebola odmena presne rozdelená na odmenu za tréningový proces a na odmenu za priateľské a majstrovské zápasy. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX eur vrátane úroku z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, z priznanej istiny v zákonnej výške X,XX% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, za vecne správny, preto v tomto výroku rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Dôvodné bolo však odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku o náhrade trov konania. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Ustanovenie § 142 Občianskeho súdneho poriadku vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania - ak mal účastník v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania a ak mal úspech len čiastočný, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní alebo vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (ak je úspech a neúspech účastníkov konania rovnaký, resp. približne rovnaký). Aj v prípade, že je neúspech účastníka len v nepatrnej výške, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, má úspešný účastník právo na plnú náhradu trov konania. V posudzovanej veci žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie X XXX,- eur a súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX eur, t. j. XX% z uplatnenej sumy. Po odrátaní úspechu žalovaného vo výške XX% mal žalobca pomerný úspech vo výške XX% (XX% - XX %) a v tomto rozsahu mu patrí aj náhrada trov konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca nemal v konaní plný úspech, preto súd prvého stupňa nesprávne o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže neúspech žalobcu v XX% nemožno považovať za nepatrný, pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemožno aplikovať ani ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. Žalobca vo vyčíslení trov konania žiadal priznať náhradu trov konania v celkovej výške 2 XXX,- eur, ktorá pozostáva 1. z náhrady súdnych poplatkov za návrh na začatie konania a za odvolanie Xx po XXX,- eur v sume XXX,- eur 2. z odmeny za XX úkonov právnej služby po XX,XX eur z tarifnej hodnoty veci 2 XXX,- eur za jeden úkon podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do XX.X.XXXX podľa § 13a ods. 1 písm. b/, písm. c/ a písm. d/ v znení účinnom od X.X.XXXX v celkovej sume 1 XXX,XX eur za tieto úkony právnej služby: - prevzatie a príprava zastúpenia - podanie žaloby - ďalšia porada s klientom z XX.X.XXXX - účasť na pojednávaní XX.X.XXXX - ďalšia porada s klientom XX.XX.XXXX - účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX - ďalšia porada s klientom dňa X.XX.XXXX - písomné podanie súdu vo veci samej zo dňa X.XX.XXXX - účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX - ďalšia porada s klientom dňa XX.X.XXXX - účasť na pojednávaní konanom XX.X.XXXX - ďalšia porada s klientom dňa XX.X.XXXX - odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa - ďalšia porada s klientom dňa X.X.XXXX - odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o náhrade trov konania - ďalšia porada s klientom dňa X.X.XXXX - účasť na pojednávaní X.X.XXXX - ďalšia porada s klientom dňa XX.X.XXXX - písomné podanie súdu - návrhy na vykonanie dokazovania z XX.X.XXXX - účasť na pojednávaní XX.X.XXXX 3. z odmeny za dva úkony právnej služby v sadzbe X hodnoty tarifnej veci za účasť na pojednávaní podľa § 13a ods. X vyhlášky, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku - dňa XX.X.XXXX a 2. 6. XXXX v sume XX,XX eur 4. z paušálnej náhrady podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume XXX,XX eur, t. j. 9x po X,XX eur, 7x po X,XX eur a 6x po X,XX eur. Odvolací súd preskúmal žalobcom uplatnené a vyčíslené trovy konania s prihliadnutím na ich účelnosť a správnosť vyčíslenia a dospel k záveru, že žalobcovi nemožno priznať trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby - písomné podanie súdu vo veci samej zo dňa X.XX.XXXX, pretože nebol účelný. Toto podanie doručil síce žalobca súdu prvého stupňa osobne dňa X.XX.XXXX, protistrane však bolo doručené na pojednávaní konanom XX.XX.XXXX, na ktorom navrhovateľ mohol tiež uviesť skutočnosti, ktoré boli obsahom písomného podania, keďže pre krátkosť času do pojednávania toto písomné podanie nemohlo splniť svoj účel - oboznámiť vopred žalovaného so stanoviskom žalobcu, prípadne umožniť súdu na základe tohto stanoviska zabezpečiť vykonanie dôkazov. Žalobca tiež nesprávne určil výšku odmeny pri úkone právnej služby - odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, pretože základom pre určenie odmeny bola výška sumy, ktorá bola predmetom odvolania, t. j. suma trov konania X XXX,XX eur, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný žalobca. Odmena v tomto prípade činí XX,XX eur a keďže nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, žalobcovi patrí podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky odmena vo výške 1 tarifnej odmeny, t. j. vo výške XX,XX eur. Paušálna náhrada patrí žalobcovi za úkon právnej služby - udelenie poverenia na zastupovanie dňa XX.XX.XXXX v sume X,XX eur, za X úkonov právnej služby v roku XXXX po X,XX eur (podanie žaloby, 3x ďalšia porada s klientom a 3x účasť na pojednávaní), za X úkonov právnej služby v roku XXXX po X,XX eur (3x ďalšia porada s klientom, účasť na pojednávaní, účasť na pojednávaní len s vyhlásením rozsudku, odvolanie proti rozsudku, odvolanie proti uzneseniu) a za X úkonov právnej služby v roku XXXX po X,XX eur (X x ďalšia porada s klientom, 2x účasť na pojednávaní, písomné podanie vo veci samej, účasť na pojednávaní len s vyhlásením rozsudku) v celkovej výške XXX,XX eur. Žalobcovi patrí preto náhrada trov právneho zastúpenia za XX úkonov právnej služby po XX,XX eur vo výške X XXX,XX eur, za jeden úkon právnej služby (odvolanie proti uzneseniu o trovách) v sume XX,XX eur a za dva úkony právnej služby (účasť na pojednávaní s vyhlásením rozsudku) v sume XX,XX eur a režijný paušál vo výške XXX,XX eur, celkom X XXX,XX eur. S pripočítaním náhrady súdnych poplatkov v sume XXX,- eur činia trovy konania žalobcu X XXX,XX eur. Vzhľadom na pomerný úspech žalobcu v konaní patrí žalobcovi náhrada trov konania vo výške XX% zo sumy X XXX,XX eur, t. j. vo výške X XXX,XX eur, z toho trovy právneho zastúpenia XXX,- eur a iné trovy XXX,XX eur. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O. s. p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, pretože súd prvého stupňa síce použil správnu právnu normu, ktorú však nesprávne aplikoval (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške X XXX,XX eur, z toho trovy právneho zastúpenia XXX,- eur a iné trovy XXX,XX eur podľa § 142 ods. 2 O.s.p. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný bol v tomto konaní úspešný len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky (trov konania) a úspešný žalobca trovy odvolacieho konania nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.