Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/118/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205728 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613205728.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jana Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu CD Consulting s. r. o., IČO: 264 29 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej C. B., O.. XX.XX.XXXX, F. O. X., T. X, zastúpenej opatrovníčkou JUDr. Janou Macalovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Spišská Nová Ves, o 983,41 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/268/2013-102 z 21.1.2016 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi podľa žaloby 1. zmenkovú sumu vo výške 983,41 € a ďalšie príslušenstvo. 2. Súd bez nariadenia pojednávania rozhodol vo veci rozsudkom 8C/268/2013-37 dňa 31.1.2014 tak, že návrh navrhovateľa zamietol, poukazujúc na článok 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku navrhovateľa považoval za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Proti uvedenému rozsudku bolo zo strany navrhovateľa podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Odvolací súd uznesením sp. zn. 5Co/693/2014 - 89 zo dňa 14.10.2015 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd v Košiciach uviedol, že tunajší súd nesprávne aplikoval článok 4 ods.4 Nariadenia a nesprávne postupoval, keď nepoužil jeho článok 5 a nasledujúce. Odvolací súd ďalej uviedol, že aj v konaní podľa Nariadenia musí byť zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa a správne preto postupoval tunajší súd, ak posudzoval uplatnenú pohľadávku aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Súd I. stupňa mal v ďalšom konaní postupovať podľa článku 5 a nasl. Nariadenia a zistiť skutkový stav veci, pričom spôsob vykonania dôkazov určí sám (článok 9 nariadenia) v rámci možností daných mu článkami 7 až 9 Nariadenia. V zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhodne, či na účely zisťovania skutkového stavu je potrebné strany predvolať na ústne pojednávanie, avšak v prípade listín súdom zabezpečených ex offo vytvorí procesnú možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k nim (§123 OSP). Spôsob vykonávania dôkazov bude teda závislý od okolností a správania účastníkov v každej konkrétnej veci. Súd už po vrátení veci podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď. Odporca v súdom stanovenej lehote nereagoval. 3. Súd predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona č. 191/1950 Sb., v znení neskorších predpisov a Zákona o spotrebiteľských úveroch. 4. Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, vo vyššie citovanom ustanovení § 4 ods. 6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva okrem iného aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu s ust. § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa odporcu, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody. Súd zdôrazňuje, že pri uplatňovaní práv zo zmenky, mal výlučne zmenkový dlžník povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, prípadne aj iné námietky súvisiace so zmenkou. Žalovaný nevzniesol žiadne námietky a teda podľa názoru súdu, za predpokladu, že zmenková suma nebola doteraz uhradená, ani čiastočne, uplatnený nárok žalobcom, vrátane zmenkového úroku, ročného úroku z omeškania a zmenkovej odmeny, ktorý nadobudol titulom rubopisu, by bol dôvodný, avšak spotrebiteľovi súd poskytol ochranu a návrh zamietol. 5. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 21.1.2016 sp.zn. 8C/268/2013 rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). 6. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s exekučným spisom a listinnými dôkazmi. Navrhovateľ a podľa dostupných informácii ani odporca však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 7. Namietal, že vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových vzťahov. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. (...) Aj takáto zabezpečovacia zmenka má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu. 8. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch. Ust. § 17 ZZŠ v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo neskorším majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka. 9. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie je preto možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené zákonom (...) Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. 10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadame, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.1.2016, sp.zn. 8C/268/2013 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,45 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH. 11. Keďže právny vzťah je v konečnom dôsledku posudzovaný ako vzťah spotrebiteľský, a NS SR v oboch kolégiách (tak v občianskoprávnom a obchodnom) zaujal jednotný názor na neplatnosť zmenky dňa 20.10.2015, keď súd prvej inštancie však dôsledne splnil pokyny Krajského súdu v Košiciach v zrušujúcom uznesení zo 14.10.2015 sp.zn. 5Co/693/2014. 12. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrhu na zaplatenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 13. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a rozsudok potvrdil, lebo odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stav. 14. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 15. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 16. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej, avšak sa k nemu nevyjadrila. 17. Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods. 1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 18. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinok Civilný sporový poriadok, odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovený inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti (či bolo podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote), bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 19. Tento spotrebiteľský spor považuje odvolací súd za rozhodujúcu okolnosť, ktorá bola príčinou vzniku sporu, právny predchodca uviedol do omylu žalovanú. 20. Vzhľadom na to, že na zmenke je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z.z. (pozri aj Spoločné stanovisko oboch kolégií Najvyššieho súdu SR k postupu nižších súdov, uverejnené pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015). 21. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutom výroku a podľa § 396 ods. 2 CSP a náhrada trov konania stranám sa nepriznáva so zreteľom na neúspech žalobcu v odvolacom konaní, na čiastočné späťvzatie návrhu. 22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.