Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/621/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205758 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613205758.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 11. septembra 2015 č. k. 4C/258/2013-98 r o z h o d o l : P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 915,01 eur od 20.03.2011 do 08.05.2011 a zo sumy 817,01 eur od 09.05.2011 do 08.11.2012, v tejto časti rozsudok z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej časti vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o trovách konania. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 915,01 eur od 20.03.2011 do 08.05.2011, zo sumy 817,01 eur od 09.05.2011 do 08.11.2012, ďalej zaplatenia úroku vo výške 6% ročne zo sumy 915,01 eur od 02.05.2011 do 08.05.2011, zo sumy 817,01 eur od 09.05.2011 do 08.11.2012 a zmenkovej odmeny 3,05 eur. Ďalším výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil iba zmenku vystavenú žalovanou dňa 11.06.2010 na sumu 915,01 eur v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola prevedená rubopisom na žalobcu. Súd prvej inštancie okrem predloženej zmenky skúmal aj jej kauzu a zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4Er/767/2012 zistil, že dňa 11.06.2010 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 600,- eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť úver zvýšený o poplatok vo výške 576,- eur. V ten istý deň žalovaná vystavila blankozmenku pre remitenta Pohotovosť s.r.o., ktorý zmenku vyplnil na sumu 915,01 eur so začiatkom úročenia 20.03.2011. Zmenka bola následne indosovaná na žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zmenka spĺňa formálne náležitosti podľa zákona č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov. Zároveň však skonštatoval, že úverová zmluva, z ktorej nárok vyplýva, má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Vzniknutý vzťah posúdil podľa ustanovení § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré obsahujú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmenka bola vyplnená na základe údajnej Dohody o vyplnení zmenky práve dospel súd k záveru, že táto zmenková zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok poskytovania úverov a vzniku zmluvného vzťahu nepredchádzalo uzavretie zmenkovej zmluvy. V dôsledku tejto neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky nevzniklo právo na vyplnenie zmenky, a teda ani právo na plnenie. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. V spojení s ustanovením § 29b uvedeného zákona sa citovaným ustanovením spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Ide o tzv. nepravú spätnú účinnosť (retroaktivitu) právnej normy, čo znamená, že zákonodarca uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti predchádzajúceho zákona, no zároveň prinesie zmeny práv alebo povinností, ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností. V tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo 98/2010. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaná si náhradu trov neuplatnila. 3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a f/ O.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že prvostupňový súd (ďalej iba súd) vykonal dokazovanie oboznámením exekučného spisu a listinnými dôkazmi, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Namietal, že súd sa aplikáciou zákona č. 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil s nepriznaním zmenkového úroku v plnej výške, pričom je zrejmé, že v rozpore s dobrými mravmi nemôže byť každý úrok, ale iba neprimerane vysoký. Argumentuje rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici. Nesúhlasí so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Napokon tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. 4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP), ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470 ods. 2). 6. Žalobca v priebehu odvolacieho konania zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z uplatnenej pohľadávky v sume 915,01 eur od 20.03.2011 do 08.05.2011 a v sume 817,01 eur od 09.05.2011 do 08.11.2012 a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaná voči späťvzatiu nemala námietky. 7. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 8. V prejednávanej veci vzal žalobca žalobu čiastočne späť po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie skôr, ako tento rozsudok nadobudol právoplatnosť. Žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby. Z uvedených dôvodov odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, v tejto časti zrušil rozsudok a konanie zastavil. 9. Predmetom odvolacieho konania tak zostalo rozhodnutie o zamietnutí žaloby v celej prevyšujúcej časti a súvisiaci výrok o trovách konania. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie aj odvolanie žalobcu boli podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Vychádzajúc zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2 CSP) posudzoval odvolací súd odvolanie žalobcu z hľadiska prípustnosti odvolania, ako aj z hľadiska existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení O.s.p. 11. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok dňa 16. novembra 2016. 12. Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. Žalobca namieta existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. 14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom odvolací súd nezistil takú procesnú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom pre zrušenie rozsudku. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré podľa odôvodnenia rozsudku neboli dôvodom pre rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Ďalšie odvolacie námietky súvisiace so zisťovaním skutkového stavu nie sú dôvodné. 15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na zistení, že žalobcom predložená zmenka bola vyplnená na základe neplatnej Dohody o vyplnení zmenky. Právnym dôvodom (kauzou) zmenky bola spotrebiteľská zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Ďalším podstatným dôvodom zamietnutia žaloby bol právny záver súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré zakazuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom je aplikovateľné aj na prejednávanú vec vzhľadom na nepravú retroaktivitu tohto ustanovenia. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). K odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza nasledovné: 16. Dňa 20.10.2015 bolo prijaté spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení : I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že : 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 17. Zo záverov citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo bolo nepochybne preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Pri skúmaní kauzy zmenky bol súd oprávnený postupovať podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p., podľa ktorého súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V sporovom konaní v zásade platí, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd však pri aplikácii uvedeného ustanovenia nebol obmedzený pri vykonávaní dôkazov na možnosť vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale mohol vykonať aj ďalšie dôkazy a ak to bolo pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné tieto si aj sám zabezpečiť. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, a to aj s ohľadom na bod I.1 citovaného Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku so zreteľom na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má zabezpečovať nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jeho postup tak bol v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako jediného dôkazu predloženého žalobcom na preukázanie jeho nároku. 18. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. 19. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nedošlo k platnému uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky, preto právnemu predchodcovi žalobcu nevzniklo právo na vyplnenie zmenky, a teda ani právo na plnenie. K tomuto záveru žalobca v odvolaní nezaujal žiadne relevantné stanovisko. V odovolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom o Dohode o vyplňovacom práve ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Súd prvej inštancie však takýto záver nezaujal, preto je táto odvolacia námietka argumentačne irelevantná. 20. Pokiaľ je neplatná dohoda o vyplnení zmenky, nemôže žalobca účinne uplatňovať ani príslušenstvo zmenky, ktoré tvorilo predmet tohto konania. 21. Zo všetkých uvedených dôvodov posúdil odvolací súd odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné, preto napadnutý rozsudok v preskúmavanej časti potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.