Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/722/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206202 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613206202.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému I. O., X. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, o zaplatenie 773,05 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 10C/126/2013-121 zo 6.10.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e. V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 773,05 € spolu so 6% ročným úrokom zo sumy 957,53 € od 28.2.2011 do 28.2.2011, zo sumy 917,53 € od 1.3.2011 do 18.7.2011, zo sumy 867,53 € od 19.7.2011 do 18.9.2011, zo sumy 817,53 € od 19.9.2011 do 17.4.2012, zo sumy 773,05 € od 18.4.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,19 € s tým, že povolil žalovanému zaplatiť istinu, úroky a zmenkovú odmenu v mesačných splátkach po 50 € splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, žalobu čo do zaplatenia zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca žiadal v návrhu (podanom uňho 28.3.2013) na uplatnenie pohľadávky podľa čl.4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) a čím ho odôvodnil, že podľa čl.5 ods.2 Nariadenia bolo zaslané žalovanému tlačivo C na odpoveď, ktoré mu bolo doručené 23.6.2015, že žalovaný v liste z 13.8.2015 uviedol, že požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci a, že rozhodnutím Centra právnej pomoci Košice z 27.8.2015 mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený advokát JUDr. J. Buroci. Citoval znenie čl.5 ods.1 Nariadenia a ďalej uviedol: Vzhľadom „k tomu“, ale aj vzhľadom „k povahe“ uplatnenej pohľadávky žalobcom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávnenej zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala, resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval nariadenie pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania na 6.10.2015. Pojednávanie vo veci považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves a umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na § 123 O. s. p., pričom nebolo možné, vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu, uvedené zabezpečiť iným spôsobom než nariadením pojednávania vo veci. Žalobca namietal jeho procesný postup, ktorým vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu, že mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť. V tejto súvislosti poukázal na čl.5 ods.1 Nariadenia, z ktorého nevyplýva jeho povinnosť v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je povinný podľa uvedeného čl. tretej a štvrtej vety v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad. Na pojednávaní zistil, že žalovaný je hluchonemý, za pomoci posunkov s manželkou uviedol, že boli spolu podpísať úverovú zmluvu a všetky šeky ktoré dostali uhradili. Všeobecné podmienky nečítali, čo je zmenka nevedia. Reprodukoval, na čo zástupca žalovaného poukázal a, čo z opatrnosti namietal. Vzhľadom „k tomu“, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, musel sa v prvom rade vysporiadať s touto námietkou. Citoval znenie § 100 ods.1 a § 101 O. z. Z predložených dokladov mal preukázané, že žalovaný mal poskytnutý úver uhradiť v 11- splátkach počnúc 17.1.2010, čiže do konca r.2010 mal byť uhradený, žaloba bola podaná 28.3.2013, čiže v lehote, teda k premlčaniu nároku nedošlo. Vykonal dokazovanie oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou z 9.12.2009, obsahom spisu OS Spišská Nová Ves 8Er/590/2011 a zistil tento skutkový stav: Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej žalovaným s údajmi, ktoré reprodukoval. Z uznesenia 8Er/590/2011 z 12.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.10.2011 zistil, že Pohotovosť s.r.o. (ďalej len Pohotovosť) ako oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému ako povinnému na vymoženie istiny 1 058,92 € s prísl. Týmto uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá, oprávnená odvolanie nepodala a následne uznesením z 25.10.2011, exekučné konanie bolo zastavené. Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR 03145/11 z 12.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.5.2011 a vykonateľnosť 2.6.2011. Exekučnému súdu bola predložená aj Zmluva o úvere č.704300143 z 3.12.2009, uzavretá medzi Pohotovosťou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej bol mu poskytnutý úver 700 € podľa zmluvy na výkon povolania. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenej úver v 11 mesačných splátkach po 115 a poplatok za úver 565 €. Exekučný súd nevydal poverenie a zamietol žiadosť s odôvodnením, že jednoznačne išlo o spotrebiteľský úver. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Citoval znenie čl.14 VPPÚ, obsahujúceho Dohodu o vyplnení zmenky, ako aj znenie čl.2 ods.1, čl.5 ods.1,2, čl.7 ods.1,2, čl.16 a čl.19 Nariadenia, § 5 ods.1, § 11 ods.1, § 14 ods.1, § 17 ods.1 prvá veta, § 48 ods.1, § 75, § 76, § 77 ods.1,2 zák.č.191/50 „Z. z.“ Zákon zmenkový a šekový a § 39 O. z. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie istiny 773,05 € s prísl., ktorý si uplatnil ako nárok z ním predloženej zmenky vystavenej 9.12.2009. Z žalobcom predloženej zmenky je zrejme, že táto zabezpečovala pôvodne úver zo zmluvy č.704300143. V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom exekučného spisu poukázal na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z čl.8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. § 120 ods.1 O. s. p. umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy, ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonaným dokazovaním dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č.704300143 z 9.12.2009 uzavretá medzi predchodkyňou žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ust. zák.č.258/01 Z. z., ako aj všeobecných ust. O. z., platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V danej veci neposudzoval zmenku predloženú žalobcom z hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale podľa Zmenkového a šekového zák. Pre nárok uplatnený na základe uvedeného zák. stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená žalobcom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zák. zmenkového a šekového. Je zrejme, že v danej veci zmenka bola prevedená predchodkyňou žalobcu Pohotovosť s.r.o. na žalobcu, ktorý ako jej nový majiteľ nadobudol všetky práva zo zmenky. Posudzovanie prípadného základného vzťahu medzi predchodkyňou žalobcu Pohotovosť a žalovaným, by bolo možné len vtedy, ak by žalovaný vzniesol voči žalobcovi ako novému majiteľovi zmenky námietky, že pri nadobúdaní zmenky tento konal vedome v zlej viere a na škodu žalovaného, čo by žalovaný musel v konaní aj preukázať. Zlou vierou sú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne, príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil žalovaného ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky. V predmetnej veci zo strany žalovaného žiadne takéto výhrady, resp. námietky uplatnené neboli. Žalovaný v konaní uviedol, že všeobecné podmienky nečítal, nevie čo je zmenka, potvrdil, že úver a zmenku podpísal. Zástupca žalovaného poukázal na námietky uvedené v exekučnom konaní a na nekalé praktiky pôvodného veriteľa. Skutočnosti uvádzané žalovaným by mohli byť ním posudzované, len ak by nárok žalobcu posudzoval aj z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa. Nárok žalobcu posudzoval len ako nárok zo zmenky, keďže táto indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na plnenie. Zo strany žalovaného nebolo v konaní tvrdené a teda ani preukázané, aby žalobca ako nový majiteľ zmenky pri jej nadobudnutí konal nepoctivo a vedome na škodou žalovaného. Zaoberal sa tak len tým, či vystavená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky. Žalobcom predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť a tiež meno, resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky vyžadované § 75 Zák. zmenkového a šekového okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však zmenkový a šekový zák. nesankcionuje neplatnosťou zmenky, pretože podľa § 76 ods.1 a 2 uvedeného zák. sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku splatnú na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods.1 Zák. zmenkového a šekového). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená žalovaným a jej splatnosť je vymedzená formuláciou zaplaťte pri predložení. Keďže žalobcu zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky. V konaní nebolo preukázané, aby pri jej nadobudnutí konal vedome na škodu žalovaného a preto jeho návrhu vyhovel a podľa § 48 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 Zák. zmenkového a šekového mu priznal i právo postihom žiadať od žalovaného zaplatenie zmenkovej sumy so 6 % ročným úrokom, ako aj právo na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy. Žalobca, okrem už uvedeného, sa návrhom domáhal priznania aj zmenkového úroku. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v predmetnej zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje úrok 91,25 % ročne. Zmenkový zák. výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Pokiaľ zmenkový zák. neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ust. O. z. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Účelom úroku je viesť dlžníka k dobrovoľnému plneniu povinnosti, avšak nie k získaniu neprimeraného plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, kedy možno hovoriť už o úžere. Preto mal za to, že žalobcom uplatnený zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 O. z. a teda podľa § 39 O. z. je neplatný. Preto žalobu v časti požadovaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zamietol. Citoval znenie § 142 ods.2 O. s. p. Žalobca bol v konaní úspešný čo do priznanej zmenkovej istiny, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny. Neúspech mal v časti nepriznaného zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 1Cdo/1/2004, podľa ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v prísl. žalovanej pohľadávky (úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa § 142 ods.3 O. s. p., ale za čiastočný úspech podľa § 142 ods.2 O. s. p. Žalobca mal neúspech čo do priznania zmenkového úroku, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu teda nejde len o nepatrnú časť a preto konštatoval, že vo veci mal úspech len čiastočný. Z uvedených dôvodov žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Citoval znenie § 160 ods.1 O. s. p. Príjmom žalovaného je dôchodok 154,60 €, manželka poberá dávky v hmotnej núdzi. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu výšky priznanej istiny žalobcovi, povolil žalovanému zaplatiť priznanú istinu, úrok a zmenkovú odmenu v splátkach s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. 3. Žalovaný podal včas odvolanie proti rozsudku, „ako to“ ako celku a uviedol: Súd vec nesprávne právne vyhodnotil. Súd sa zaoberal nárokom žalobcu len ako nárokom z abstraktného právneho úkonu - zmenky, pričom odhliadol od jeho zjavne nekalého konania a hlavne jeho právnej predchodkyne zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Konanie žalobcu zjavne sleduje cieľ obísť súdnu ochranu spotrebiteľa využitím inštitútu zmenky, pri ktorom by podľa návrhu žalobcu súd nemal skúmať hospodársku kauzu. Judikatúra však takéto obchádzanie zák. a konanie odporujúce dobrým mravom odhalila a žiada (žalovaný) skúmať kauzu, na základe ktorej došlo k vystaveniu zmenky. Poukázal na rozhodnutie NS SR rozsudkom 1ObdoV 43/2006-121 z 5.3.2009. Zmenka je neprijateľný zabezpečovací prostriedok v spotrebiteľských vzťahoch, pričom uvedené potvrdzuje nie len zák. o ochrane spotrebiteľa, ale i zák. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ právne vzťahy vznikli pred účinnosťou predmetných ust. zák., neznamená to, že predtým takéto zabezpečenie zákonné bolo. V O. z. existuje univerzálny korelatív dobrých mravov podľa § 39 a žalovaný tvrdí, že takýto zabezpečovací prostriedok im odporuje a postup dodávateľa i obchádza spotrebiteľský režim. Dobrým mravom odporuje i úžerná odmena za poskytnutý úver. Uzn. KS Trnava 10Ncb/16/2013-15 z 11.6.2013 sa síce rozhodovalo len o príslušnosti súdu, avšak odôvodnenie a právna argumentácia je priamo použiteľná v tejto veci (ten istý žalobca). Odvolací súd správne vyhodnotil, že poukazovanie na abstraktný charakter zmenky je snaha zastrieť tú skutočnosť, že zmenka je len zabezpečovacím prostriedkom pre vymoženie plnenia, ktoré je v tomto prípade plnením z neprijateľných zmluvných podmienok. V zmysle uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a v tomto kontexte i odmietol vykonať ďalšie dôkazy. Uplatnil si náhradu trov konania. 4. Žalobca v odpovedi na odvolanie žalovaného voči rozsudku uviedol nasledovné: 1. Vo vo svojom návrhu uplatnil nárok zo zmenky. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predložil súdu originál zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 2. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadny námietky. 3. Je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. 4. Upozornil na § 17 ZŠZ (jeho znenie citoval). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 5. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 6. Zástupca žalovaného tiež uvádza svoj názor, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia ako aj zo slov vyplnenú veriteľom, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. K otázke zmenkového úroku je nevyhnutné uviesť, že žalovaný zmenku podpísal dobrovoľne, išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku súhlasil. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004), z odôvodnenia ktorého citoval. V okolnostiach námietok žalovaného je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Zároveň doplnil svoju právnu argumentáciu o uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici: 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo krajský súd ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. II. Vzhľadom na uvedené a na argumentáciu uvedenú v jeho vyjadrení voči napadnutému rozsudku žiadal potvrdiť rozsudok súdu. Týmto si uplatnil nárok na náhradu trov konania aj za toto podanie, a to vo výške 51,45 € bez DPH a 8,39 € bez DPH režijný paušál. 5. Žalobca podaním (č.l. 152) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne. Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada, podľa čl.7 „Nariadenie“ vydať rozsudok v zmysle žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7 Nariadenia súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom. 6. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 8. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 9. Podľa ods.3 cit. ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 10. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené zástupcovi žalovaného 20.9.20162016 (doručenka pri č.l. 158), avšak sa k nemu nevyjadril, aj keď na to bola vyzvaný uznesením 5Co/722/2015-159 zo 14.9.2016, ktoré mu bolo doručené tiež 20.9.2016 (doručenka pri č.l. 158). 11. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v ostatnej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie. 12. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 13. Odvolaciemu dôvodu upravenému v § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. 14. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu. 15. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu a napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v uznesení 5Co/150/2014-82 zo 16.4.2015, ktorým bol súd viazaný. 16. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 17. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 18. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto by mal právo na náhradu jeho trov a to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov jeho zástupkyne mu nebola priznaná, lebo ide o neodôvodnené a neúčelne vynaložené výdavky, pretože vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti. Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov. 20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.