Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/428/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613209908 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613209908.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej spore žalobcu D. U., H. E., E. P. X, E. P. V. Ž.L. A. E. A. D. D. U. - I., H. D. E. H. E., E. P. X, M.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Zimná 62, proti žalovanému Y. E., P.. XX.X.XXXX, Y. H. E., D. XX, zastúpenému I. E., Y. E., O. H. XXXX/XX, o zaplatenie 1 253,27 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 10C/180/2013-100 z 28.5.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 053,27 Eur s 9% ročnými úrokmi z omeškania od 27.11.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške 381,50 Eur, na účet jeho právnej zástupkyne, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.253,27 €, ako ceny zhotovenej kuchynskej linky, na podklade riadne uzavretej zmluvy o dielo. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý spochybňoval cenu diela a upozorňoval na vytknuté vady. Reprodukoval podrobne obsah prednesov účastníkov a ich zástupcov, ako aj obsah inšpekčných záznamov z vykonaných kontrol z 28.9.2011 a 8.11.2011. Právne vec posúdil podľa § 631, § 633, § 644, § 646 ods. 1, § 648 ods. 1 a § 649 prvej vety Občianskeho zákonníka a mal za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol občianskoprávny záväzkový vzťah na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zhotovil na mieru kuchynskú linku. Pasívnu legitimáciu žalovaného považoval za dostatočne preukázanú, keďže tento podpisoval všetky doklady, uhrádzal zálohy, podával sťažnosti a sám túto skutočnosť potvrdil aj v odpore podanom proti platobnému rozkazu z 23.5.2013. Z predloženého a žalovaným podpísaného dodacieho listu mu vyplynulo, že kuchynská linka bola odovzdaná 4.9.2010 a v nasledujúcich dňoch zmontovaná. Na základe ústne podanej reklamácie dňa 18.11.2010 žalobca dňa 22.11.2010 pristúpil k odstráneniu závad, o čom svedčí reklamačný protokol a ďalšie reklamácie vád linky už preukázané neboli. Uviedol ďalej, že žalovaný požiadal o prešetrenie vybavenia jeho reklamácie aj Slovenskú obchodnú inšpekciu namietajúc nadnesené ceny a nekvalitné prevedenie linky, avšak podľa šetrenia inšpektorátu ústna reklamácia bola vybavená a ceny žalobcom boli účtované v súlade s cenníkom. Vychádzajúc z cenovej ponuky a zo súm už žalovaným uhradených zaviazal tohto na zaplatenie istiny 1.053,27 € s úrokmi z omeškania v zákonom povolenej výške, a to od 27.11.2010. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a podľa pomeru úspechu v konaní žalobcovi priznal nárok na náhradu trov vo výške 381,50 €. 3. Rozsudok v jeho vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný a bol toho názoru, že súd prvého stupňa vec predčasne rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu a právneho stavu veci. Namietal tiež nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vyčítal súdu, že v konaní zobral do úvahy len tvrdenia a podklady žalobcu, hoci tie boli podľa neho plné nezrovnalostí. Stále zostala sporná skutočnosť, či kuchyňu objednával skutočne on, keď podľa jeho názoru ju objednávala jeho splnomocnená zástupkyňa spolu s manželom. Upozornil na neprimeranú fakturovanú cenu, za ktorú by mohol mať linku podstatne kvalitnejšiu a k jej prevedeniu sa mohol vyjadriť aj súdny znalec. Trval na tom, že cenová ponuka mu zo strany žalobcu pôvodne predložená nebola a prevzal ju až spolu so zásielkou zo súdu, aj s predvolaním na prvé pojednávanie. Podrobne tiež rozpísal prieťahy, ktoré vznikli pri montovaní linky. Nezrovnalosti vznikli aj pri fakturovaní ceny prác. Poprel, aby ním vytýkané vady žalobca odstraňoval 22.11.2010, keď vady čiastočne odstraňované boli až 31.1.2011. Z neúplných dokladov vychádzal aj Inšpektorát SOI a tomu zodpovedajú aj jeho závery. Celkovo žalobcovi bola vyplatená suma 1.300 € a tým záležitosť mala byť vybavená. O tom, že v spore nie je pasívne legitimovaný svedčí aj tá skutočnosť, že väčšinovým vlastníkom nehnuteľnosti, kde linka bola montovaná, je jeho splnomocnená zástupkyňa. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania. Zrekapituloval priebeh konania pred súdom prvého stupňa a citoval právnu úpravu, podľa ktorej vo veci bolo rozhodnuté. Poukázal na doklady ním predložené a zdôraznil, že všetky listiny týkajúce sa zhotovenia a následnej montáže objednanej kuchynskej linky boli vyhotovené v dvoch kópiách a podpísané oboma účastníkmi konania, čo nemožno nijakým spôsobom poprieť, ani spochybniť. Uviedol, že aj cenová ponuka č. 24/2010 žalovanému bola zaslaná poštou, a tento uhradil zálohu a vybavoval aj všetky záležitosti ohľadom výroby kuchynskej linky. Podstatou sporu podľa neho je, že práve žalovaný za vykonanie prác neuhradil vopred dohodnutú odplatu a jeho ústna reklamácia bola vybavená okamžitou opravou dňa 22.11.2010 a potom už iné vady vytýkané neboli. O tom svedčia aj závery Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove, ktorý prešetroval spotrebiteľský podnet žalovaného. 5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 vety prvej CSP ( v CSP odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. septembra 2016 o 9.20 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené 16.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP. 7. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania, t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a h/. 8. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikáciu práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 11. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 účinných v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. 13. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu. 14. Súd prvej inštancie správne žalovaného zaviazal doplatiť cenu za vykonané dielo - kuchynskú linku a argumentácia žalovaného obsiahnutá v odvolaní v podstate zodpovedá jeho tvrdeniam už predneseným v konaní pred súdom prvej inštancie a s týmito sa v dostatočnom rozsahu vyporiadalo už preskúmavané rozhodnutie. 15. Ani z pohľadu odvolacieho súdu nie je sporné, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo a na jej podklade žalobca vyhotovil kuchynskú linku. Neobstojí námietka žalovaného, poukazujúceho na nedostatok jeho pasívnej legitimácie. O tom, že zmluvu uzatváral žalovaný svedčia nepochybne i na ňu nadväzujúce úkony (už aj cenová ponuka na č.l. 5 spisu bola vyhotovená pre žalovaného), kedy žalovaný zaplatil 16.8.2010 zálohu za výrobok (príjmový doklad na č.l. 7 spisu), dodací list zo 4.9.2010 (č.l. 6 spisu) prevzal tiež žalovaný a na jeho meno bola vystavená i faktúra (č.l. 8 spisu), ktorú i skutočne prevzal. Vyvrátené bolo aj tvrdenie žalovaného o tom, že cenovú ponuku od žalobcu nedostal, keď jej kópiu sám súdu na pojednávaní 25.4.2014 predložil. 16. V zmysle zaužívanej súdnej praxe vykonaním diela vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie diela. V prejednávanej veci účastníci stanovili cenu diela ako pevnú cenu odsúhlasenú na základe cenovej ponuky. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie navrhol v konaní ustanoviť znalca za účelom ohodnotenia kuchynskej linky s tým, že „to, čo určí, doplatí“. Ak však cena diela bola dohodnutá pevnou sumou a išlo o platnú dohodu, nie je dôvod nariaďovať znalecké dokazovanie, pretože objednávateľ je povinný takto dohodnutú cenu za splnenia ostatných zmluvných podmienok zhotoviteľovi zaplatiť bez toho, aby mohol dodatočne namietať jej výšku. 17. Žalovaný ďalej upozorňoval na vytknuté vady diela, ktoré však žalobca podľa ním predloženej dokumentácie odstránil 22.11.2010 (reklamačný protokol na č.l. 30) a následné uplatňovanie ďalších vád zo strany žalovaného preukázané nebolo. Žiada sa podporne doplniť, že z takto zisteného spôsobu vybavenia reklamácie žalovaným vychádzal i Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove, zaoberajúci sa spotrebiteľským podnetom. Správne bol súdom prvej inštancie ustálený aj začiatok omeškania žalovaného s plnením, a to s prihliadnutím na dátum odstránenia reklamovaných vád a termín splatnosti faktúry. 18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zo všetkých uvedených dôvodov je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).