Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/616/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223856 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613223856.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne F. T., V.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T. Y., Q. Č.. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou - advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 62, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/205/2013 zo dňa 17.9.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012. Žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni na účet jej advokátky náhradu trov konania vo výške 532,74 € a na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves zaplatiť súdny poplatok 331,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku s tým, že ním bola zaviazaná zaplatiť žalovanému pohľadávku vo výške 93,90 € a trovy rozhodcovského konania 276 €. Uviedla, že poistná zmluva č. 4466300001, ktorú so žalovaným uzavrela 30.1.2008 je spotrebiteľskou zmluvou a ustanovenie časti XVII ods. 7a Všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná a podľa ktorej majú byť všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Žalobu podala napriek novelizácii zákona č. 233/2005 Z.z. (Exekučný poriadok), pretože zmenou tejto právnej úpravy nedošlo k zániku zákonného nároku žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde, keďže v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, docielila by stav, kedy by bolo možné vec týkajúcu sa predmetného rozhodcovského rozsudku opätovne prejednať a rozhodnúť. Už len z dôvodu právnej istoty, keďže nie je možné, prípadne je veľmi náročné zistiť, či bol podaný návrh na exekúciu, nechce sa vystaviť riziku, aby v prípade zamietnutia žaloby sa v blízkej budúcnosti stala povinnou účastníčkou exekučného konania. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že konanie, v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a zo žaloby žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť, či podala proti nemu opravný prostriedok. Tvrdil, že splnil podmienky poistnej zmluvy a naopak žalobkyňa ako poistník mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania ohľadne rozhodcovskej doložky. Má za to, že táto bola dojednaná individuálne, a preto nie je neprijateľnou podmienkou a je platná. Žalobkyňa ako poistník mala možnosť odmietnuť a nepodpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach a pokiaľ by ju nepodpísala, nemalo by to vplyv na zvyšok všeobecných poistných podmienok a teda na poistný vzťah. Podpisom záznamu o potrebách a požiadavkách klienta potvrdila, že jej boli o poistnej vzťahu poskytnuté všetky odborné informácie zo strany finančného agenta. Neskôr poukázal na novelizáciu Exekučného poriadku s účinnosťou od 1.1.2015, kde podľa § 243d ods. 1 nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov zaväzovať, to znamená, ako keby bol rozsudok zrušený. Od 1.4.2015 nemá teda rozhodcovský rozsudok účinky právoplatného rozhodnutia. Písomne prehlásil, že exekučný návrh titulom ktorého by bol predmetný rozhodcovský rozsudok podaný nebol, čo je možné napokon zistiť aj lustráciou v registri exekučných konaní. Na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktorý je príslušným exekučným súdom žalobkyne. 4. Po vykonanom dokazovaní konštatoval súd prvej inštancie, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, že na Okresnom súde Spišská Nová Ves nie je vedené exekučné konanie proti povinnej - žalobkyni, kde exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012. 5. Po právnom posúdení veci podľa § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, podľa § 40 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 41 ods. 1, § 43 ods. 1, § 54 ods. 1 a § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, dospel k súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Uzavrel, že poistná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a právnou predchodkyňou žalobcu (Prvá Československá poisťovňa Rapid a.s.) je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou a že dôvod, pre ktorý žiada žalobkyňa rozhodcovský rozsudok zrušiť je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Okrem toho, že časť Všeobecných poistných podmienok s názvom Rozhodcovské konanie je súčasťou dlhého a neprehľadného textu písaného malými písmenami, pričom splýva s ostatnými podmienkami, podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. To znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ktorá skutočnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán práve v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na ust. § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je táto rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná. Súd tiež uzavrel a dal za pravdu žalobkyni, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil žalovaný s poukazom na Osobitné zmluvné dojednanie, ktoré žalobkyňa samostatne podpísala. V prvom rade žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa bola riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami a túto žalovaným tvrdenú skutočnosť nepotvrdil ani svedok Peter Bašista, ktorý poistnú zmluvu so žalobkyňou ako sprostredkovateľ žalovaného uzatváral. Jednoznačne uviedol, že žalobkyňu o arbitrážnom súde ani o rozhodcovskej doložke neinformoval, pretože on sám o nich nemal vedomosť. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa podpísala Osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na rozhodcovskú doložku, pretože tieto sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok, V závere uviedol, že predmetná rozhodcovská doložka článku XV. všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou, absolútne neplatnou, vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách Občianskeho zákonníka a ustanoveniami Smernice Rady (ES) 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a nemal ani právomoc vo veci konať. V súvislosti s ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že toto ustanovenie sa týka exekučného konania, ktoré na rozdiel od občianskeho súdneho konania o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia je regresívnym následkom ignorovania dobrovoľného plnenia uloženej povinnosti, vyplývajúcej z právne záväzného rozhodnutia. Medzi sporovými stranami ide o spotrebiteľský vzťah a je v záujme právnej istoty a ochrany žalobkyne, aby ako spotrebiteľka mala možnosť domáhať sa v konaní pred všeobecným súdom zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý by v prípade opačného výkladu zostal nezmeniteľný, čo by do budúcna nevylučovalo, že by sa od žalobkyne žalovaný mohol dožadovať plnenia mimo exekučného konania. Nemožno preto hovoriť ani o nedostatku vecnej legitimácie žalobkyne v spore práve z titulu novelizácie zákona o Exekučnom konaní. V dôsledku zmeny právnej úpravy k zániku zákonnej možnosti žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nedošlo, keďže v prípade vyhovenia žaloby, žalobkyňa môže docieliť opätovné prejednanie veci a meritórne rozhodnutie súdom. 6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia advokátkou v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. celkom vo výške 532,74 € (s DPH). Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie ničím neodôvodnil. 7. V zákonnej lehote proti rozsudku - všetkým jeho výrokom podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p.. So závermi súdu uvedenými v odôvodnení rozsudku nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho nesprávne vykladal a aplikoval, resp. neaplikoval správne právne predpisy, nesprávne aplikoval aj európske právne predpisy a celkom opomenul záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ďalej porušil právne predpisy o dokazovaní, ako aj ďalšie procesné právne predpisy, pričom závery súdu nemajú oporu v skutkovom stave, a vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s relevantnými argumentmi žalovaného, ktoré uviedol na svoju obranu, čím mu odňal právo konať pred súdom a napadnutý rozsudok je tak arbitrárny a tým aj nepreskúmateľný. Naďalej zotrvával na názore, keďže v priebehu súdneho konania došlo k zmene právnej úpravy vykonanej zákonom č. 335/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2015 (aktuálne znenie ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku), podľa ktorého na podklade rozhodcovského rozhodnutia bolo možné začať exekučné konanie len do 31.3.2015 a po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Je nesporné, že predmetný rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky zákonné podmienky, ktoré sú uvedené v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, aj súd prvej inštancie mal preukázané, že exekučné konanie proti žalobkyni na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je vedené. Preto rozhodnutie, ktoré nezaväzuje, nemôže byť zároveň právoplatným, lebo sa to pojmovo vylučuje. V danom prípade nedošlo iba k strate vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ale aj k strate všetkých účinkov rozhodnutia, teda nevyhnutne aj právoplatnosti. Vyčítal tiež súdu, že celkom opomenul, že od 1.1.2015 sa zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nevzťahuje už na spotrebiteľské spory, resp. spotrebiteľské rozhodcovské konanie, pretože tieto už upravuje zákon č. 335/2014 Z.z., preto sa súd dopustil omylu pri aplikácii právnej normy. Podľa prechodných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. a zákona č. 335/2014 sa ustanovenia účinné od 1.1.2015 vzťahujú na rozhodcovské konania, ktoré ešte neboli skončené, ibaže predmetné rozhodcovské konanie už skončilo. Prebieha iba osobitné konanie pred všeobecným súdom o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia. Podľa žalovaného súd prvej inštancie zle vyložil a aplikoval aj ust. § 54 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ktoré sa týka rozhodcovských konaní, ktorých predmetom nebol spotrebiteľský spor, teda sa nevzťahuje na daný prípad a ust. § 372w O.s.p. sa naopak týka konaní o zrušenie rozhodcovských rozhodnutí, kde v rozhodcovskom konaní predmetom bol spotrebiteľský spor. Tieto prechodné procesné ustanovenia sa však týkajú príslušnosti už konajúcich súdov a nie toho, ktoré právne predpisy má súd aplikovať. Nie každý rozhodcovský rozsudok vydaný pred vydaný pred 1.1.2015 spĺňa zákonné predpoklady stanovené v § 243d ods. 1 EP a teda tieto procesné predpisy neustanovujú ako majú súdy konanie dokončiť, čo je celkom logické, lebo v prípade, že nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku a ide o spotrebiteľský spor nastáva zánik záväznosti, t.j. právoplatnosti a vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Jednoznačne teda ust. § 243d Exekučného poriadku je platné a účinné vzťahujúce sa zo zákona práve na rozhodcovské rozhodnutia, ktoré sú predmetom tohto konania, a preto je nevyhnutné toto ustanovenie aplikovať aj na prejednávaný prípad, čo však súd prvej inštancie neurobil. Nesprávny je tiež záver súdu prvého stupňa o tom, že je v záujme právnej istoty a ochrany spotrebiteľa pokračovať v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, aby sa žalovaný nemohol dožadovať plnenia z neho mimo exekučného konania. Právnu istotu dáva totiž spotrebiteľom priamo zákon, lebo ten už stanovuje, že tieto rozhodcovské rozhodnutia nezaväzujú. Slovenský právny poriadok neumožňuje totiž dožadovanie sa, resp. vymáhanie plnenia z rozhodnutia v žiadnom inom vykonávacom konaní, ako exekučnom, kde súd musí udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Naopak, súd v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku znevýhodní postavenie spotrebiteľa, ktorému tak nanúti, aby bol účastníkom ďalšieho konania ktoré nasleduje po zrušení rozhodcovského rozsudku, avšak už v postavení žalovaného. Podľa názoru žalovaného spotrebiteľ má právo domáhať sa iba toho, aby rozhodcovským rozhodnutím nebol viazaný, ak je tu niektorý zo zákonom vymedzeným dôvodov a na tento účel mu slúži ako prostriedok inštitút žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemá však nárok iba na použitie prostriedku samého o sebe, ale má iba nárok na dosiahnutie cieľa nebyť takýmto rozhodnutím viazaný, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Sledovaný cieľ však už nastal, a to bez ohľadu na využitie tohto prostriedku a bez ohľadu na výsledok konania, ktoré využitie inštitútu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyvolalo. Nie je preto potrebné, ani účelné a ani možné zrušovať rozhodnutie, ktoré je nezáväzné. Nezáväzné rozhodnutie podľa názoru žalovaného je totiž de iure už zrušené a súdne konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku už nedokáže iným spôsobom usporiadať právne vzťahy - práva a povinnosti z rozhodcovského rozsudku medzi účastníkmi konania, ako ich už stanovil zákon. V prejednávanom prípade teda odpadol predmet konania a pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Z toho všetkého vyplýva, že obidve strany sporu bez vlastného pričinenia sú objektívne aj bez akéhokoľvek záujmu na výsledku konania a možno konštatovať aj zánik vecnej legitimácie účastníkov tohto konania. 8. V ďalšom odôvodnení odvolania vytýkal odvolateľ napadnutému rozsudku, že nedáva vo výroku odpoveď na otázku, kto bude ďalej konať v merite sporu, pôvodne vyriešenom rozhodcovským rozsudkom s tým, že pokiaľ je tomu tak aj v odôvodnení, toto nie je právne záväzné a nepripúšťa sa proti nemu ani opravný prostriedok. Záväzný je stále totiž len petit - výrok rozhodnutia. V tomto smere je preto rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a nevykonateľný. K porušeniu procesných práv žalovaného došlo aj tým, že súd prvej inštancie porušil ustanovenia O.s.p. o dokazovaní a nesplnil si povinnosti podľa § 118 ods. 2 O.s.p., pretože nevykonal všetky navrhnuté listinné dôkazy, aj keď žalovaný sa o tieto dôkazy opieral a nimi aj podrobne argumentoval. Naďalej zastáva názor, že rozhodcovská doložka bola v danom prípade dohodnutá individuálne, na dôkaz čoho pripojil viaceré listinné dôkazy. Poukázal pritom na článok 3 Smernice 93/13/EHS a ust. § 53 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa so zmluvnou podmienkou rozhodcovskou doložkou a či sa s ňou skutočne aj oboznámila je na zodpovednosti nej samej ako spotrebiteľky a nie žalovaného, ktorý nemôže spotrebiteľa nútiť, aby s týmito podmienkami oboznamoval. Konštatovanie súdu, že žalobkyňa sa nemala možnosť oboznámiť so všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými osobitnými zmluvnými podmienkami, či inými dojednaniami je ničím nepodložené tvrdenie a je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Nie je pravdivý záver o tom, že rozhodcovská doložka neumožňuje žiadnu možnosť voľby spotrebiteľa, pretože naopak práve je uzavretie je samotnou voľbou spotrebiteľa. Okrem toho už samotný Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že aj prípadná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je účinným právnym prostriedkom na ochranu práv spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania (uznesenie IV ÚS 394/2012 z 15.08.2012). Osobitne poukázal na Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve, kde žalobkyňa osobitným podpisom vyjadrila súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a svojím podpisom tento svoj súhlas aj prejavila v právne relevantnej forme. Svojím podpisom Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta potvrdila okrem iného aj to, že už nechcela nič vysvetliť, doplniť, ani dojednať. Okrem toho súd prvej inštancie opomenul možnosť žalobkyne odstúpiť od rozhodcovskej doložky, ktorú mala v zmysle vyhlásenia a zverejnenia Dodatku č. 2 k všeobecným poistným podmienkam. Pokiaľ súd ako dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky uviedol aj spôsob kreácie rozhodcovského súdu uvedený záver súdu je nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 11. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) 12. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, okrem výroku o povinnosti platiť súdny poplatok. 14. Rozsudok je v prvých dvoch výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v tejto časti v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.9.2016 o 9.00hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 15. Žalovaný v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, že konanie má vady, ktoré mohli mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. a/, b/, c/, e/, f/, g/, h/, t.j. že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Pri odvolacom dôvode podľa ust. § 365 ods. 1 pís. a/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. a/) procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 pís. f/) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/) je naplnený vtedy, ak rozhodol vylúčený sudca. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolacie dôvody žalovaného naplnené neboli a ďalšie ním žiadané dôkazy by neznamenali zvrat v posúdení nároku žalobkyne, pretože doterajšie dôkazy plne postačovali na rozhodnutie, ktoré je v súlade so bohatou judikatúrou pri posudzovaní práve predmetnej rozhodcovskej doložky, obsiahnutej vo Všeobecných poistných podmienkach žalovaného. 13. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o splnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., lebo rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neplatná, keďže správne bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka a súčasne tým, že pri rozhodovaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Tieto svoje právne závery súd prvého stupňa podrobne odôvodnil, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a s týmito sa stotožňuje. O aký dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku ide, jednoznačne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, znenie zákonného ustanovenia, ktorý súd bude vo veci konať (§ 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) je známe a záväzné. Preto námietka žalovaného v odvolaní, že výrok rozsudku prvej inštancie pre absenciu týchto ustanovení neobstojí. 14. Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012, sp.zn. 3C/1817/2012 žalovaná opiera o zmluvné dojednanie, ktoré súvisí s poistnou zmluvou, uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 30.1.2008, ktorá je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, keďže napĺňa všetky znaky podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy. Niet pochýb o tom, že poistnú zmluvu uzavrel žalovaný, ktorý pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, keďže daný zmluvný vzťah sa riadil aj obsahom zmluvných dojednaní, obsiahnutých vo VPP, ktoré sa stali súčasťou zmluvy, a ktoré spĺňajú všetky znaky zmluvy formulárovej. Preto súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky túto správne skúmal aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa a správne uzavrel aj neprijateľnosť a tým aj neplatnosť preskúmavanej rozhodcovskej doložky. V prejednávanej veci žalobkyňa dôvodne spochybnila platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 15. Rozhodcovská doložka, tak ako bola zakomponovaná vo VPP splynula s ostatnými poistnými podmienkami, jej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani sa s ním dôsledne oboznámiť. Aj keď rozhodcovská doložka bola vo VPP zvýraznená v tabuľke a označená ako „Osobitné zmluvné dojednania“ možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými poistnými podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte, písanom drobným písmom, a tiež bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP, preto správne uzavrel súd prvého stupňa, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalovaný v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že žalobkyňa mohla jej uzavretie vylúčiť, resp. zmeniť obsah tohto zmluvného dojednania, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú (§53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Nemožno opomenúť ani tú rozhodujúcu skutočnosť, že výslovne v rozhodcovskej doložke bolo odkázané na čl. XV. VPP, ktoré sa jednoznačne stali súčasťou poistných podmienok. Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila nevyváženosť práv a na povinností zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Navyše išlo o rozhodcovskú doložku, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, čo taktiež zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku, ktorými poukázal na neurčitosť dojednania rozhodcovského súdu, oprávneného danú vec prejednať a z tohto dôvodu aj jeho neplatnosť. 16. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie a súčasne je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Už samotný tento dôvod zakladá dôvodnosť nároku, preto skúmanie ďalšieho dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. je bez právneho významu, aj keď odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že aj tento dôvod neplatnosti je v danej veci daný. 17. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadne skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenie žalobkyňa v tomto spore žiada je neúčinný, teda neprávoplatný, odvolací súd uvádza, že novelizácia zákona č. 233/1995 Z.z. uskutočnená zákonom č. 335/2014 Z.z. nie je prekážkou vedenia tohto sporu a ani dôvodom pre zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie sporových strán. V dôsledku zmeny právnej úpravy totiž nedošlo k zániku zákonnej možnosti žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže v prípade vyhovenia žalobe by žalobkyňa docielila opätovné prejednanie veci a meritórne rozhodnutie súdom. Podanie žaloby žalobkyňou je využitie jej práva, ktoré jej dáva zákonné ustanovenie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, je to jej slobodné rozhodnutie a rozhodne nejde o akési nútenie žalobkyne, aby pokračovala v spore (pôvodnom, ktorý v rozhodcovskom konaní žalobou vyvolal práve žalovaný). Ak žalovaný nemá záujem pokračovať v pôvodnom spore, kde vystupuje ako žalobca, nič mu nebráni využiť ustanovenia CSP a vziať svoju žalobu späť. Tu je potrebné uviesť, že žalovaný v odvolaní, ktoré dokonca obsahuje odvolacie návrhy vo svojom strede a závere (vyvoláva dojem, akoby bolo spájané z viacerých predlôh odvolaní vo obdobných veciach), uvádza také pasáže odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý tento vôbec neobsahuje. 18. Vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania neuviedol žalovaný žiadne námietky, odvolací súd napriek tomu konštatuje správnosť právneho posúdenia nároku žalobkyne na náhradu trov konania a ich správne vyčíslenie. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku ako aj výrok o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil. 20. Podľa § 389 od. 1 písm. b/ CSP však odvolací súd zrušil výrok rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatkov, pretože súd prvej inštancie ho ponechal úplne bez odôvodnenia, čím ho učinil nepreskúmateľným. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, t.j. na základe akých zákonných ustanovení je povinnosť uložená, vrátane uvedenia položky Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný (v samotnom spore), preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).