Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/188/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613231111 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613231111.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 13, IČO: 36 866 733, proti žalovanej H. R., R. H. E. U. H., N. XX, zastúpenej JUDr. Milošom Taragelom, advokátom, Starosaská 11, Spišská Nová Ves, v konaní o 1,33 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/115/2014-53 zo dňa 25.3.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania. N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol návrh na zaplatenie 1,33 € s príslušenstvom titulom nezaplatených koncesionárskych poplatkov a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej trovy konania na účet jej právneho zástupcu v sume 105,62 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1,33 € titulom nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie od 1.8.2003 do 30.6.2005 voči pôvodnému veriteľovi Slovenskému rozhlasu, ktorý postúpil pohľadávku žalobcovi, pričom o postúpení tejto pohľadávky bola žalovaná oboznámená zo strany postupcu, t.j. Slovenského rozhlasu oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005. Vec právne posúdil podľa ust. § 13 ods. 7 zák. č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1, 3, 6, 8, § 4 ods. 1, § 4a, § 7 ods. 3, § 8 ods. 2, 3 zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zák. č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým bolo preukázané, že žalovanej skutočne doručil výzvu na úhradu nedoplatku, pričom za takýto dôkaz nemožno považovať predloženie písomného textu výzvy, resp. potvrdenia predchodcu žalobcu, keďže z týchto listín nie je jednoznačné preukázané doručenie výzvy žalovanej, neuniesol žalobca v konaní dôkazné bremeno, preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celkovej výške 105,62 €, pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 89,12 € za 3 úkony právnej služby, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, podanie odporu a účasť na pojednávaní (odmena 3 x 16,60 €, režijný paušál 2 x 8,04 € a 1 x 8,39 € a DPH v sume 14,85 €). Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd rozhodne podľa § 146 ods. 2 poslednej vety O.s.p. s prihliadnutím na ustanovenia o drobných sporoch (§ 150 ods. 2 O.s.p.), t.j. tak, že trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia zníži na 1/4, t.j. na sumu 26,40 €, vzhľadom na to, že výška žalovanej istiny je zjavne neprimeraná výške trov konania. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania potvrdiť. Zároveň žiadala priznať trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslila sumou 20,03 €. Poukázala na to, že mala vo veci plný úspech. Žaloba voči nej bola zamietnutá na základe jej účinnej kvalifikovanej obrany v konaní, ktorú si nevedela sama zabezpečiť, preto vyhľadala právnu pomoc a uhradila náklady za poskytnuté právne služby. Nesúhlasila ani s krátením trov konania, keďže by sa týmto dostala do situácie, kedy by utrpela materiálnu ujmu len z dôvodu, že sa bránila voči žalobe. Záverom poukázala na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22.6.2005, sp. zn. III. ÚS 144/2010 z 25.5.2010. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., t.j. v napadnutom výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok je v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. V posudzovanej veci súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách aplikoval ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Citované ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania, pretože úspešný účastník má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd tak uplatňuje zásadu zodpovednosti za výsledok sporu (zásada úspechu). Predpokladmi vzniku nároku na náhradu trov konania sú plný úspech vo veci a účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalovaná uplatňujúca si náhradu trov konania mala vo veci plný úspech, lebo žaloba žalobcu proti nej bola v celom rozsahu zamietnutá. Odvolací súd teda posudzoval, či trovy konania v posudzovanej veci a napokon aj priznané súdom prvého stupňa, boli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov je potrebné posudzovať individuálne v každej veci. Pritom vynaložené trovy účastníka konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo, ako v tomto prípade, procesná obrana proti takémuto nároku. Odvolací súd v danom prípade je toho názoru, že úkony právnej služby zástupcu žalovanej prispeli k procesnému úspechu žalovanej v konaní, boli vykonané efektívne a v príčinnej súvislosti so zamietnutím žaloby súdom prvého stupňa, preto žalovanej patrí ich náhrada, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa. K odvolacej námietke žalobcu o aplikovaní § 150 ods. 2 O.s.p. odvolací súd uvádza nasledovné : Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť (§ 150 ods. 2 O.s.p.). V ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je zakotvené moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje v drobných sporoch trovy konania účastníka znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať, ak sú tieto neprimerané voči pohľadávke. Aplikácia tohto práva prichádza do úvahy tak proti žalobcovi, ako aj proti žalovanému podľa toho, ktorý z nich by mal nárok na náhradu trov konania. Musí však byť splnená podmienka, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke a že ide o drobný spor. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, zákon neustanovuje. Záver, že ide o neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, je výsledkom voľnej úvahy súdu v prejednávanom prípade. Tak isto je ponechané na voľnú úvahu súdu, či trovy zníži alebo ich vôbec neprizná. Jediným kritériom však ani v tomto prípade nie je porovnanie výšky uplatnených trov vo vzťahu k pohľadávke. Povinnosťou súdu je vždy prihliadať aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti poskytnutia právnej pomoci. Súd nemôže nepriznať nárok na náhradu trov konania iba na základe všeobecného zdôvodnenia, že výška trov právneho zastúpenia je neprimeraná voči výške pohľadávky bez zohľadnenia vyššie uvedených kritérií. Pokiaľ teda súd pristúpi k nepriznaniu alebo zníženiu náhrady trov konania, jeho rozhodnutie musí byť vždy odôvodnené a legitímne. Toto ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Ide teda o také ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie, respektíve sudcovský zmysel pre spravodlivosť. V prejednávanej veci zo strany žalobcu ide o hromadne podávané žaloby na rovnakom skutkovom základe, v ktorých žalobca zastúpený advokátom len mechanicky prispôsobuje údaje o žalovanom účastníkovi, žalovanom období a žalovanej sume, pričom v prejednávanej veci pred podaním žaloby zrejme nevenoval náležitú pozornosť posúdeniu otázky, či boli vôbec splnené všetky podmienky pre úspešné uplatnenie jeho práv z postúpenej pohľadávky proti žalovanej žalobou na súde. Svoj postoj nezmenil ani počas konania, hoci žalovaná sa od počiatku bránila tým, že nie je osobou povinnou platiť koncesionárske poplatky v spornom období, a teda dlh jej nevznikol. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, keď okrem žalovanej sumy 1,33 € bolo od žalovanej požadované žalobou aj zaplatenie trov konania vo výške 81,79 € a keď napriek jej obrane žalobca trval na podanej žalobe, žalovaná nemala inú možnosť, ako sa v konaní účinne brániť prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorého splnomocnila na zastupovanie v konaní. V jej prípade ide o poskytnutie právnej pomoci v individuálnom spore na základe individuálneho plnomocenstva, teda okolnosti poskytnutia právnej pomoci sú iného charakteru, než v prípade žalobcom podaných hromadných žalôb, kde sa zastupovanie spravidla vykonáva za paušálnu odmenu. Žalovaná od počiatku sa bránila tým, že žaloba proti nej nie je podaná dôvodne, predkladala a navrhovala na túto svoju obranu dôkazy a na obranu svojich práv si zvolila advokáta, ktorý v súdnom konaní účelne bránil jej práva. Úkony právnej služby právneho zástupcu žalovanej viedli k úspechu žalovanej v spore, a preto trovy spojené s týmito úkonmi sú nepochybne účelne vynaloženými na bránenie jej práv. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody využitia moderačného práva zakotveného v § 150 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj okolnosti poskytnutia právnej pomoci by bola aplikácia tohto moderačného práva vo vzťahu k žalovanej nespravodlivá. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti a účelnosti priznaných trov právneho zastúpenia žalovanej za vecne správny, preto rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanej odvolací súd náhradu trov nepriznal vzhľadom k tomu, že úkon - vyjadrenie k odvolaniu nepovažoval za účelný, keďže odvolanie žalobcu bolo zaslané žalovanej len na vedomie a ani skutočnosti uvedené vo vyjadrení k odvolaniu nemali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.