Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/95/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613233124 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613233124.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu M. Q., N.. XX.XX.XXXX, bývajúceho v R. V., M. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JANČI & Partners s.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, proti žalovanej P. V., N.. X.XX.XXXX, bývajúcej v B.B. N. M., C. X. V. XX, o zaplatenie 15.000,- eur s príslušenstvom a o protinávrhu žalovanej na vyslovenie absolútnej neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.1.2016 č.k. 4C/136/2014-285 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania. 2. V odôvodnení uviedol, že vo veci samej sa vedie konanie o priznanie peňažného plnenia 15.000,- eur s príslušenstvom a úrokmi z omeškania, pričom žalobca uplatnil aj nároky na úhradu zmluvných pokút. Základom pre priznanie žalovanej sumy bola zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá dňa 9.5.2013, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu žalovaná mu dlhuje ešte 5.000,- eur. Ďalšou zmluvou, plnenia z ktorej sa žalobca domáha žalovanej sumy, je zmluva o nájme uzavretá dňa 14.5.2013, predmetom ktorej bol prenájom hnuteľného majetku s dohodnutou výškou nájomného. Žalovaná účastníčka dňa 1.12.2015 podala vzájomný návrh, v ktorom žiadala, aby súd vyslovil absolútnu neplatnosť v zmluve o nájme hnuteľných vecí zo dňa 14.5.2013 a jej dodatku zo dňa 14.5.2013 a domáhala sa súčasne vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 22.917,61 eur, ktoré žiadala priznať potom, čo súd vysloví absolútnu neplatnosť zmluvy a jej dodatku. Ide teda o práve tú zmluvu, ktorá má byť základom pre priznanie nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní. Žalovaná navrhla konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku až do právoplatného rozhodnutia vo veci, t.j. o jej vzájomnom návrhu na vyslovenie absolútnej neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia. 3. Súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle § 109 ods. 1 ako aj podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a po dôkladnom preštudovaní spisu ako aj podania žalovanej dospel k záveru, že návrhu na prerušenie konania nevyhovuje, lebo nie je dôvodný. Poukázal na to, že v konaní o zaplatenie sumy, ktoré začalo na návrh žalobcu, je súd povinný zo zákona riešiť otázku neplatnosti zmluvy, na základe ktorej sa priznania peňažného plnenia žalobca domáha. Dokazovanie, ktoré v tomto konaní bude v dôsledku vzájomného návrhu žalovanej vykonávané, je čiastočne zhodné s dokazovaním, ktoré už súd v tomto konaní vykonal. Nie je preto dôvod na prerušenie konania, lebo v tomto konaní ide o priznanie peňažnej sumy s príslušenstvom, ako aj zmluvných pokút a v ňom sa budú riešiť aj uplatnené nároky žalovanou vzájomným návrhom. Súd prejudiciálne vyrieši platnosť alebo neplatnosť nájomnej zmluvy a jej dodatku zo dňa 14.5.2013 a následne rozhodne aj o ďalšom vzájomnom návrhu žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia. 4. V zákonnej lehote proti uzneseniu podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvej inštancie, že jej návrh, ktorým sa domáhala neplatnosti predmetnej zmluvy a vydania bezdôvodného obohatenia, posúdil len ako vzájomný návrh. Podľa jej názoru však ide o nový návrh a súd mal postupovať tak, že mal tomuto jej návrhu prideliť novú spisovú značku a zaslať jej potvrdenie o tejto skutočnosti, čo doposiaľ neurobil. Nemohol teda platne rozhodnúť ani o jej procesnom návrhu na prerušenie konania. V odvolaní následne citovala celý svoj návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. Dôvodila, že skutočnosť, že neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak dal súd na takéto konanie podnet, zapríčinil práve súd prvej inštancie, keď ignoroval zákon a nepridelil tomuto návrhu novú spisovú značku. Nestotožnila sa so záverom súdu, že otázku platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov vyrieši len ako prejudiciálnu otázku, pretože od začatia sporu až doposiaľ sa otázkou platnosti týchto právnych úkonov nezaoberal. Následne v odvolaní dôvodila skutočnosťami, ktoré sú právne významné pre posúdenie celého sporu (tak nároku žalobcu ako aj nároku žalovanej) vo veci samej. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vydané predčasne a v rozpore s jej novým podaným návrhom, a tento postup súdu považuje za nezákonný. Týmto postupom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a rozhodnutie je podľa nej aj zmätočné a nepreskúmateľné. 5. Zo strany žalobcu vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. 7. Žalovaná v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1, t.j. že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Žalovaná konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd nevylúčil je návrh na určenie neplatnosti zmluvy a na vydanie bezdôvodného obohatenia na samostatné konanie a preto ani nevyhovel jej návrhu na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o jej návrhu, ktorý podľa nej nie je vzájomným návrhom, ale novým návrhom. 9. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (znemožnením výkonu procesných práv patriacich strane v zmysle § 365 ods. 1 pís. b/ CSP.) je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré jej zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom sporovom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. 10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie tým, že neprerušil konanie s odôvodnením, že aj v predmetnom konaní sa musí zaoberať otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy, na základe ktorej je v konaní uplatnený nárok a nie je preto dôvod na prerušenie konania, neznemožnil žalovanej realizáciu jej procesných práv za účelom obrany jej práv a právom chránených záujmov. Tiež nebolo zistené, že by súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Názor súdu prvej inštancie, že niet dôvodu na prerušenie konania zdieľa aj odvolací súd. 11. Odvolací súd považuje za potrebný uviesť, že prerušenie konania navrhla žalovaná podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého konanie súd preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní riešiť ako aj podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podmet. Zneniu týchto ustanovení v súčasnosti platnom a účinnom Civilnom sporovom poriadku zodpovedá ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164. Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, ak je naplnený dôvod prerušenia, obligatórne stanovuje povinnosť súdu konanie prerušiť. Nejde však o tento prípad, lebo súd v tomto konaní je oprávnený a aj povinný, ak rozhoduje o nároku zo zmluvy, posúdiť platnosť takejto zmluvy. Ustanovenie § 164 CSP dáva súdu možnosť (nie povinnosť) prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Odvolací súd uvádza, že takéto konanie neprebieha osobitne, je súčasťou predmetného konania ako vzájomná žaloba a skutočnosť, že súd nevylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie ešte neznamená, že tým odňal právo žalovanej realizovať svoje procesné práva pred nezávislým a nestranným súdom. Je na zvážení súdu, či vzájomnú žalobu vylúči súd na samostatné konanie v zmysle § 147 ods. 4 CSP. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody znesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).