Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/443/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613234576 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613234576.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. M. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, dieťaťa rodičov matky W.. V. M. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M. N. č. XXX/Xa v O. C. A. zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Zimnej ulici č. 62 v Spišskej Novej Vsi a T. A. nar. X.X.XXXX bývajúceho v O. C. A. na D. 1. mája XXXX/ X zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Knopom so sídlom Advokátskej kancelárie na Krmanovej ulici č. 1 v Košiciach v konaní o úprave styku otca s maloletým dieťaťom o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13P 336/2013-148 z 29.9.2015 takto r o z h o d o l : Mení rozsudok súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom O. M., nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. O. M., nar. X.X.XXXX, bytom M. N. XXX/XA, O. C. A., každú párnu sobotu a nedeľu od 9,00 hod. do 12,00 hod. za prítomnosti matky po obdobie 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, po uplynutí 2 mesiacov od dňa právoplatnosti rozsudku na obdobie ďalších 2 mesiacov každú párnu sobotu od 9,00 hod. do 14,00 hod. za prítomnosti matky a každú párnu nedeľu od 9,00 hod. do 12, 00 hod. bez prítomnosti matky, po uplynutí tejto štvormesačnej adaptačnej doby do budúcna každú párnu sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod. a párnu nedeľu od 13:00 hod. do 16:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec je povinný si maloleté dieťa vyzdvihnúť v určenom čase pred bydliskom matky a vrátiť maloleté dieťa v určenom čase pred bydliskom matky a matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a umožniť tento styk pod následkami výkonu rozhodnutia a tým mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10C 68/2011-62 z 13.12.2011 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým O. M. nar. X.X.XXXX každú párnu sobotu a nedeľu od 9:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky po uplynutí troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku na obdobie ďalších troch mesiacov každú párnu sobotu od 9:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky a každú párnu sobotu od 9:00 hod. do 12:00 hod. bez prítomnosti matky, po uplynutí tejto šesťmesačnej adaptačnej doby do budúcna každú párnu sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec je oprávnený si maloleté dieťa vyzdvihnúť v určenom čase pred bydliskom matky a povinný vrátiť maloleté dieťa v určenom čase pred bydliskom matky a matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a umožniť tento styk pod následkami výkonov rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh matky a otca zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka aj otec. Otec žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý víkend v párnom týždni v čase od piatku 17:00 hod. do nedele 18:00 hod., počas vianočných sviatkov vždy od 27.12. od 10:00 hod. do 2.1. 19:00 hod., počas jarných prázdnin od 8:00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do stredy do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočného piatku od 8:00 hod. do Veľkonočného pondelka 18:00 hod. a počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7. 10:00 hod. do 15.7. 19:00 hod. a v mesiaci august od 15.8. 10:00 hod. do 31.8. 19:00 hod. vždy bez prítomnosti matky, pričom matka je povinná v určenom čase pred svojim bytom maloleté dieťa riadne pripravené odovzdať otcovi a ten je povinný v určenom čase na tom istom mieste dieťa odovzdať matke. Uviedol, že nie je možné poprieť vzťah medzi ním a matkou maloletého dieťaťa ako vzťah poznačený mnohými nezhodami, v dôsledku čoho tento vzťah nemožno označiť ako harmonický, práve naopak, je to vzťah konfliktný. Napriek tomu podstatné je, že majú spoločného potomka, ktorého výchova sa prieči všetkým zásadám rodinného života, v rámci ktorých má byť dieťa vedené princípom vyjadreným v rodinnoprávnych predpisoch. Nenávistný postoj matky k otcovi prerástol do takého štádia, že matka skresľuje mnohé okolnosti za účelom obmedzenia styku otca so synom na minimálnu možnú mieru. Vyslovil názor, že predmetom konania týkajúcich sa maloletých detí má byť najlepší záujem dieťaťa a nie pomsta jedného partnera druhému. Konštatoval, že maloletý presiahol vek päť rokov, je v predškolskom veku a je preň výslovne mätúce, z akého dôvodu vidí svojho otca len veľmi zriedkavo a netrávi s ním dostatok času. Stretávanie s otcom sa mu spája len s nervóznou atmosférou prameniacou z prítomnosti matky a tiež s krátkymi časovými intervalmi, kedy sú spolu. Zdôraznil, že on ako otec vie poskytnúť maloletému zdravé harmonické rodinné prostredie a obydlie, v ktorom spolu môžu tráviť čas a tiež s ním realizovať rôzne spoločné aktivity, ktoré ich môžu zblížiť a otužiť otcovsko-synovský vzťah, čím bude naplnené a rešpektované aj právo dieťaťa upravené v ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Nespochybnil skutočnosť, že dieťa je k matke mimoriadne pripútané, pretože od narodenia je v jej starostlivosti a stotožnil sa aj s tým, že sa u matky cíti komfortne. Nestotožnil sa však s vyjadrením a názorom matky, že maloletý musí emočne dospieť, aby sa mohol stretávať so svojim vlastným otcom a že je na to potrebná adaptačná doba. Táto doba trvá už od pôvodného rozhodnutia o úprave styku a ďalšie trvanie bude pôsobiť len kontraproduktívne. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle jeho návrhu. Matka v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa vyslovila presvedčenie, že odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, nezrozumiteľné a nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie považuje za rozporné, pričom súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza argumenty, ktoré si navzájom odporujú. Dospel k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, a preto uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa je nutné považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vytkla konajúcemu súdu, že z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe čoho dospel k rozhodnutiu o úprave styku. Uviedla, že rozhodnutie nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a znaleckému posudku. Zdôraznila, že maloleté dieťa je veľmi silne citovo naviazané na ňu ako matku a ona sa snaží v maximálne možnej miere zabezpečiť dieťaťu všetky potreby, rešpektovať ich, zachovávať jeho denný režim s prihliadnutím na zdravotné problémy, ktorého ho sprevádzali od narodenia. Adaptačná doba prvých troch mesiacov, počas ktorých sa má styk realizovať za jej prítomnosti je nepostačujúca na jeho prípravu, aby dieťa do budúcna trávilo čas so svojim otcom bez jej prítomnosti. Zdôraznila, že spoločnú domácnosť tvoria iba ona a maloletý syn, spolu spia v jednej posteli, pretože to syn vyžaduje a dokonca ak sa stalo v minulosti, že musela byť pracovne odcestovaná, nerozumel prečo má spať pri jej rodičoch a nie doma vo svojej posteli. Otec dieťaťa nebol nikdy súčasťou ich spoločnej domácnosti a nepoznal nikdy jeho potreby. Poukázala na skutočnosť, že otec nemá vytvorené ani prostredie na stretávanie sa s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky, pretože nemá vlastné bývanie, býva fakticky v byte jeho rodičov, s ktorým ona od narodenia dieťaťa, resp. oni s ňou neudržiavali žiaden kontakt a sú pre maloletého cudzí ľudia. Vyslovila presvedčenie, že takto upravený styk, ako rozhodol súd prvého stupňa, nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože na stretávanie sa otca s maloletým bez prítomnosti matky bola určená veľmi krátka doba, počas ktorej syn nenadobudne dostatočný citový vzťah. V závere poukázala na pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý vo výroku rozsudku neuviedol označenie predošlého rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, ktorým bol styk upravený a ktorý mal byť zmenený. Navrhla preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Poukázal na svoje odvolanie, ktoré podal v zákonnej lehote a kde rozsiahlym spôsobom konkretizoval dôvody odvolania. Opätovne zdôraznil, že v prípade vyhovenia návrhu matky, resp. odvolania matky bude sa ďalej prehlbovať odcudzenosť maloletého dieťaťa od otca, ktorý má ústavné a zákonne zakotvené právo na výchovu svojho dieťaťa, tiež sa bude prehlbovať odcudzenie od starých rodičov z otcovej strany a v končenom dôsledku sa prejaví aj sociálna izolácia od vonkajšieho sveta, čo nemôže prispieť k zdravému vývoju dieťaťa po stránke psychickej a emočnej. Poukázal na závery znaleckého posudku, kedy znalec uviedol, že stretávanie maloletého dieťaťa s otcom v prítomnosti matky nie je nevyhnutné a v najmenšej miere sa nepreukázalo, že by prespávanie syna u otca mohlo mať na dieťa negatívny vplyv. Zdôraznil, že on ako otec je zdravou osobnosťou schopnou vychovávať vlastné dieťa, vie mu poskytnúť ideálne podmienky a rodinné zázemie, vie sa o dieťa postarať, navyše je v predškolskom veku a o to viac je preň mätúce, z akého dôvodu vidí svojho otca len veľmi zriedkavo a netrávi s ním čas. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Poukázala opätovne na to, že tak, ako v podanom návrhu tak aj počas celého konania, ako aj v odvolaní proti rozsudku otec opätovne útočí na jej osobu, avšak je to práve on, ktorý sa od začiatku nevedel s niektorými skutočnosťami stotožniť a do dnešného dňa vysporiadať a z ktorých pramení práve jeho nenávisť a skôr z jeho strany pomsta vo vzťahu ku nej, ako k matke. Zdôraznila, že otec svoje vlastné negatívne postoje, názory a konania prenáša na ňu. Vyslovila názor, že otec miesto útočenia na jej osobu by sa mal snažiť pracovať na zlepšení ich vzájomných vzťahov kvôli ich synovi, ale práve takýmto osočovaním a otváraní starých záležitostí len zbytočne prehlbuje ich vzťahy v zlom slova zmysle. Tak, ako otec, poukázala na závery znaleckého posudku, kde okrem iného je uvedené, že maloleté dieťa je socioemočne primerane zrelé, primerane kognitívne, vyspelé, ale emočne krehké, ľahko sa obranne vzťahuje k okoliu, pričom sa vtedy znižuje jeho schopnosť flexibilne sa vyrovnať s frustráciami. Znalec uviedol, že maloletý má prioritnú väzbu ku matke, čo pre neho predstavuje bazálny vzťah. Emocionalita dieťaťa je labilnejšia, vyžaduje si postupnosť, rešpektovanie svojich zavedených rituálov. V závere svojho vyjadrenia navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolacieho petitu uvedeného v odvolaní. Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd sa však nestotožnil predovšetkým s rozsahom úpravy styku a adaptačnú dobu šiestich mesiacov, počas ktorej by sa otec fakticky mohol stýkať s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky, považoval za neprimerane dlhú vzhľadom k veku maloletého dieťaťa, ale aj z hľadiska práva otca ako rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy. Odvolací súd dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákaze styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodiča v jeho stretávaní s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie iným spôsobom, napríklad obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzením spočívajúcim v prítomnosti tretej osoby pri stretávaní. Zákon o rodine priorizuje dohodu rodičov o úprave styku a len v prípade, ak rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na úprave styku, upraví styk autoritatívne súd, pričom prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, zohľadňuje vek dieťaťa a jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov a pod. tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda z ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Je potrebné zdôrazniť, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom, pretože ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo pozitívny vzťah k tomuto rodičovi. V prípade, ak rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti nevytvára priaznivé podmienky pre realizáciu styku dieťaťa s druhým rodičom, možno mať vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takého rodiča. V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa zohľadnil pomery rodičov, ako aj vek dieťaťa a rešpektujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa, upravil styk otca zatiaľ v obmedzenom rozsahu, s čím sa odvolací súd stotožnil, avšak nestotožnil sa s rozhodnutím súdu týkajúcim sa dĺžky adaptačného obdobia a tiež prítomnosti matky pri stretávaní sa otca s dieťaťom. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania a zo záverov znaleckého posudku nevyplývajú pre otca žiadne také negatívne závery, ktoré by odôvodňovali takéto dlhé, takmer šesťmesačné adaptačné obdobie. Je nepochybné, že v danom prípade bolo nutné do určitej miery obmedziť úpravu styku predovšetkým z dôvodu, že otec s maloletým dieťaťom sa dlhodobo nestýkal, nevytvoril sa dostatočný citový vzťah predovšetkým zo strany maloletého dieťaťa, ktoré navyše je v danom prípade mimoriadne citovo naviazané na matku. Odvolací súd preto zmenil dĺžku adaptačnej doby tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu a nedeľu od 9:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky za obdobie prvých dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, po uplynutí týchto dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku na obdobie ďalších dvoch mesiacov každú párnu sobotu od 9:00 hod. do 12:00 hod. opätovne za prítomnosti matky, avšak už v nedeľu bude otec oprávnený sa stretnúť od 9:00 hod. do 14:00 hod. bez prítomnosti matky. Po uplynutí tejto štvormesačnej adaptačnej doby do budúcna bude otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každú párnu nedeľu od 13:00 hod. do 16:00 hod.. Takto upravený styk otca s maloletým dieťaťom odvolací súd považoval za dostatočný tak z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ako aj z hľadiska práv otca na jeho zákonné právo styku s maloletým dieťaťom. Odvolací súd dodáva k odvolacej argumentácii matke, že konajúci súd nerešpektoval závery znaleckého dokazovania zdôrazňuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz hodnotiť podľa § 132 O.s.p. jednotlivo, a to aj v súvislosti s ďalšími výkonnými dôkazmi. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovateľ úpravu pomerov účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti. Na druhej strane nemusí akceptovať závery znalca ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú rozporné so zásadami logiky, prípadne prekračujúce rámec odborného posúdenia. V danom prípade závery znaleckého posudku sú presvedčivé, zodpovedajúce aj ostatným skutkovým zisteniam, preto o ich správnosti nemal pochybnosti ani odvolací súd, preto pri svojom rozhodnutí vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 220 O.s.p.. Dodáva, že súd prvého stupňa procesne pochybil, keď neuviedol výrok, ktorým mení rozsudok okresného súdu, ktorým bolo posledný raz rozhodnuté o úprave styku. Preto odvolací súd výrok, ktorým mení rozsudok súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletým dieťaťom doplnil tak, že týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10C 68/2011-62 z 13.12.2011 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.