Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/397/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613234865 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613234865.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členov senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú H. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov G. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na H. ulici č. XXX/XX v H. X. v súčasnosti na ulici E. H. č. X v H. a D. H. nar. X.X.XXXX bývajúceho na A. ulici č. XX v O. v súčasnosti na U. ulici č. 38X v V. v Y. - J. v B. republike v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9.6.2015 č.k. 16P 438/2013-145 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 31.3.2009 č.k. 15P 407/2008-27 v spojení s opravným uznesením zo 6.7.2009 č.k. 15P 407/2008-38 v znení rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25.3.2015 č.k. 8CoP 394/2014-119 tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú H. H. nar. XX.X.XXXX zo 75 Eur mesačne na 90 Eur mesačne od 1.2.2015, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 60 Eur za obdobie od 1.2.2015 do 31.5.2015 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tak, že od poslednej súdnej úpravy o výživnom pre maloletú H. došlo k podstatnej zmene pomerov, z ktorých vychádzal súd v rozsudku z 31.3.2009 č.k. 15P 407/2008-27, ktorým schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bolo zvýšené výživné pre maloletú H. z 33,20 Eur na 70 Eur mesačne od 1.1.2009. Čistý priemerný mesačný zárobok matky v čase tejto súdnej úpravy výživného bol 496,76 Eur a príjem otca nebol zistený, nakoľko pracoval v zahraničí, tento však súhlasil s dohodnutou výškou výživného. Otec okrem maloletej Sáry mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť a matka maloletej mala dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Čistý priemerný mesačný zárobok matky v súčasnosti predstavuje 585,72 Eur, z ktorého platí za byt na základe nájomnej zmluvy 380 Eur mesačne. Okrem maloletej H. má vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletej dcére D. pripravujúcej sa štúdiom na vysokej škole na budúce povolanie a k plnoletému synovi D., tiež sa pripravujúcemu na budúce povolanie štúdiom na H. lesníckom v Y.. Maloletá v súčasnosti navštevuje šiesty ročník základnej školy a navštevuje aj základnú umeleckú školu, za čo platí matka 5 Eur mesačne. Otec maloletej do presťahovania sa do Českej republiky bol podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa vo Veľkej Británii, t.j. spoločnosti C. W. O. v tejto spoločnosti zamestnaný od 1.7.2010 s hodinovou mzdou 7,14 Libier a jeho základný ročný plat predstavoval 12.994,80 Libier pred zdanením a príslušnými odvodmi (č.l. 95 spisu). Tento pracovný pomer skončil na vlastnú žiadosť 28.6.2014 bez uvedenia dôvodov. Podľa potvrdenia Úradu práce Českej republiky, Krajskej pobočky v Brne zo 16.9.2014 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 16.7.2014 do 4.9.2014 bez podpory v nezamestnanosti. Dňa 4.9.2014 sa zamestnal u zamestnávateľa E-B. I., s.r.o. Y. na pozícii kuchár s hrubou mzdou 10.000 Kč. Podľa správy od jeho zamestnávateľa ukončil pracovný pomer s týmto zamestnávateľom 31.1.2015 na základe ním iniciovanej dohody. Otec u tohto zamestnávateľa dosahoval 527,60 Eur mesačne. Žije so svojou partnerkou a dvoma spoločnými maloletými deťmi B. I. nar. XX.X.XXXX a mal. D. D. nar. X.X.XXXX v prenajatom byte, za ktorý uhrádzajú nájomné 9.000 Kč mesačne a náklady súvisiace s užívaním bytu 2.500 Kč mesačne. Partnerka otca nie je zamestnaná, je na materskej dovolenke. Takto zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 65 ods. 1, § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a § 163 ods. 1 O.s.p. a rozhodnutie odôvodnil tak, že podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného nastala najmä u maloletej H. v tom, že táto v rozhodnom období, t.j. od 1.2.2015 sa stala žiačkou piateho ročníka základnej školy, teda nastúpila na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na dieťa. Dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to jednak z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo nesporne prináša so sebou zvýšené náklady. Konštatoval, že pri rozhodovaní o rozsahu zvýšenia prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Konštatoval, že prihliadol aj na valorizačnú klauzulu uvedenú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Vyjadril názor, že zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nielen na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Na tieto schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa tento povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako tak prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie. V tejto súvislosti príslušný súd poukázal na príjem otca 527,62 Eur dosahovaný v spoločnosti E-B. I., s.r.o., ktorého sa otec dobrovoľne vzdal tým, že ukončenie tohto pracovného pomeru podľa jeho vlastného vyjadrenia inicioval sám, tvrdiac, že sa mu rysovalo lepšie platené pracovné miesto, ktoré sa mu reálne následne nepodarilo zabezpečiť. Toto tvrdenie otca konajúci súd vyhodnotil ako irelevantné s tým, že otec maloletej H. mal postupovať zodpovedne, aby sa nepripravil o výhodnejšie zamestnanie. Vyjadril názor, že takéto rizikové konanie otca maloletej H. nemôže ísť na ťarchu maloletej a preto vychádzal zo zárobku 527,62 Eur mesačne dosahovaného v spoločnosti E-B. I., s.r.o.. Dospel k záveru, že zvýšené výživné 90 Eur mesačne je primerané berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a osobnú starostlivosť matky, s ktorou žije maloletá v spoločnej domácnosti. Po nepochybnom zistení, že otec za obdobie od 1.2.2015 do rozhodnutia súdu prvého stupňa k 31.5.2015 platil na maloletú z titulu výživného mesačne 75 Eur, dlžné výživné za toto obdobie predstavuje 60 Eur, ktoré mu povolil zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej H. s odôvodnením, že zo svojho súčasného príjmu nie je schopný platiť zvýšené výživné, preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil. Matka maloletej H. vo vyjadrení k odvolaniu otca konštatovala, že otec nebol prinútený odsťahovať sa z Veľkej Británie kvôli diskriminácii, ako tvrdil v návrhu nakoľko, ak bol v mieste svojho bydliska diskriminovaný, mohol sa odsťahovať do inej časti Veľkej Británie a zostať zaradený do pracovného pomeru. Zdôraznila, že aj na území Českej republiky otec maloletej svojvoľne ohrozil svoj zárobok tým, že dal výpoveď u lepšie plateného zamestnávateľa a nastúpil k zamestnávateľovi s výrazne menším príjmom. Konštatovala, že trvá na výživnom v rozsahu 90 Eur mesačne pre maloletú H., pretože iba z takto zvýšeného výživného je schopná uhrádzať jej odôvodnené potreby. Uviedla tiež, že pracuje neustále u toho istého zamestnávateľa, aby kariérne rástla, aby sa jej príjem následne zvýšil a takto by mal konať aj otec maloletej a snažiť sa udržať svoj príjem, aby svojim deťom mohol zabezpečiť to, čo potrebujú. Vyjadrila názor, že po nahliadnutí do rôznych ponúk práce v Českej republike nie je núdza o lepšie platenú prácu aj s nástupným platom v prepočte na 700 Eur mesačne, o ktorú by sa otec maloletej H. mohol uchádzať. Kolízny opatrovník maloletej H. vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 31.3.2009 sp. zn. 15C 407/2008, od kedy uplynula dlhá doba, počas ktorej sa odôvodnené potreby maloletej H. podstatne zvýšili, najmä primerane jej fyzickému vzrastu, a preto 90 Eur mesačne považuje za primerané jej odôvodneným potrebám. Zdôraznil, že výživné pre dieťa zahrňuje aj uspokojovanie iných potrieb, než je iba strava, ako napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, ale aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Na všetkých týchto potrebách sa majú podieľať obidvaja rodičia. Poukázal na vyjadrenie otca pred súdom prvého stupňa, že jeho finančná situácia je veľmi zlá, ale zároveň konštatoval, že občas vypomôže dospelému synovi žijúcemu v Kanade. Vychádzajúc z uvedených skutočností navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd absolútne stotožnil. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné pre maloletú H. 90 Eur mesačne zodpovedá zásadám vyjadreným v zákonných ustanoveniach citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného (zmene výživného) súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 62 ods. 1,2,4,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality, ktorý súd prvého stupňa správne v tejto právnej veci aplikoval, má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Otec maloletej H. nepostupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 75 ods. 1 vety druhej ak napriek tomu, že okrem H. má dve ďalšie vyživovacie povinnosti voči maloletej D. D. a maloletému B. I. ak dobrovoľne z vlastnej iniciatívy skončil pracovný pomer so zamestnávateľom E-B. I., s.r.o. Y., u ktorého za obdobie od 1.9.2014 do 31.1.2015 jeho priemerná mesačná mzda predstavovala 527,62 Eur a zamestnal sa v spoločnosti G., s.r.o., kde jeho priemerný mesačný zárobok bol podstatne nižší a predstavoval 10.253 Kč mesačne. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z príjmu, ktorý mohol otec dosahovať u zamestnávateľa E-B. I., s.r.o. Y.. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Objektívne preukázaný vývoj životných nákladov v spoločnosti od poslednej úpravy výživného (rok 2009) dovoľuje záver, že výživné 90 Eur mesačne, ktoré na jeden deň predstavuje 3 Eur, zabezpečuje potreby maloletej H. už len na hranici prežitia. Preto je nepochybné, že matka maloletej si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči nej v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu, a teda jej podiel na výživnom je vyšší ako podiel otca. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, pretože vzhľadom na charakter predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa neschopné samé sa živiť, by nebolo spravodlivé priznať dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Je potrebné konštatovať, že zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti príjmu, keďže k tomu mal vytvorené podmienky. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa formálne aj obsahové náležitosti, je zrozumiteľné, určité a jasné a jeho skutkové a právne dôvody sú v súlade s výrokom rozhodnutia a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku, nerobí rozsudok nepreskúmateľným. V tomto prípade súd prvého stupňa poskytol otcovi reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie svojich procesných práv v občianskom súdnom konaní, vrátane práva na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody v súlade s ods. 2 tohto zákonného ustanovenia. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.