Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8To/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010355 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614010355.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému V.. V. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa 157 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/109/2014 zo dňa 4. 12. 2015 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 26. septembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/109/2014 zo dňa 4. 12. 2015 uznal obžalovaného MUDr. V. S. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 22. mája 2013 v čase okolo 17.00 hod. v Spišskej Novej Vsi na ulici Považskej, v rodinnom dome č. 2156/1, fyzicky napadol Mgr. A. S. takým spôsobom, že ju udieral otvorenými dlaňami do tváre a horných končatín a následne, keď V.. A. S. držal za predlaktie pravej ruky a sotil ju tak, že v dôsledku toho spadla na zem, pričom si podvrtla pravé koleno, čím jej spôsobil pretrhnutie vnútorného postranného väzu pravého kolena, pomliaždenie tváre - odreninu nosa, krvnú podliatinu pod ľavým okom, pomliaždenie hornej pery, pomliaždenie ľavého lakťa, pomliaždenie pravého predlaktia a odreninu ľavého ramena s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 8 týždňov. Súd mu za to uložil podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 600 € (šesťsto eur). Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej Mgr. A. S., rod. T., nar. XX. 3. XXXX v B. N. M., bytom B. N. M., ul. K. XXXX/X, škodu z titulu bolestného 1 771 €. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že s hodnotením skutkového stavu, ako aj dôkazov súdom nemôže súhlasiť. Rozhodnutie o jeho trestnoprávnej zodpovednosti je založené jedine na výpovedi poškodenej, lekárskych správach a znaleckom posudku MUDr. Piovarčího. Týmto dôkazom pripísal súd väčšiu výpovednú lehotu, ako výpovedi obžalovaného a výpovedi jediného očitého svedka Ing. S., ktoré boli podporené výpoveďou jeho sestry. Súd pritom neprihliadol na rozpor výpovede poškodenej v prípravnom konaní a zachytenými fotozábermi, vyhotovenou dokumentáciou pri vyšetrovacom pokuse, kde poškodená naznačuje polohu tela opačne, ako vypovedala. Jeho otec J.. S. síce bol pod vplyvom alkoholu, avšak bol pri vedomí, nebol v delíriu, aby nevedel, čo sa okolo neho deje s tým, že prežité udalosti vedel aj riadne reprodukovať, čo preukázal pri svojej výpovedi pred policajtom. K požitému alkoholu poškodenej v čase skutku sa súd vyjadril len tak, že bilančný prepočet požitia alkoholu iba na základe tvrdení o konzumácii 0,7 litra vodky, nevychádzal zo žiadnej objektívne zistenej alebo nameranej hladiny. Tvrdené alkoholické opojenie poškodenej a to nielen osobou obžalovaného súd nevyhodnotil v kontexte s možným utrpeným zranením vplyvom jej obmedzených koordinačných schopností, ktoré si mohla privodiť sama pred, resp. mohli nastať po jeho slovnom kontakte s ňou. Súd sa nestotožnil ani s názorom prezentovaným obhajcom, že iba vyšetrenie magnetickou rezonanciou bolo a je jediné, ktoré by dokázalo potvrdiť pretrhnutie vnútorného postranného väzu a tvrdenie znalca MUDr. Piovarčího nemusí byť správne, keďže vychádza iba z vyšetrenia lekárom realizovaným dotykom. Za nevierohodné a účelové považuje tiež tvrdenie poškodenej, ktorá zdôvodňovala svoju neúčasť na vyšetrení artroskopiou, resp. CT z dôvodu dlhých čakacích dôb, pričom pri akútnej potrebe je možné CT vyšetrenie realizovať v priebehu niekoľkých hodín a nie v priebehu viac ako jedného roka. Práve daný postoj poškodenej evokuje účelovosť v snahe zabrániť objektívnej možnosti ustáliť rozsah zranení, ktoré mala utrpieť a jej zdravotný stav. Má za to, že ak by poškodená podala trestné oznámenie bezprostredne po spáchaní skutku, označila ako páchateľa jeho osobu pri kontakte s lekárom, nie s odstupom takmer viac ako jedného mesiaca a absolvovala CT vyšetrenie v danom čase, došlo by k umožneniu zodpovedania najpodstatnejšej otázky a to, či vôbec a ak áno, aké zranenia utrpela a najmä kedy. Práve úmyselným konaním poškodenej bola takáto možnosť zmarená. MUDr. Kováč pri svojom výsluchu na súde uviedol, že bez daného vyšetrenia nie je možné objektívne potvrdiť záver o prítomnosti diagnostikovaných zranení, pričom toto tvrdenie podľa jeho názoru nevyvrátil hodnoverne ani znalec JUDr. Piovarčí. Zároveň relevantným spôsobom nebola vyvrátená ani argumentácia znalca MUDr. Kováča o neprítomnosti krvného výpotku, k čomu zároveň MUDr. Kováč uviedol, odkiaľ čerpal svoje medicínske závery. Tvrdenie poškodenej, že situáciu chcela riešiť v rámci rodinných kruhov je nepravdivé. Súd sa tiež nevysporiadal s tým, že poškodená po utrpení zranení a údajov o skutku sama šoférovala osobné motorové vozidlo, nie za účelom dopravy do nemocnice, ale na návštevu a tiež, že k zraneniu mohlo dôjsť v priebehu ďalších 24 hodín, kedy on nebol v jej prítomnosti. Ak by aj pripustil, že jeho obhajoba bola negovaná výpoveďou poškodenej, potom zostáva nezodpovedaná otázka, akým dôkazom bola negovaná svedecká výpoveď, pod ťarchou všetkých zákonných poučení svedka Ing. S.. V ďalšom podaní obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu vytkol nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení týkajúcich sa existencie deklarovaného poranenia poškodenej, konkrétne pretrhnutia vnútorného postranného väzu pravého kolena, ako aj samotný deklarovaný mechanizmus vzniku predmetného poranenia. Súd prvého stupňa usudzuje existenciu tohto poranenia výlučne, resp. v rozhodujúcej miere na základe zistenia záverov, ku ktorým dospel znalec MUDr. Piovarčí, ktorý konštatuje, že poškodená utrpela poranenie kolena s tým, že k uvedenému záveru dospel na základe lekárskych správ ošetrujúcich lekárov, ktoré mal k dispozícii, z obsahu ktorých vyplýva, že zistený opuch kolena a obmedzená pohyblivosť v kolene. Zo znaleckého posudku spracovaného znalcom MUDr. Kováčom zase vyplýva, že diagnostikované poranenie nebolo objektivizované Rtg vyšetrením pomocou magnetickej rezonancie, či artroskopickým vyšetrením, ktoré považuje za nevyhnutné na stanovenie charakteru a rozsahu poranenia. Znalec MUDr. Kováč navyše dodáva, že ak by išlo o pretrhnutie postranného väzu v dôsledku úrazového deja, v obsahu kolena by sa musela nachádzať prímes krvi, čo v danom prípade zistené nebolo. Súd prvého stupňa sa však podľa názoru obhajoby nevysporiadal s podstatnými rozpormi v zisteniach a záveroch oboch produkovaných znaleckých posudkoch a osvojil si zistenia a závery znaleckého posudku MUDr. Piovarčího. Z hľadiska vzniku predmetného poranenia si súd prvého stupňa osvojil pravdepodobný záver znalca MUDr. Piovarčího, podľa ktorého pretrhnutie vnútorného postranného väzu pravého kolena mohlo vzniknúť u poškodenej po nekoordinovanom páde, ktorý mohol byť spôsobený následkom sotenia poškodenej smerom dozadu. V tejto súvislosti obhajoba zdôrazňuje, že popísaný mechanizmus vzniku poranenia poškodenej je primárne podmienený zistením, či poškodená utrpela poranenie diagnostikované ako pretrhnutie vnútorného postranného väzu. Pre prípad, ak by poškodená utrpela poranenie je ďalej potrebné sa presvedčivým spôsobom vysporiadať so všetkými inými do úvahy prichádzajúcimi mechanizmami vzniku poranenia. Osobitne sa žiada starostlivo vyhodnotiť, či predmetné poranenie z hľadiska jeho vzniku mohlo byť spôsobené ako následok instabilnej chôdze poškodenej zapríčinenej degeneratívnym ochorením kolena - gonartrózou. K tomuto záveru vo svojom znaleckom posudku dospel MUDr. Kováč, ale rovnako tak podozrenie, že poškodená trpí gonartrózou deklaruje aj MUDr. Štefanko v nálezoch zo dňa 19. 3. 2014 a 2. 4. 2014. Úvahy, ktoré v tejto súvislosti prezentuje znalec MUDr. Piovarčí v spracovanom dodatku č. 1 k znaleckému posudku, ktoré spochybňujú existenciu gonartrózy, nemajú svoj záver založený na exaktnom zistení znalca, ale sú len výsledkom subjektívnej dedukcie znalca. Na takýchto záveroch podľa názoru obhajoby nemožno založiť relevantné skutkové zistenie. Na odstránenie namietaných nejasností a neúplností skutkových zistení je podľa názoru obhajoby nevyhnutné opätovne vypočuť oboch znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie traumatológia s osobitným akcentom na objasnenie nasledovných skutkových okolností : - či diagnostikované pretrhnutie vnútorného postranného väzu kolena je nevyhnutne spojené s krvným výronom do vnútorných štruktúr postihnutého kolena, - či diagnostikované obmedzenie pohyblivosti kolena môže byť spôsobené aj degeneratívnymi zmenami štruktúry kolena, - či existuje nejaký rozdiel v diagnostických symptónoch (vonkajších) pri podvrtnutí kolena, natiahnutí, či pretrhnutí postranného kolenného väzu, - či diagnostikované pretrhnutie postranného kolenného väzu obmedzuje poškodeného v pohybe, ak áno, akým spôsobom a v akom rozsahu, - aká je intenzita bolesti pri pretrhnutí postranného kolenného väzu, prípadne aj to, ako táto progreduje. Objasnenie uvedených skutkových okolností sa podľa názoru obhajoby javí podstatným aj vo vzťahu k verifikácii hodnovernosti výpovedí poškodenej, ktorá bezprostredne po skutku viedla motorové vozidlo a to opakovane a zároveň je objasnenie týchto okolností významné z hľadiska posúdenia prípadného pretrhnutia príčinnej (časovej) súvislosti medzi prípadným konaním obžalovaného a deklarovaným následkom, keď poškodená vyhľadala lekárske ošetrenie až na druhý deň po skutku. Na základe uvedených skutočností obhajoba navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní pomerne rozsiahle dokazovanie. Po podrobnom preskúmaní takto vykonaného dokazovania bol krajský súd nútený stotožniť sa s názorom obhajoby o neúplnosti deklarovaných skutkových zistení, týkajúcich sa jednak existencie deklarovaného poranenia poškodenej - pretrhnutia vnútorného postranného väzu pravého kolena, ako aj deklarovaného mechanizmu vzniku predmetného poranenia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že okresný súd vykonal rozsiahle znalecké dokazovanie vo vzťahu k predmetnému zraneniu poškodenej, ktoré však vzhľadom na pomerne výrazné rozdiely v záveroch posudkov jednotlivých znalcov viedli krajský súd k názoru o predčasnosti rozhodnutia vo veci samej, z dôvodu neúplnosti skutkových zistení týkajúcich sa tak existencie deklarovaného poranenia poškodenej, ako aj mechanizmu jeho vzniku. Práve vzhľadom na rozdiely v záveroch znalcov, ktoré vyplývajú zo samotných znaleckých posudkov, z výpovedí znalcov, z odôvodnenia napadnutého rozsudku a podrobne aj z odôvodnenia podaného odvolania, ktoré krajský súd nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať, sa krajský súd stotožnil s názorom obhajoby, že v ďalšom konaní bude nevyhnutné opätovne vypočuť oboch znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie traumatológia, s osobitným poukazom na objasnenie obhajobou uvedených skutkových okolností, t. j. : - či diagnostikované pretrhnutie vnútorného postranného väzu kolena je nevyhnutne spojené s krvným výronom do vnútorných štruktúr postihnutého kolena, - či diagnostikované obmedzenie pohyblivosti kolena môže byť spôsobené aj degeneratívnymi zmenami štruktúry kolena, - či existuje nejaký rozdiel v diagnostických symptónoch (vonkajších) pri podvrtnutí kolena, natiahnutí, či pretrhnutí postranného kolenného väzu, - či diagnostikované pretrhnutie postranného kolenného väzu obmedzuje poškodeného v pohybe, ak áno, akým spôsobom a v akom rozsahu, - aká je intenzita bolesti pri pretrhnutí postranného kolenného väzu, prípadne aj to, ako táto progreduje. V tejto súvislosti dáva krajský súd do pozornosti, že objasnenie uvedených skutkových okolností má význam aj z hľadiska skutočnosti, že poškodená viedla po skutku motorové vozidlo. Zároveň je zo spisového materiálu zrejmé, že k samotnému podaniu trestného oznámenia došlo až po uplynutí cca jeden a pol mesiaca a poškodená bola na ošetrení až nasledujúci deň. Za takejto situácie je veľmi sťažená možnosť zistenia, či a v akom množstve bola poškodená ovplyvnená alkoholom. Navyše je z predloženého spisového materiálu zrejmé, že poškodená sa nezúčastnila CT vyšetrenia, resp. ďalších namietaných vyšetrení s odôvodnením dlhých čakacích dôb, čo logicky evokuje na strane obhajoby účelovosť takéhoto konania. Citlivé vyhodnotenie vykonaného dokazovania je zároveň, podľa názoru krajského súdu, potrebné aj z dôvodu zjavne narušených vzťahov medzi jednotlivými osobami v predmetnej trestnej veci, pričom výpoveď poškodenej je jediným priamym usvedčujúcim dôkazom. V prípade okamžitého ošetrenia poškodenej, okamžitého podania trestného oznámenia a absolvovania príslušných vyšetrení by zrejme podstatná časť podaných dôvodov odvolania neprichádzala do úvahy. Bude preto potrebné, aby okresný súd vykonal dokazovanie v naznačenom rozsahu, na základe výsluchu znalcov následne rozhodol prípadne o ďalšom procesnom postupe, vykonané dokazovanie opätovne vyhodnotil, podrobne sa vysporiadal s dôvodmi podaného odvolania a vo veci zákonne a spravodlivo rozhodol. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.