Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/375/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207091 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614207091.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu M.. M. I. a členov senátu B.. J. C. a B.. P. P. v právnej veci navrhovateľa: CD R. s.r.o., O. vězňů XXXX/XX, G. M., XXX XX O. 1, Y. republika, T. XXX XX XXX zastúpeného advokátskou kanceláriou Y. O., s.r.o. W. 4, K., T. XX XXX XXX proti odporcovi: K. o zaplatenie X XXX,XX eura s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.6.2016 č. k. 13C/7/2014-76 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov konania. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške X,XX% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške X,XX% denne zastavil a rozhodol, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že predmetom konania je nárok navrhovateľa proti odporcovi podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) na zaplatenie zmenkovej sumy X XXX,XX eura, zmenkového úroku z istiny vo výške X,XX% od X.XX.XXXX do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej istiny od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške X,XX eura a náhrady trov konania. Uviedol, že vo veci rozhodol skorším rozsudkom zo dňa X.X.XXXX, ktorým žalobu zamietol. Na základe odvolania podaného navrhovateľom odvolací súd tento rozsudok zrušil a uložil súdu prvej inštancie postupovať podľa Nariadenia a vyzvať navrhovateľa na predloženie dôkazov svedčiacich o oprávnenosti jeho pohľadávky, pretože zmenka v tomto sporovom dôkaznom konaní nie je ako jediný dôkaz postačujúcim dôkazom. 3. Na výzvu súdu prvej inštancie navrhovateľ oznámil, že uplatňuje nárok z predloženej zmenky, ktorá ako listinný cenný papier dostatočne preukazuje jeho nárok a nemá informácie ani iné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje. Následne navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť, a to z pôvodne uplatneného zmenkového úroku vo výške X,XX% denne vzal žalobu späť v rozsahu X,XX% denne a žiadal priznať zmenkový úrok z istiny vo výške X,XX% denne. 4. Odporca v účastníckej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že mu bol poskytnutý úver a že podpis na zmenke je jeho podpisom, nevedel však, čo zmenka znamená. Uviedol, že úver potreboval na zaplatenie kaucie na nájom a kým pracoval, splátky platil, pre chorobu rodičov sa k nim vrátil, aby ich opatroval, čo robí až doteraz a za čo poberá opatrovateľský príspevok XXX,- eur. 5. Keďže navrhovateľ na výzvu súdu prvej inštancie nedoručil listinné dôkazy o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, súd prvej inštancie lustráciou v registri exekučných konaní zistil, že pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX bolo vedené exekučného konania na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý podal pôvodný majiteľ zmenky - spoločnosť O., s.r.o. na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX, ktorým bol v tomto konaní odporca zaviazaný zaplatiť spoločnosti O., s.r.o. na základe tej istej zmenky, ktorú v tomto konaní predložil navrhovateľ, sumu X XXX,XX eura s prísl. V exekučnom konaní predložil oprávnený zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, podľa ktorej spoločnosť O., s.r.o. poskytla odporcovi úver vo výške XXX,- eur a odporca sa tento úver zaviazal zaplatiť zvýšený o poplatok XXX,- eur, teda celkom X XXX,- eur v XX mesačných splátkach po XXX,- eur od XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie poukázal na článok XX všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde je upravená dohoda o vyplnení zmenky. Podľa tohto článku mal remitent právo vyplniť na zmenke zmenkovú sumu najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu X podmienok stane splatným celý dlh okamžite, pričom zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa proti dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dňom úročenia zmenkovej sumy mal byť deň, kedy sa stal splatným celý dlh. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, článku 16 a článku 19 Nariadenia, podľa § 5a ods. 1 a § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa § 52 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k/ a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. písm. g/ až 1/, ods. 3 a ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že zmluva o úvere zo dňa X.X.XXXX je zmluvou spotrebiteľskou a v tomto konaní predložená zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Uviedol, že navrhovateľ si uplatnil nárok zo zmenky, ktorá spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového Dohodu o vyplnení zmenky, ktorá predchádzala vzniku zmenkového vzťahu, považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože bežný spotrebiteľ nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie zmenky. Vzhľadom na to, že dohoda o vyplnení zmenky bola obsiahnutá vo všeobecných podmienkach, súd prvej inštancie konštatoval, že nebola individuálne dojednaná, lebo hoci žalovaný mal možnosť sa s ňou oboznámiť pri podpise zmluvy, nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohodu o vyplnení zmenky preto považoval podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú, a preto prvému majiteľovi zmenky nevzniklo právo na vyplnenie zmenky a ani právo na plnenie z takejto zmenky. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že prvý majiteľ zmenky konal v rozpore s platnými právnymi predpismi, lebo vyplnil zmenku zabezpečujúcu spotrebiteľský úver v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. pretože zmenka mohla byť vyplnená maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30% istiny poskytnutého úveru. Poukázal na to, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške XXX,- eur, z čoho príslušenstvo mohlo tvoriť XX%, t. j. sumu XXX eur, teda zmenka mohla byť vyplnená maximálne na sumu XXX,- eur a nie na sumu X XXX,XX eura. Keďže zmenka zabezpečujúca nároky zo spotrebiteľského úveru bola vyplnená v rozpore so zákonom, z takejto zmenky nemožno podľa záveru súdu prvej inštancie uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom či exekučnom konaní. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že zmluva o úvere zo dňa X.X.XXXX nemá náležitosti predpísané ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, pretože v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ je povinný vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie zastával názor, že dohodu o vyplňacom práve blankozmenky možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona, keďže sa javí, že vystavením zmenky sa prvý majiteľ zmenky snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto takýto postup nemôže požívať právnu ochranu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom podľa § 96 O. s. p. konanie o zmenkovom úroku vo výške X,XX% ročne zastavil a žalobu zamietol. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný a odporcovi trovy konania nevznikli. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s. p. Navrhovateľ uviedol, že ak súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, dokazovanie týmito dôkazmi navrhovateľ ani odporca nenavrhli. Zdôraznil, že podľa § 120 O. s. p. je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi. Iné dôkazy môže súd vykonať len výnimočne, pričom potreba vykonať dokazovanie musí vyplynúť z prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov. Poukázal na predloženú platnú zmenku, z ktorej uplatňoval právo na plnenie a na základe ktorej súd prvej inštancie mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca nevzniesol námietky proti zmenke a súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo postavenie odporcu ako spotrebiteľa, pričom odporca sa tejto obrany nedovolával, pohľadávku navrhovateľa nerozporoval a svojim konaním ju prakticky uznal. Tvrdil, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec dôkazov navrhnutých v prospech uplatnenej pohľadávky, ale neobjektívne podporil v konaní odporcu, ktorý o takúto podporu neprejavil žiaden záujem. Takéto konanie považoval navrhovateľ za neprijateľné v právnom štáte a mal za to, že predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, a to že odporca uzavrel so spoločnosťou O., s.r.o. zmluvu o úvere, že v konaní predložená zmenka zabezpečovala tento úvere a že zmluvu o úvere uzatváral odporca ako spotrebiteľ. Zdôraznil, že uvedené skutočnosti neboli tvrdené ani jednou zo sporových strán a sporové strany sa k týmto skutočnostiam ani nevyjadrili, preto je konanie postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ tvrdil, že súd prvej inštancie aplikoval nesprávne právne predpisy a nesprávne interpretoval príslušné právne predpisy a práva Európskej únie, keď neprihliadol na charakter zmenky ako samostatného abstraktného záväzku neakcesorickej povahy, ktorú nemožno spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, pričom súd prvej inštancie sa príslušnými ustanoveniami o zmenke podľa zákona č. 191/1950 Sb., najmä ustanovením § 17, vôbec nezaoberal a tým ignoroval predmet sporu. Citujúc ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového žalobca uviedol, že odporca nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky proti majiteľovi, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky, a ak tak nemôže urobiť odporca, tým menej tak môže robiť sám súd. Zdôraznil tiež, že v určitých prípadoch môže odporca vznášať námietky podľa § 17, dôkazná povinnosť oprávnenosti týchto námietok je na odporcovi. Navrhovateľ tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol vo veci, pretože porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, lebo boli v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. S odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR (25Cdo 1839/2000), Krajského súdu v Prešove (10Co/79/2013) a Krajského súdu v Banskej Bystrici (43Zm/10/2013) navrhovateľ tvrdil, že zmenkový záväzok je samostatný, oddeliteľný a nezávislý a zmenku nemožno posudzovať ako zmenku podľa zákona o spotrebných úveroch. Predloženú zmenku, ktorá má všetky zákonom predpísané náležitosti, navrhovateľ považoval za platnú a uplatnený nárok za dôvodný. Pokiaľ súd prvej inštancie hodnotil dohodu o vyplňovacom práve blanko zmenky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, navrhovateľ uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru vystavením zmenky, pričom limitovaná bola len výška zabezpečenia, teda sa mohli využívať rôzne typy zmeniek. Zastával názor, že z tohto dôvodu dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienku ani v prípade spotrebiteľských úverov. 9. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené XX.X.XXXX. 10. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške X,XX% denne zastavil a žalobu zamietol. Z obsahu podania navrhovateľa nepochybne vyplýva, že jeho odvolanie smerovalo proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol a proti výroku o náhrade trov konania. Výrok o čiastočnom zastavení konania (na základe späťvzatia žaloby v tejto časti navrhovateľom) nebol teda odvolaním napadnutý, stal sa právoplatným a nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu. 11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 12. Navrhovateľ namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. d/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. h/ C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 13. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 C. s. p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 14. Navrhovateľ v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná, preto na jej základe nemohlo dôjsť k vyplneniu zmenky a následne ani nemohlo z takto vyplnenej zmenky (na základe neplatnej zmenkovej dohody) vzniknúť právo na akékoľvek plnenie. Z neplatnej dohody nie je preto možné priznať žalobou uplatnené zmenkové nároky. Žalobu zamietol aj z dôvodu, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a z takejto zmenky preto nemožno uplatňovať právo v súdnom (ani inom) konaní. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 16. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na Spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa prijaté dňa XX.XX.XXXX občianskoprávnym kolégiom a obchodnoprávnym kolégiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93) v nasledujúcom znení : a/ Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že : b/ Pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; c/ Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. d/ Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. e/ Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 17. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu X.X.XXXX. 18. Takto postupoval aj súd prvej inštancie, keď po zistení, že odporca uzavrel s prvým majiteľom zmenky zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z hľadiska jej súladu so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX. 19. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. 20. Podľa článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. 21. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie považoval vyššie uvedenú dohodu za neprijateľnú zmluvnú podmienku a dopĺňa, že obsah dohody o vyplnení zmenky odporca nemohol ovplyvniť a ani konkrétne znenie nebolo s odporcom ako spotrebiteľom individuálne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať plnenie bez posudzovania náležitostí zmluvy o úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov. Okrem toho uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Nepochybne takáto dohoda je v neprospech spotrebiteľa, lebo mala zabezpečiť nároky veriteľa v širšom než zákonnom rozsahu. Práva uplatnené z takejto zmenky sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), a preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky navrhovateľovi nepriznal. 22. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd prvej inštancie vykonával dokazovanie vo veci nad rámec stanovený nariadením a v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodol, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O. s. p.). 23. To znamená, že strany sporu boli povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodol súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých stranami sporu mohol súd vykonať aj iné dôkazy, ak to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nebol obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté sporovými stranami, ale mohol vykonať aj ďalšie dôkazy, ak to bolo pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si mohol zabezpečiť aj sám. 24. V prejednávanom prípade bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky súdny poriadok (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) je subsidiárne použiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O. s. p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I. a/ bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 O. s. p., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného navrhovateľom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane odporcu ide o spotrebiteľa, poskytol odporcovi ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces. 25. K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvej inštancie nerešpektoval ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Sb. a hoci odporca nemohol vzniesť a ani nevzniesol kauzálne námietky proti majiteľovi zmenky, urobil tak sám súd, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (uvedené ustanovenie obsahuje úpravu, podľa ktorej žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity (odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015). 26. Aj keď odporca v konaní výslovne nenamietal, že zmenka je neplatná, súd prvej inštancie správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z týchto zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C- 419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Súdny dvor EÚ v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. 27. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležité aj z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice č. 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. 28. Je potrebné zdôrazniť, že ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia ustanovuje, že súd v prípade pasivity odporcu „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. To znamená, že súdu nič nebráni, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. 29. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z. z. a č. 492/2009 Z. z. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z. z. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z. z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák. č. 438/2015 Z. z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. 30. K odvolacej námietke navrhovateľa o prekvapivosti napadnutého rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok nebol odporcom popretý, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že už zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co/995/2014-52 zo dňa 19.5.2015 vyplýva povinnosť súdu posudzovať platnosť zmenky aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a prednostne posudzovať uplatnený nárok podľa spotrebiteľského práva. Už z tohto uznesenia navrhovateľovi muselo byť zrejmé, že ním uplatnený nárok sa nebude posudzovať iba podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa noriem na ochranu spotrebiteľa a v ďalšom konaní mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým súdom prvej inštancie vykonaným dôkazom vrátane tých, ktoré si súd sám zabezpečil za účelom súdneho prieskumu uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s normami na ochranu spotrebiteľa. Okrem toho navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. 31. Odvolací súd považoval z týchto dôvodov odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou, podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 1. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a odporcovi trovy tohto konania nevznikli. 2. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).