Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/460/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207119 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614207119.3 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky v spore žalobcu: CD B., s.r.o., so sídlom v H., H. vězňů XXXX/XX, F. E., M. republika, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného M. H., s.r.o., so sídlom v T., G. 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: I. H., nar. XX.X.XXXX, E. XXX/XX, P., o zaplatenie 613,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/10/2014-79 zo dňa 21.6.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov konania. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zastavil; v prevyšujúcej časti zamietol návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 613,13 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 853,13 eur od 23.5.2011 do 5.6.2012, zo sumy 803,13 eur od 6.6.2012 do 15.8.2012, zo sumy 753,13 eur od 16.8.2012 do 21.10.2012, zo sumy 733,13 eur od 22.10.2012 do 21.04.2013, zo sumy 713,13 eur od 22.04.2013 do 29.05.2013, zo sumy 613,13 eur od 30.05.2013 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 853,13 eur od 06.07.2011 do 05.06.2012, zo sumy 803,13 eur od 06.06.2012 do 15.08.2012, zo sumy 753,13 eur od 16.08.2012 do 21.10.2012, zo sumy 733,13 eur od 22.10.2012 do 21.04.2013, zo sumy 713,13 eur od 22.04.2013 do 29.05.2013, zo sumy 613,13 eur od 30.05.2013 do zaplatenia; zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 2,84 eur a náhrady trov konania na základe zmenky, pričom žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z tejto zmenky. 2. Zo zmenky, ktorá bola vystavená žalovanou dňa 15.4.2010 súd zistil, že bola vyplnená na sumu 853,13 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 23.5.2011 do zaplatenia. 3. Súd prvej inštancie dôvodil, že z jeho činnosti je mu známe, že spoločnosť H. s.r.o. - pôvodný vlastník zmenky, je spoločnosťou poskytujúcou úvery, čo vyplýva najmä z predmetu jej činnosti zverejnenej v obchodnom registri príslušného súdu. 4. Keďže s účinnosťou od 22.12.2015 začala platiť novela O.s.p. (zák.č. 438/2015 Z.z.), v zmysle ktorej sa doplnil § 79 o ods. 3, 4, podľa ktorých, ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. Podľa § 79 ods. 4 O.s.p. ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle novelizovaného § 114 ods. 2 O.s.p. ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu (procesný predpis účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). 5. S poukazom na uvedenú novelu súd žalovanú v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p. poučil podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. a teda, že v zmysle § 17 ods. 1 ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V zmysle § 17 ods. 2 v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaným zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 6. Keďže žalobca napriek výzve tlačivom „B“ na doplnenie návrhu, súdu nedoručil relevantné listinné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky, vzhľadom ku skutočnosti, že si uplatnil nárok zo zmenky voči žalovanej, ktorá je v postavení spotrebiteľa, platí zákonom stanovený predpoklad, že nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca nepreukázal kauzálny vzťah viažuci sa k vystavenej zmenke, preto súd žalobu zamietol. 7. O čiastočnom zastavení konania rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p. (procesný predpis účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). 8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že návrh na ich náhradu má v konaní úspešná žalovaná, ktorá si ju ale neuplatnila, preto jej nebola priznaná. 9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.d/ CSP, § 365 ods. 1 písm.b/ a e/ CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, pričom strany takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených stranami a vykonať len dôkazy nimi navrhnuté. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci, teda neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov, než navrhnutých stranami v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ tvrdí, že v prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovanú. Aj napriek uvedenému súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovanej ako spotrebiteľa, pričom žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sama žalovaná, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaná vznesie námietky, je na nej, aby ich oprávnenosť preukázala. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanej a nie je možné ho preniesť na žalobcu. 10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15. decembra 2016 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 240/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 13. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm.b/, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a h/, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal a dospel k záveru, že nie je dôvodné. 14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku tak, ako mu to ukladá už vyššie citované ust. § 79 ods. 3, 4 O.s.p. - t.j. procesný predpis účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. 16. Odvolací súd konštatuje, že toto jeho rozhodnutie je správne, nakoľko, ako správne uviedol súd prvej inštancie, na preukázanie uplatneného nároku len predloženie zmenky nestačí, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 pre vydanie rozhodnutia. 17. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov konania nepriznal. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).