Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209949 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614209949.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej M. V. M. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M. I. O. pracovisko Q., K. X, dieťaťa rodičov F. W. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v N. I. M. X zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Adamcom so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Levočskej 3 a otca X. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. I. M. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Višňovskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Radničnom námestí 4 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30.11.2015 č.k. 16P 165/2014-171 takto r o z h o d o l : Mení rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. M. V. M. nar. XX.XX.XXXX výživné 180 Eur mesačne od 4.6.2014 do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. Dlžné výživné 2.022 Eur za obdobie od 4.6.2014 do 30.11.2015 zaväzuje otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletej. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 30.11.2015 č.k. 16P 165/2014-171 zveril maloletú M. V. M. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu maloletej 110 Eur mesačne od 1.6.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa. Dlžné výživné 780 Eur za obdobie od 1.6.2014 do 30.11.2015 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Upravil styk otca s maloletou M. V. M. každý párny víkend v roku od piatka 17:00 hod. do nedele 18:00 hod. s tým, že matka je povinná v čase určenom ako začiatok styku maloletú v mieste svojho bydliska odovzdať otcovi a riadne ju pripraviť na styk s otcom a otec je povinný v čase určenom ako koniec styku maloletú vrátiť matke v mieste bydliska matky. Zaviazal otca uhradiť trovy štátu 18 Eur na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a voči matke štát nemá právo na náhradu trov. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb dieťaťa a prihliadol na výkon osobnej starostlivosti matky o dieťa. Z odpisov mzdových listov otca zistil, že jeho čistý mesačný príjem za obdobie od 1.2.2014 do 31.1.2015 bol 951,32 Eur a od 1.9.2014 do 31.8.2015 mal čistý mesačný príjem 1.018,40 Eur. Zo správy okresného dopravného inšpektorátu zistil, že otec je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Š. T. od 24.8.2011 a na základe listu vlastníctva č. 1934 vedeného pre K.ú. Q. zistil, že je výlučným vlastníkom bytu č. 1 a spoluvlastníckeho podielu prináležiacom k tomuto bytu na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu a pozemku, na ktorom stojí. Otec spláca hypotekárny úver 131,02 Eur mesačne a ďalšie úvery spolu 239,49 Eur mesačne, platí daň z nehnuteľností 6,80 Eur ročne, poistenie profesijnej zodpovednosti 59,75 Eur ročne (B. F.), havarijné poistenie 104,39 Eur ročne (B. D.), povinné zmluvné poistenie 54 Eur štvrťročne (B. J.) a platí výživné na maloletého syna J. 150 Eur mesačne na základe rozhodnutia súdu. V súčasnosti neuhrádza náhrady bývania 190,06 Eur, nakoľko byt prenajal a výška nájmu pokrýva tieto poplatky. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku 203,20 Eur, poberá rodinné přídavky na dve deti 47,04 Eur a výživné na syna M. 150 Eur mesačne. Súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej dcéry od prvého dňa mesiaca, v ktorom podala matka návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a v súlade s návrhom matky s odôvodnením, že priznanie výživného od 1.6.2014 nemožno posudzovať ako zneužitie inštitútu o priznanie výživného pred podaním návrhu. Dlžné výživné určil ako rozdiel medzi výživným, ktoré otec mal zaplatiť podľa rozhodnutia súdu od 1.6.2014 do 31.8.2015 spolu 1.980 Eur (110 Eur x 18 mesiacov) a výživným, ktoré otec zaplatil (od 1.6.2014 do 31.8.2014 zaplatil výživné 50 Eur a od 1.9.2014 do 30.11.2015 platil výživné po 70 Eur mesačne, teda spolu zaplatil 1.200 Eur (50 Eur x 3 mesiace plus 70 Eur x 15 mesiacov). Dlžné výživné 780 Eur (1.980 Eur - 1.200 Eur za obdobie od 1.6.2014 do 30.11.2015) povolil otcovi splácať v mesačných splátkach 20 Eur výživné spolu s bežným výživným. 3. Proti výrokom rozsudku o výživnom a dlžnom výživnom, ako aj o spôsobe jeho zaplatenia podala včas odvolanie matka dieťaťa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo sám vo veci rozhodol a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vyjadrila názor, že v priebehu konania dostatočne preukázala odôvodnené potreby svojej maloletej dcéry a dôvodnosť navrhovanej výšky výživného. Argumentáciu otca a jeho produkciu listinných dôkazov považuje za účelovú a tendenčnú so zámerom obhajovať sa zbytočnými a nie nevyhnutnými výdavkami a nákladmi svojej réžie. Konštatovala, že životná úroveň otca je nadštandardná a rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie výšky výživného a spôsobu zaplatenia zaostalého výživného nezohľadňuje skutočnosť, že životná úroveň maloletého dieťaťa je nepomerne na nižšej úrovni, ako životná úroveň jeho otca, čo je v rozpore s predpokladaným zámerom právnej normy (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), ako aj s právami a oprávnenými záujmami dieťaťa. V tejto súvislosti uviedla, že absentuje procesná aktivita súdu prvej inštancie na preukázanie rozdielnosti životnej úrovne dieťaťa a otca v neprospech maloletého dieťaťa. Poukázala aj na to, že opakovane bolo súdu prvej inštancie tlmočené a poukazované na to, že niektoré výdavky otca nie sú nevyhnutné a že pri hospodárnosti niektorých nákladov by sa otec dieťaťa mohol bez akýchkoľvek problémov podieľať na výživnom tak, ako to žiada. Je toho názoru, že otec dieťaťa uprednostňuje viaceré výdavky na úkor výživného na maloleté dieťa, pričom v konaní nebolo preukázané zo strany otca, aby pri absencii týchto nie nevyhnutných výdavkov bola ohrozená jeho existencia, prípadne, aby mal vážne problémy so svojou vlastnou výživou. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, ktoré považuje za nedostatočné, nesprávne právne vec posúdil, keď rozhodol o výrokoch, proti ktorým odvolanie smeruje. 4. Otec dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 5. Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne opodstatnené, preto podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom zmenil. 6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení súd výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah výživného a rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti otca od 1.6.2014, preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletej M. V. 180 Eur mesačne od podania návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu 4.6.2014. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom, v súlade s § 191 CSP dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, ale nesprávne určil rozsah výživného, pretože nedostatočne zohľadnil možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, čím bolo porušené právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výživné určené súdom prvej inštancie nezodpovedá ani rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Odvolací súd preto vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej dcéry 180 Eur mesačne, ktoré výživné považuje za primerané reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa, nota bene zodpovedá v tomto prípade zákonným kritériám určovania rozsahu výživného a pokrýva len časť odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorých zostávajúcu časť musí matka dopĺňať osobnou starostlivosťou o dieťa, pretože jej príjem neumožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť maloletej inak ako touto formou, čím sa jej vyživovacia povinnosť kompenzuje. Odvolací súd dodáva, že podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, preto odvolací súd neprihliadol na výdavky otca súvisiace so splátkami úverov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že otec mal byť pri uzatváraní úverov opatrnejší práve so zreteľom na zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a zásadu, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami a zároveň konštatuje, že výška splátky úveru (134,51 Eur ) a pôžičky (239,49 Eur) spolu 374 Eur je takmer 40% z príjmu otca, kým výživné určené súdom prvej inštancie tvorí len 11% z jeho príjmu. Vychádzajúc z úvahy, podľa ktorého je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené, odvolací súd nezohľadnil záväzky otca vyplývajúce z úverovej zmluvy a zmluvy o pôžičke, resp. vyporiadanie pôžičky môže byť relevantné pre iné konanie (ak v rámci tejto pôžičky sa spláca aj pôžička matky). Argumentácia otca rozsahom nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej aj právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu nevyvážene, ak len paušál v prospech mobilnej siete M. G., a.s. platí XX,XX Eur. Odvolací súd odlišne ako súd prvej inštancie určil počiatok vyživovacej povinnosti otca, pretože na priznanie výživného od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu doručený na súd, nebol zákonný podklad. Odvolací súd poukazuje na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, z čoho nepochybne vyplýva, že ak dôjde návrh súdu v priebehu mesiaca a ku dňu jeho podania sú splnené podmienky na priznanie výživného, za tento mesiac súd prizná alikvotnú sumu určeného mesačného výživného. Za minulý čas však možno výživné priznať len výnimočne, najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, a to len pre maloleté dieťa, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V preskúmavanom prípade odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce spätné priznanie výživného, preto určil počiatok vyživovacej povinnosti otca voči maloletej M. V. odo dňa podania návrhu, t.j. 4.6.2014. 15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie o výživnom od otca pre maloletú M. V., preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom od priznania nároku 4.6.2014 do rozhodnutia súdu prvej inštancie 30.11.2015. Otec dieťaťa mal za toto obdobie zaplatiť 3.222 Eur (180 Eur x 17 mesiacov a za 27 dní v júni 2014 pri výživnom 6 Eur na deň 162 Eur), z čoho odpočítal preukázané plnenia 1.200 Eur a výšku dlžného výživného pre maloleté dieťa ustálil na 2.022 Eur (3.222 Eur - 1.200 Eur). Podľa § 232 ods. 3 CSP odvolací súd zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku a konštatuje, že vzhľadom k charakteru predmetu konania, t.j. určenie výživného pre maloleté dieťa, by nebolo spravodlivé a ani v záujme dieťaťa, priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti predovšetkým z dôvodu, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Určenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti príjmu. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletej nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje jeho lepšie využitie v prospech maloletého dieťaťa. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).