Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/194/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614210993 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614210993.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: R. recovery, družstvo, P.: XX XXX XXX, so sídlom K. XXXX, T., zastúpený advokátom A.. S. S., K. XXX, T. proti povinnej: B. A., nar. X.X.XXXX, bytom M. č. XX, okres K. H. N., o vymoženie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 15,35 eura od 1.1.2010 do zaplatenia, trov konania a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom A.. K. L., K. X/XXX, T., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.12.2014, č.k. 15Er/589/2014-49, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 2.12.2014, č.k. 15Er/589/2014-49 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 17.6.2014 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie uloženej povinnosti zmluvnej pokuty, a to na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz súdu prvého stupňa zo dňa 17.12.2008, č.k. XRo/XXX/XXXX - 10 v spojení s uznesením zo dňa 17.2.2009, č.k. XC/XX/XXXX - 21. Povinná dňa 28.10.2014 súdu predložila návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko nevedela, prečo exekútor po takej dlhej dobe žiada zmluvnú pokutu, ktorú uhradila dňa 5.1.2009. Zároveň uviedla, že uhradila aj trovy v zmysle uznesenia. Povinná následne dňa 25.11.2014 predložila ďalší návrh na zastavenie exekúcie, kde vzniesla námietku premlčania. Uviedla, že nárok vymáhaný v exekúcii, je premlčaný. Kúpna zmluva, na základe ktorej bol vydaný, bola podpísaná dňa 24.2.2000. V zmysle uvedenej zmluvy bola zaviazaná uhradiť sumu 8130,-Sk v 12-tich mesačných splátkach, doba splatnosti bola určená do 24.2.2001. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak žalobca (právny predchodca oprávneného) podal na súd návrh na úhradu zmluvnej pokuty v roku 2008, bola táto pokuta už premlčaná, a to z dôvodu, že bol premlčaný aj hlavný záväzok. Zmluvná pokuta má funkciu podpornú, a teda ak je premlčaný hlavný záväzok, nie je možné zaväzovať k sankcii záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou, ktorý je premlčaný. Súd podania povinnej podľa obsahu posúdil ako návrhy na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.11.2014 uviedol, že v exekúcii vymáha neuhradenú zmluvnú pokutu, a to v nižšej sume, na akú má nárok. Poukázal na to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať exekučný titul, pokiaľ spĺňa formálne a materiálne predpoklady. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia a navrhol zamietnuť námietky povinnej. Súd vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Mal za preukázané, že právny predchodca oprávneného uzavrel s povinnou dňa 24.2.2000 kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej sa povinná zaviazala zaplatiť 8130,- Sk v 12 mesačných splátkach po 475,-Sk. V zmysle kúpnej zmluvy sa povinná zaviazala v zmysle článku I bod 4 uhradiť zmluvnú pokutu. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný 9.12.2008. Ďalej súd konštatoval, že zánikom nároku po vznesení námietky premlčania v súdnom konaní zaniká aj subjektívne právo veriteľa, ktoré predstavuje vynútiteľné súdne rozhodnutie. Dlh zostáva iba v podobe naturálnej existencie. Nič však nebráni dlžníkovi v tom, aby veriteľovi plnil, avšak iba dobrovoľne. Aj keď zmluvná pokuta je samostatným majetkovým nárokom a ide o akcesorický zabezpečovací právny vzťah zo zmluvnej pokuty, ktorého existencia je závislá na existencii platného hlavného záväzkového vzťahu, ktorý je zabezpečený zmluvnou pokutou. I pri nedostatku výslovnej právnej úpravy v Občianskom a Obchodnom zákonníku možno z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyvodiť, že jej osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Ďalej uviedol, že ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie a to percentom za určitý časový úsek (napr. za každý deň omeškania). Súd bol toho názoru, že ak dôjde k premlčaniu práva z hlavného záväzkového vzťahu, nemôže sa taký právny následok márneho uplynutia lehoty nevzťahovať aj k záväzku vedľajšiemu. Zabezpečovací inštitút, ktorým zmluvná pokuta je, nemôže preto ďalej dlžníka zaväzovať k plneniu akejsi sankcie, ak neexistuje vymáhateľná povinnosť touto sankciou zabezpečená. Pokiaľ by sme pripustili opak, vznikol by paradoxný až absurdný stav, ktorý by zaväzoval dlžníka k zaplateniu sankcie už v stave, keď už nemá povinnosť zaplatiť samostatný hlavný záväzok. Súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej veci súdne nebol uplatnený voči povinnej nárok na splnenie hlavného peňažného záväzku, v dôsledku čoho sa povinná nemohla proti uplatneniu takéhoto nároku brániť námietkou premlčania, hoci zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že premlčacia doba na uplatnenie práva na splnenie hlavného záväzku uplynula dňa 24.2.2004 (zmluva bola podpísaná dňa 24.2.2000, splátky v počte 12, posledná splátka by bola splatná dňa 24.2.2001). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že povinná vzniesla námietku premlčania dôvodne a na túto musí súd aj v exekučnom konaní prihliadať. Zmluvnú pokutu uplatnenú v tomto konaní považoval za premlčaný záväzok, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)/, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p./ a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p./. Uviedol, že exekučným titulom bola povinná zaviazaná zaplatiť na účet vtedajšieho navrhovateľa zmluvnú pokutu 0,1 % denne zo sumy 15,35 eura od 15.10.2005 do zaplatenia, trovy konania vo výške 45,81 eura a na účet súdu súdny poplatok vo výške 16,60 eura. Citoval § 159 ods. 1 až 3 a § 161 ods. O.s.p. a mal za to, že vydaný exekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť, je záväzný pre všetky orgány, a teda aj pre samotný súd. Súd v exekučnom konaní má preskúmavať len to, či exekučný titul spĺňa zákonné náležitosti po formálnej stránke. Nie je však oprávnený preskúmavať exekučný titul z hľadiska jeho vecnej správnosti, tak ako to urobil v rámci napádaného uznesenia, a to tým, že skúmal premlčanie zmluvnej pokuty ako aj premlčanie istiny, do zaplatenia ktorej plynie zmluvná pokuta, nakoľko túto činnosť môže vykonávať len súd v samotnom základnom konaní, ktoré sa skončilo vydaním exekučného titulu. Takýmto postupom súdu dochádza k narušeniu zásady o záväznosti výroku súdneho rozhodnutia, ako aj práva oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je i výkon vykonateľného rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 20 do 1940/2008, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 44/2010 a sp. zn. 4Cdo 95/2010, rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 5Er/520/2014 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4CoE 64/2013. Aj s poukazom na uvedené rozhodnutia oprávnený zastával názor, že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať exekučný titul z hľadiska jeho vecnej správnosti vo vzťahu k namietanému premlčaniu nároku oprávneného zo strany povinnej. Čo sa týka otázky premlčania nároku vymáhaného v tomto konaní, oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.10.2012, sp. zn. 5M Cdo 5/2012, podľa ktorého v prípade námietok proti exekúcii spočívajúcich v premlčaní uplatňovaného nároku sa musí jednať o skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Oprávnený mal za to, že súd prekročil rozsah svojej právomoci preskúmavať samotný exekučný titul a preskúmaval vecnú správnosť exekučného titulu. V ďalšom oprávnený poukázal na znenie § 544 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je zmluvná pokuta inštitút záväzkového práva zabezpečujúci záväzok, ktorý má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému záväzku. Je povinný zaplatiť ju ten, kto porušil zabezpečenú zmluvnú povinnosť. Zmluvná pokuta vystupuje ako samostatný majetkový nárok od okamihu, keď dôjde k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, a teda tento nárok je aj samostatne vymáhateľný. Z uvedeného mu vyplynul záver, že ak zabezpečená povinnosť bola porušená a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol, zánik hlavného záväzku už existenciu a vymáhateľnosť tohto nároku neovplyvňuje (teda od tohto okamihu zmluvná pokuta zdieľa vlastný právny osud). Oprávnený citoval § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z taxatívneho výpočtu uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že zmluvná pokuta nie je považovaná za príslušenstvo pohľadávky, ale počnúc jej vznikom sa táto stáva samostatným majetkovým právom. Oprávnený poukázal na § 101, § 110 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka a konštatoval, že zmluvná pokuta dohodnutá za omeškanie so splnením hlavného záväzku vo forme určitého percenta za určitý časový úsek, sa premlčuje osobitne od premlčania ňou zabezpečeného záväzku, a to každý deň samostatne. Podľa uvedeného názoru oprávneného, zmluvná pokuta ako samostatné majetkové právo vzniká (z dôvodu, že zabezpečovaná povinnosť plniť riadne a včas je porušovaná každý deň, opakovane až do jej riadneho plnenia) každodenne vo výške 0,1 % z dlžnej sumy (poukázal na rozhodnutia Nejvyššího soudu České republiky a rozhodnutia Krajský súdov Slovenskej republiky). Citoval § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje s za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Z uvedeného mal za zrejmé, že ak aj bol podľa názoru súdu záväzok zo zmluvnej pokuty spolu s hlavným záväzkom v čase podania návrhu na začatie konania, premlčaný, tak najneskôr nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.12.2008, č.k. 4Ro/364/2008-10 prestala plynúť (pretrhla sa) premlčacia doba ohľadom záväzku zo zmluvnej pokuty a začala dňa 14.1.2009 (t.j. dňom vykonateľnosti predmetného rozhodnutia) plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov. Nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti (14.1.2009) platobného rozkazu zo dňa 17.12.2008, č.k. 4Ro/364/2008-10 sa dovtedy uplynutá premlčacia lehota pretrhla a odo dňa 14.1.2009 začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Oprávnený nepopiera možnosť účinne vzniesť námietku premlčania aj v priebehu exekučného konania, avšak iba v tom prípade, ak by sa jednalo o vymáhanie záväzku, ktorý by bol v čase exekučného konania premlčaný, čo vzhľadom na vyššie uvedené v tomto prípade nebolo naplnené. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený uzavrel, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nárok oprávneného nebol premlčaný, a teda námietka premlčania vznesená povinnou nie je dôvodná. V závere odvolania oprávnený namietol, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s podanými námietkami povinnej, nakoľko táto podala u súdneho exekútora podanie, ktoré sa malo podľa názoru oprávneného považovať za námietky proti exekúcii. Mal za to, že súd nemal v uznesení rozhodovať o zastavení exekúcie, ale mal s prihliadnutím na podané námietky najprv rozhodnúť o nich. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 13/2012. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa, sp. zn. 7C/26/2009 odvolací súd zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného M., a.s. "v konkurze", IČO: XX XXX XXX, ul. prof. K. 5, C. C. a povinnou bola dňa 24.2.2000 uzavretá kúpna zmluva č. XXXXXXXXXX. Podľa čl. I bod 2 Všeobecných obchodných podmienok kúpnej zmluvy, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy (ďalej len „VOP“), bola povinná zaviazaná uhradiť kúpnu cenu zloženú z nultej splátky vo výške 2.439,-Sk (80,96 eura) a z 12 mesačných splátok vo výške 475,-Sk (15,77 eura), ktoré mala uhradiť vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci. Pre prípad omeškania so splnením uvedenej povinnosti sa povinná v zmysle čl. I bod 4 VOP zaviazala právnemu predchodcovi oprávneného uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Nakoľko povinná svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy riadne a včas neuhradila (z kúpnej ceny uhradila len sumu vo výške 7.667,-Sk /254,50 eura/), právny predchodca oprávneného podal na súd prvého stupňa návrh, ktorým žiadal zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 15,37 eura od 15.10.2005 do zaplatenia. Exekučným titulom v konaní je platobný rozkaz vydaný súdom prvého stupňa dňa 17.12.2008, č.k. 4Ro/364/2008-10 v spojení s uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 17.2.2009, č.k. 7C/26/2009-21, ktorým bolo povinnej uložené, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila oprávnenému zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 15,37 eura od 15.10.2005 do zaplatenia a nahradila trovy právneho zastúpenia vo výške 22,90 eura právnemu zástupcovi navrhovateľa alebo v tej istej lehote podala odpor na tomto súde. Zároveň bola povinná zaviazaná zaplatiť štátu súdny poplatok z návrhu vo výške 8,25 eura. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.1.2009. Dňa 30.5.2014 bol súdnemu exekútorovi podaný návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého súd prvého stupňa dňa 17.6.2014 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie uloženej povinnosti zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 15,35 eura od 1.1.2010 do zaplatenia, trov konania v exekučnom konaní 32,68 eura, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eura a trov exekúcie. Pokiaľ ide o oprávneným namietané preskúmavanie vecnej správnosti exekučného titulu, z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010 vyplýva, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez tohto, aby sa exekučný titul stal vykonateľným, alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo, alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj uplynutia času. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Povinná vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku (zmluvnej pokuty), nakoľko mala za to, že premlčaný je aj hlavný záväzok, ktorý uplatnený nebol. Z uvedeného možno vyvodiť, že kúpnou zmluvou bol medzi účastníkmi založený občiansko-právny vzťah, ktorého obsahom bola aj dohoda o zmluvnej pokute. Právna úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v § 544 až 545a Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas). Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Jej osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku pariaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V preskúmavanej veci si právny predchodca oprávneného súdne neuplatnil voči povinnej nárok na splnenie hlavného peňažného záväzku, v dôsledku čoho sa povinná nemohla proti uplatneniu takéhoto nároku brániť námietkou premlčania, hoci zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že premlčacia doba na uplatnenie práva na splnenie hlavného záväzku uplynula dňom 16.2.2004. Totiž povinná bola v zmysle čl. I bod 2 písm. b) VOP zaviazaná uhradiť kúpnu cenu v 12 mesačných splátkach po 15,77 eura vždy do 15 - teho dňa v kalendárnom mesiaci. Keďže kúpna zmluva bola uzavretá dňa 24.2.2000, prvá splátka kúpnej ceny bola splatná najneskôr 15.3.2000 a posledná splátka najneskôr 15.2.2001. V prípade, že plnenie je dohodnuté v splátkach, začína v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Z uvedeného vyplýva, že posledný deň, kedy mohol právny predchodca oprávneného uplatniť dlžnú sumu poslednej splátky, bol 15.2.2004 a teda premlčacia doba na uplatnenie práva mu uplynula dňa 16.2.2004. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie so splnením hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek, a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku. Zmluvná pokuta preto nemôže byť považovaná za samostatne vymáhateľný nárok, ktorého existenciu a vymáhateľnosť neovplyvňuje zánik hlavného záväzku, ako to namietal oprávnený v odvolaní (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.3.2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005). Súd prvého stupňa z uvedeného dôvodu správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnený v odvolaní taktiež namietal, že hoci povinná podala u súdneho exekútora podanie, ktoré možno považovať za námietky proti exekúcii, súd prvého stupňa sa s nimi nijako nevysporiadal. Z pripojeného spisu vyplýva, že súdu prvého stupňa bol dňa 28.10.2014 doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Následne povinná doručila súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa 10.11.2014 a dňa 19.11.2014 podanie označené ako námietky proti exekúcii, v ktorých taktiež navrhovala exekúciu zastaviť. Dňa 25.11.2014 bolo súdu prvého stupňa opätovne doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Nakoľko súd posudzuje v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon podľa jeho obsahu, má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa posúdil podanie povinnej označené ako námietky proti exekúcii a doručené súdnemu exekútorovi dňa 19.11.2014 správne za návrh na zastavenie exekúcie, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vo všetkých svojich podaniach povinná navrhovala exekúciu zastaviť aj s poukazom na námietku premlčania. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.