Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/514/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614211612 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614211612.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu: BL Telecom collection s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej F. G., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v P., X. XX/ XXX, o zaplatenie 338,41 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/235/2014-101 zo dňa 19.9.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bol priznaný Združeniu na ochranu spotrebiteľa OBRANA so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, IČO: 42 326 923, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 % proti žalobcovi. P r i z n á v a Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, trovy odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom: I/ zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 89,46 eura s príslušenstvom, (úrokom z omeškania), pričom povolil mesačné splátky vo výške 15 eur, II/ konanie, čo do zaplatenia zo sumy 248,95 eur zastavil, III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, IV. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. V. Priznal Združeniu na ochranu spotrebiteľa OBRANA, Park Angelinum 2 v Košiciach , ktorý vstupoval v konaní ako vedľajší účastník v zmysle Občianskeho súdneho poriadku nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48% . 2.Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy spolu 338,41 eura, ktorá pozostávala zo sumy spolu 89,46 eura neuhradenej ceny za poskytnuté služby na základe zmluvy o pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a žalovanou dňa 12.5.2011, ako aj dodatku k tejto zmluve a suma 248,95 eura predstavovala zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca voči žalovanej uplatnil za porušenie povinností. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľa splatnosti jednotlivých súm, avšak v priebehu konania svoju žalobu v časti o zaplatenie 248,95 eura (zmluvnej pokuty) svoju žalobu vzal späť a žiadal konanie zastaviť, preto súd v zmysle ust. § 145 CSP v tejto časti konanie zastavil. 3.O zvyšnom nároku po právnom posúdení sporu v zmysle ust. § 43 ods. 1, 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, 53 ods. 1,2,3,5, § 53a ods. 1, podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby, ktoré do dňa rozhodnutia žalovaná neuhradila, preto ju zaviazal na zaplatenie týchto súm (89,49 eura) aj s úrokom z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z.. Žalobu v časti o zaplatenie 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 248,95 eura od 4.12.2012 do zaplatenia zamietol, pretože žalobca zobral svoju žalobu iba čo do sumy 248,95 eura bez príslušenstva. V prípad, že by nedošlo k späťvzatiu, bola by tejto časti žaloba zamietnutá, keďže dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností v dodatku v zmluve o pripojení považoval by za absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto časti teda aj zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. 4.O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP a rozhodol, že žiaden z účastníkov sporu nemá nárok na náhradu trov konania, pretože úspešnejšia žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila. 5.Súd prvej inštancie však priznal nárok na náhradu trov konania v spore vystupujúcemu vedľajšiemu účastníkovi v zmysle O.s.p. a to Združeniu na ochranu spotrebiteľa OBRANA a v súlade s procesným úspechom žalovanej v konaní, na strane ktorej vedľajší účastník vystupoval vo výške 48 %. Poukázal, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy 338,41 eura s prísl., vo výške 89,46 eura s prísl. bol priznaný nárok žalobcovi, v rozsahu uplatneného nároku vo výške 248,95 eura došlo k späťvzatiu žaloby, ale nie z viny žalovanej. Čo sa týka príslušenstva k tejto sume, žaloba bola zamietnutá, preto úspešnosť žalovanej bola v konečnom dôsledku vo výške 48 % (74 % úspech žalovanej - 26 % úspech žalobcu). Na záver súd uviedol, že o sume náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 6.Proti výroku rozsudku, ktorým bol priznaný Združeniu na ochranu spotrebiteľa OBRANA nárok na náhradu trov konania vo výške 48 % podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 251 CSP, podľa ktorého trovy konania sú všetky preukázané odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Predpokladom priznania trov právneho zastúpenia niektorej zo strán sporu, ako aj intervenientovi je v 1.rade je účelnosť takto vynaložených trov a rovnaké pravidlo sa uplatňovalo v súvislosti s posúdením oprávnenosti trov konania aj za účinnosti pôvodného procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. V súvislosti so samotnou účelnosťou trov právneho zastúpenia občianskeho združenia zriadeného na ochranu spotrebiteľov uviedol, že táto účelnosť je a bola problematická už dlhodobo, a to najmä z dôvodu, že vedľajší účastník v rámci svojej účasti v konaní nikdy spravidla nepoukáže na žiadnu skutočnosť, na ktorú by nemali povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti súdy. Preto do konania neprináša žiaden prínos, ktorý by zodpovedal jeho postaveniu a odbornej spôsobilosti, ktorú by mal mať. S poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov žalobca má jednoznačne za to, že žalovaná by v predmetnom súdnom konaní dosiahla rovnaký úspech, aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka, lebo súdy majú zo zákona povinnosť prihliadať na uplatňované neprijateľné podmienky. Ak aj vedľajší účastník využil svoje procesné právo na zastupovanie advokátom v konaní, nesie aj procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Trovy vynaložené vedľajším účastníkom, resp. ním vyčíslené nemožno považovať za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom žalovanej, resp. vedľajšieho účastníka k predmetu konania. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR podporuje činnosť spotrebiteľských združení prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi a prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola 2 x hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Mcdo/9/2013, ale i sp.zn. 6Mcdo/5/2013z ktorého vyplýva, že združenia na ochranu práv spotrebiteľov vystupujú v tzv. hromadných, t.j. skutkovo a právne takmer totožných veciach, kde obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátov sa mení len na aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, preto nemožno považovať trovy vynaložené združeniami na právne zastúpenie advokátov za účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenia práva na súde, dokonca sa to javí ako zneužitie práva a má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi. V neposlednom rade poukázal na stanovisko na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR k otázke vedľajšieho účastníctva, z ktorého vyplýva, že subjekt, s ktorým súd do 30.6.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania po 1.7.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník vystupovať nemôže, lebo jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka zaniklo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zrušil a vyhovel jeho odvolaniu, t.j. Združeniu na ochranu spotrebiteľa OBRANA nárok na náhradu trov konania nepriznal. 7.K odvolaniu sa písomne vyjadrilo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA s tým, že považuje napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie za rozhodnutie, ktoré vychádza zo správneho skutkového a právneho posúdenia veci. Navrhlo, aby odvolací súd tento napadnutý výrok rozsudku potvrdil a zároveň zaviazal žalobcu nahradiť Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA ako osobitnému subjektu v zmysle ust. § 95 CSP trovy odvolacieho konania vo výške 17,38 eura na účet právneho zástupcu Mgr. Petra Masaroviča, advokáta. Ide o trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za 1 úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu proti trovám konania vedľajšieho účastníka (§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b/ advokátskej tarify v 1/2- ici, t.j. 8,80 eura a v zmysle § 16 ods. 3 8,58 eura režijný paušál). Do konania vstúpil a vystupoval v ňom v zmysle ust. § 93 ods. 1,2,3 O.s.p., pričom s účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, t.j. od 1.7.2016 je na postavenie vedľajšieho účastníka v pozícii právnickej osoby, ktorej predmetom je ochrana práv podľa osobitného predpisu nutné aplikovať ust. § 95 CSP, kde je tento označený ako osobitný subjekt nie ako intervenient v zmysle ust. § 81 (ako je označovaný žalobcom v odvolaní). V zmysle ods. 2 § 470 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP zostávajú zachované. Keďže súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval rozsudkom dňa 19.9.2016 evidentne z toho vyplýva, že konal s vedľajším účastníkom a neskôr osobitným subjektom Združením na ochranu práv spotrebiteľa OBRANA aj po 1.7.2016. Ďalej argumentoval, že v súlade s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky aj vedľajší účastník konania sa mohol a môže dať zastúpiť advokátom a nejde v žiadnom prípade o navyšovanie trov konania, ale o vznik trov v dôsledku ústavného práva na zastupovanie, pričom iný záver by bol neprijateľný a v rozpore s Ústavou SR, ako aj s procesnými predpismi. 8.Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý výrok rozsudku aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10.Žalobca použil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 11.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. 12.V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA vystupovalo v spore ako vedľajší účastník na strane žalovanej ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, malo oprávnenie vyplývajúce mu z vtedy platného znenia zákona vystupovať v konaní a nemuselo pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Ako vyplýva z obsahu spisu OZ právna pomoc spotrebiteľom vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej podaním, ktoré došlo na súd prvej inštancie dňa 16.9.2014, ktorého súčasťou bolo vyjadrenie k žalobnému návrhu, kde namietalo zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vstup Združenia na ochranu spotrebiteľa OBRANA ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej bol právoplatne súdmi pripustený. Tieto argumenty vznesené Združením na ochranu spotrebiteľa OBRANA viedli k čiastočnému späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania v tejto časti. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením na ochranu spotrebiteľa OBRANA správne vec právne posúdil, keď aplikoval ust. § 265 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a správne uviedol aj rozsahu nároku na náhradu trov konania zo strany žalobcu. Právny zástupca vtedajšieho vedľajšieho účastníka bol v konaní aktívny, a poukazoval na rozhodujúce skutočnosti, čo viedlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania v časti. Úvahy žalobcu v odvolaní, že nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania - právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka (združenia na ochranu práv spotrebiteľov) v tzv. „spotrebiteľských sporoch“, lebo orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na premlčanie neobstoja. Pokiaľ by sa súd z takýmto názorom stotožnil, nemohol by priznať v konaniach, kde sú žalovaní občania - spotrebitelia, ani náhradu trov právneho zastúpenia žalovaným, ktorí by sa i prostredníctvom zvoleného advokáta aktívne bránili, s tým, že je tu predsa súd, ktorý na ich záujmy prihliada. V posudzovanej veci vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému (tento však náhradu nežiadal), preto vzniklo právo na náhradu trov konania aj vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na strane žalovaného vystupoval. Až súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania bude sa zaoberať účelnosťou jednotlivých úkonov právnej pomoci poskytnutých a advokátom Združeniu na ochranu spotrebiteľa OBRANA a uplatnených na náhradu v tomto spore. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že po 1. 7. 2016 až do rozhodnutia súdom prvej inštancie uvedené spotrebiteľské združenie v spore nevykazovalo aktivitu v zmysle úkonov poskytovania právnej služby jeho právnym zástupcom. 13.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil. 14.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania. OZ právna pomoc spotrebiteľom, ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej malo v odvolacom konaní úspech, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie. 15.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).