Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/607/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614213816 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614213816.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Východoslovenská energetika, a. s., so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 44 483 767, proti žalovanej S. V., K. O. X. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom pre konanie E. S., O. X. XXX, o zaplatenie 319,28 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 1C/329/2014-41 z 24.6.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) konanie zastavil a vyslovil, že na prejednanie veci nemá právomoc. (I. a II. výrok) Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. (III.); a že žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku v sume 19 eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E - kolok Slovenská pošta, a. s., CVFT-OSA, Thurzova 1, Košice v lehote do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného uznesenia. (IV.) Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 1Ro 200/2014-11 zo dňa 1.8.2014, ktorý však žalovanej nebol doručený, pretože podľa oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ - Spišské Podhradie zo dňa 31.10.2014 z č.l. 17, ktorého súd požiadal o doručenie platobného rozkazu žalovanej, sa žalovaná po dobu dvoch rokov zdržiava spoločne s deťmi vo Fínsku na bližšie nezistenej adrese. Súd ustanovil žalovanej opatrovníka pre konanie a vo veci nariadil pojednávanie. Zároveň vyzval zástupca žalobcu, aby sa vyjadril, či má vedomosť o tom, že sa žalovaná sa zdržiava na území Slovenskej republiky s úmyslom sa tu trvale zdržiavať. Podaním z č.l. 38 oznámil súdu, že takúto vedomosť nemá. Súd v prvom rade skúmal či môže na riešenie predmetnej otázky aplikovať Nariadenie Brusel I. Na aplikáciu nariadenia je nevyhnutné, aby bol spor o ktorom sa vedie konanie, sporom s medzinárodným prvkom, pretože Nariadenie Brusel I. bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach s cudzím prvkom, v zmysle čl. 65 písm.a/ tretia zarážka ZES. Medzinárodný prvok je v predmetnom spore daný tým, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike a svoju žalobu uplatnil pred súdom Slovenskej republiky a žalovaná sa zdržiava vo Fínsku. Tým bola vytvorená situácia, v ktorej môže vyvstať otázka medzinárodnej právomoci, ako podmienka prítomnosti cudzieho prvku v danom konaní (rozhodnutie SD ES vo veci C-281/02 Owusu ). Z toho istého dôvodu je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia, keď má byť Nariadenie Brusel I. aplikované v členských štátoch EÚ (Fínsko a Slovenská republika), v ktorých je ho možné aplikovať (podľa článku 1 ods. 3 ho nie je možné doposiaľ aplikovať len v Dánsku). Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia, keďže konanie bolo začaté po tom, čo nariadenie vstúpilo do platnosti v oboch uvedených členských štátoch, pre Slovenskú republiku dňom 1.5.2004 kedy sa Slovenská republika stala členom Európskej únie (viď čl. 66 ods.1). A nakoniec, splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, keďže ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným ev. obchodným kontraktom. Na základe horeuvedeného dospel súd k záveru, že na jeho medzinárodnú právomoc je potrebné aplikovať režim Nariadenia Brusel I. Súd citujúc §§ 103, 104 ods. 1 O.s.p., podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 BRUSEL I a dôvodil, že podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účel, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky, alebo b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch, o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. Podľa čl. 59 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu. Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak. ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzené i právo byť žalovaný na vhodnom súde, a tým je v zmysle článku 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde je namieste aplikovať Nariadenie Brusel I., má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu. Nariadenie Brusel I. neumožňuje viesť konanie proti osobe neznámeho pobytu článok 59 Nariadenia síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo české, alebo ako miesto jej fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom mieste (napr. U príslušníkov vojenských jednotiek pôsobiacich dočasne na zahraničných misiách alebo u členov lodných posádok). Podľa názoru súdu však nepokrýva prípady, keď odporca žiadne súdu známe bydlisko nemá. Znenie § 29 ods. 2 OSP ani fikciu bydliska účastníka odporcu nevytvára, počíta s tým, že bydlisko ale aj pobyt odporcu sú neznáme. Vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu preto nie je medzerou v zákonnej úprave, ale stojí úplne mimo nej. Okrem toho, v každom inom členskom štáte by rozhodnutie vydané v konaní podľa slovenského procesného práva, kde je odporca zastúpený procesným opatrovníkom, bolo posúdené v rozpore s verejným poriadkom a nemohlo by byť preto v zmysle článku 34 ods. 1 Nariadenia uznané a pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd musí v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. konanie v plnom rozsahu zastaviť. V zmysle vyššie citovaných ustanovení nie je preto daná právomoc tunajšieho súdu na konanie vo veci, preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil a o vrátení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 1,4,6 Zákona o súdnych poplatkoch. V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo napadnuté výroky (okrem vrátenia súdneho poplatku žalobcovi) zmeniť a žalobe vyhovieť, lebo ide o dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. Ďalej popisuje odvolateľ čo urobil súd vo veci a že žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy predžalobnou upomienkou zo dňa 5.8.2013. Z uvedeného možno odôvodnene predpokladať, že žalovaná mala vedomosť o uvedenej pohľadávke minimálne už v auguste 2013 a mohla túto vec riešiť so žalobcom už vtom čase; žalovaná na zaslanú predžalobnú upomienku žiadnym spôsobom nereagovala. Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadnej z jeho povinností, ako dodávateľa elektrickej energie, práve_naopak. Snahou žalobcu bolo riešiť svoju pohľadávku voči žalovanej mimosúdnou cestou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa oznámenia ORPZ v Poprade, Odbor poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ Spišské Podhradie zo dňa 31.10.2014, sa žalovaná zdržiava spoločne s deťmi po dobu dvoch rokov vo Fínsku na bližšie nezistenej adrese. Z uvedeného odôvodnenia nevyplýva ako bolo preukázané zo strany polície, že sa žalovaná skutočne zdržiava vo Fínsku, ak navyše nebolo možné zistiť ani presnú adresu žalovanej. V tomto smere nie je možné považovať uskutočnené dokazovanie za dostačujúce. Ak sa súd prvého stupňa odvolával na článok 26 ods. 1 Nariadenia ES č. 44/2001, podľa ktorého: “Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia." S prihliadnutím na uvedené, má žalobca za to, že súd prvého stupňa nemal dostatočne preukázané, že žalovaná má skutočne bydlisko vo Fínsku, nakoľko vôbec nedisponoval adresou pobytu žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd nemal konanie vo veci zastaviť a vysloviť, že na prejednanie veci nemá právomoc. Súd mal v konaní pokračovať a to s ustanoveným opatrovníkom na strane žalovanej. Žalobca má za to, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu, resp. zanedbaniu jeho povinností, či už ako dodávateľa elektrickej energie, ale ani ako účastníka konania. Žalobca sa snažil riešiť celú záležitosť mimosúdnou cestou. K súdnemu konaniu musel žalobca pristúpiť v záujme ochrany svojich práv a oprávnených záujmov. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, žalobca žiada, aby odvolací súd zrušil napadnuté výroky súdu prvého stupňa, a vrátil vec v zrušenej časti na prejednanie súdu prvého stupňa, alebo napadnuté výroky rozhodnutia zmenil a návrhu žalobcu vyhovel. O. i. namietal žalobca, že nemohol mať vedomosť o mieste, na ktorom by sa žalovaná zdržiavala, dopytom v obci sa malo zistiť, že žalovaná má evidovaný jediný pobyt X. XXX, inými informáciami on vo vzťahu k pobytu nedisponuje. Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal napadnuté uznesenie a všetky výroky (okrem výroku o vrátení súdneho poplatku 19 € prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému), ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a súhlasí aj s dôvodmi uvedenými v uznesení. Žalobca údajne nespochybňuje spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, ale je zrejmé, že ide vo vzťahu k žalovanej o plnenie zo zmluvy a nie je možné posudzovať ako zmluvu úverovú, ale ako zmluvu inominátnu, preto je možné v tomto smere považovať posúdenie právneho vzťahu súdom prvého stupňa ako nesprávne. V riešenej veci ale vôbec nejde o posúdenie charakteru zmluvy, keďže k tomuto sa ešte súd prvého stupňa nemohol dostať, lebo nejde o rozhodnutie o veci samej. S poukazom na § 1, § 6 O.s.p. žalobca bol nečinný vo veci, aj keď bol vydaný platobný rozkaz ako autoritatívne rozhodnutie súdu, ktorý nemohol byť doručený a súd prvého stupňa postupoval rýchlo a zákonne. Skúmal či nemôže vzniknúť otázka medzinárodnej právomoci ako podmienka prítomnosti cudzieho prvku v danom rozhodnutí (rozhodnutie ES vo veci C-281/02 Owusu). Bola splnená podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia Brusel I aplikovaná v členských štátoch EÚ ako aj podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, lebo ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným alebo obchodným kontraktom vo vzťahu k spotrebiteľke - žalovanej. Judikatúra ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznila, že ohľadne súdnej príslušnosti treba zisťovať tak príslušnosť, aby smerovala k zachovaniu práva žalovaného účinne zachovávať jeho práva a brániť ich, lebo ide o základné záruky poskytované žalovanej v režime Nariadenia (C-474/93 Hengs verzus Campeze, podobne C-166/80). Súčasťou práva je brániť spotrebiteľa prirodzene, aby žalovanému sa dostala spravodlivosť na vhodnom súde. Súdy daného štátu v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv sú medzinárodne výlučne príslušné v zmysle čl. 2 Nariadenia podľa bydliska žalovaného. Žalovaný má právo sa v konaní účinne brániť podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia, keď účinnosť obrany má prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu. V riešenej veci ide o konanie proti osobe neznámeho pobytu, lebo nejde tu o miesto fiktívneho pobytu, že by sa daná osoba zdržovala na inom známom mieste (napríklad u príslušníkov légií a bývalých polovojenských jednotiek pôsobiacich dočasne na zahraničných misiách, alebo u členov lodných posádok, vedeckých výprav v Antarktíde a podobne). Znenie § 29 ods. 2 O.s.p. ani fikciu bydliska účastníka žalovaného nevytvára, lebo bydlisko ako aj pobyt žalovaného sú neznáme, zatiaľ nemožno povedať, že by v inom členskom štáte mal bydlisko žalovaný, t.j. vo Fínsku. Keďže správne aplikoval súd § 104 ods. 1 O.s.p., bolo uznesenie potvrdené podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Z uvedených dôvodov musel súd prvého stupňa konanie v celom rozsahu zastaviť. K odvolacím námietkam žalobcu je treba uviesť, že nech už sa kontaktuje a zisťuje žalobca akokoľvek s pracovníkmi obce Jablonov, žiaden výsledok, aby žalovaná sa mala zdržiavať vo svojom bydlisku nemá a ani nemôže mať, príslušné orgány na vyšetrenie pobytu sú policajného orgány Slovenskej republiky, čo vyplýva aj z oznámenia OR PZ Poprad, odbor poriadkovej polície OO PZ SR Spišské Podhradie zo dňa 31.10.2014, a už nemožno polemizovať o tom, či žalovaná sa mala zdržiavať tam alebo inam, mala cestovať do takej alebo inej republiky a že žalovaná nikdy neoznámila zmenu svojho pobytu, tu neplatí preto bod V. povinnosti odberateľa, písm. i) podmienok pre dodávku elektriny pre domácnosti, ale zisťovanie adresy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ak nemožno zistiť presnú adresu žalovanej a sú len domnienky, že je v cudzine, avšak podľa správy polície mala sa zdržiavať spoločne s deťmi po dobu dvoch rokoch vo Fínsku, je predpoklad, že v tejto republike, t.j. v Slovenskej republike nemá pobyt a potrebuje medzinárodnú pomoc. Žalovaná nemá konkrétnu zistenú adresu vo Fínskej republike a bola splnená podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, lebo ide o plnenie zo zmluvy zákazníckej, t.j. pri ochrane spotrebiteľa treba posudzovať možnosť sporov z úverovej zmluvy v širšom rozsahu, než v akom je označená zmluva v žalobe. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje odvolacím súdom § 224 ods. 1 § 142 ods. 1 O.s.p., lebo žiadne trovy nevznikli žalovanej v tomto konaní a žalobca zavinil zastavenie konania, preto nemá na ich náhradu právo podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.