Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/348/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614216488 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614216488.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Sločányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. R., nar. X.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, dieťaťa rodičov Z. N., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v C. Y. G. na ulici J. U. XXXX/XX a K. R., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v N. na ulici R.. Y. XXX/XX v konaní o znížení výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 15P 253/2014-36 z 2.6.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a znížil výživného zo 100,- € mesačne na 75,- € mesačne, ktoré považuje za úmerné jeho finančným a majetkovým pomerom. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav veci a z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam práve tým, že nebral na zreteľ jeho príjmy za roky 2013, 2014 kedy nepracoval. Uviedol, že v roku 2011 pracoval ako živnostník v oblasti stavebníctva a od úradu práce obdržal príspevok na podnikanie, za čo bol zaviazaný podnikať minimálne 24 mesiacov. Bez finančného príspevku od štátu nebol by schopný začať podnikať, pretože sám nemal žiadne finančné prostriedky. V podnikaní sa mu však nedarilo. Podnikal len s veľkými ťažkosťami aj to ďaleko od svojho bydliska. Z uvedeného dôvodu zrušil živnosť ku dňu 20.6.2013. Do 15.8.2013 bol dobrovoľne nezamestnaný, pričom si intenzívne hľadal prácu. Od 15.8.2013 do 4.11.2013 pracoval ako poisťovací agent avšak s negatívnym výsledkom pretože nebol schopný nájsť poistníkov. Následne sa zamestnal v súkromnej bezpečnostnej službe v organizácii Tesco Prešov s priemerným mesačným zárobkom 305,- € za obdobie od 1.9.2013 do 17.10.2013 kedy zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer. Od 9.11.2013 pracoval ako skladník v Trnave, kde zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer k 24.11.2013. Následne sa zamestnal ako murár - tesár vo firme KONTI a.s. pracovisko Bratislava. Žil na ubytovni a jeho priemerný mesačný zárobok bol určený hodinovou hrubou mzdou vo výške 1,94 €. Uviedol, že matka dieťaťa mu v roku 2012 vyplatila polovicu za vyporiadanie nehnuteľnosti spoločného bytu, čo bolo 12 700,- €. Časť z týchto finančných prostriedkov použil na úhradu nákladov v roku 2013 kedy nemal takmer žiadne príjmy. Na základe živnostenského listu sa zamestnal v Nemecku v spoločnosti KITAI Partners, s.r.o., kde v roku 2014 mal príjem od júla do augusta 1991,63 € ako hrubý príjem. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako správny. Poukázala na skutočnosť, že v roku 2012 otcovi dieťaťa vyplatila finančnú čiastku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 12 700,- €. V tom období získal príspevok od štátu na podnikanie, preto je zrejmé, že mal dostatok finančných prostriedkov aby prednostne platil výživné na maloletého syna. Poukázala na to, že otec nepravidelne platí výživné napriek tomu, že výdavky spojené s výživou a výchovou maloletého sa neustále zvyšujú. Poukázala aj na svoje majetkové a finančné pomery a na skutočnosť, že poberá len opatrovateľský príspevok 196,- €. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákona, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje môže sa v odôvodení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaní, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. Predovšetkým však prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca zníženie výživného a určené výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnuté rozhodnutia a z nich vyplývajúcej zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. Odvolací súd navyše poznamenáva, že výživné 100,- € mesačné pre maloletého nie je primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ale dôsledne vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Dodáva, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine odôvodňujúca zníženie výživného v súlade s návrhom otca. Pokiaľ otec namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť. Je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. iba doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.