Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/483/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217410 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614217410.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu K. Y., L.. XX.X.XXXX, J. B., V. XX, zastúpeného JUDr. Alžbetou Borikovou, advokátska kancelária, s.r.o., Žilina, Dolné Rudiny 3, IČO: 47 249 587, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, o zaplatenie 2.464,33 eur s prísl., o odvolaniach strán proti rozsudku 8C/297/2014-136 z 30.4.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách konania účastníkov. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.464,33 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 28.5.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške 21,69 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 898,50 eur jeho právnemu zástupcovi, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote ho zaviazal zaplatiť na účet súdu aj súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 147,50 eur. 2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.464,33 eur s príslušenstvom z titulu dohodnutej poistnej sumy pre prípad dožitia ku koncu dohodnutej doby poistenia, t.j. k 27.5.2013, keďže nesúhlasil s predčasným zrušením poistnej zmluvy zo strany žalovaného. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal, že ešte pred dňom dožitia sa žalobcu konca poistenia došlo k zániku poistnej zmluvy, ako dôsledok mimoriadnych, objektívnych, skutkových a právnych okolností nezávislých od vôle oboch zmluvných strán, ktoré spočívali v nedostatku sadzieb poistného, čo bolo zistené Národnou bankou Slovenska. Okrem toho žalovaný namietal, že i tak žalobca uplatňovanú sumu nevyčíslil správne, keď nevzal do úvahy redukované poistné plnenie. Z poistnej zmluvy č. 704640001 zo dňa 4.6.1998 mu vyplynulo, že zmluva medzi účastníkmi mala byť uzatvorená na poistnú dobu 15 rokov so začiatkom poistenia dňa 27.5.1998 a s koncom poistenia 27.5.2013, keď výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola dohodnutá na 121.054,- Sk. Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa 10.6.2008 zistil, že poisťovňa v zmysle neho nemohla pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované. Reprodukoval ďalej podstatné údaje vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 4/2008, z rozhodnutí Ministerstva financií Slovenskej republiky, Úradu pre finančný trh a z listov Národnej banky Slovenskej republiky, ako aj vyjadrení účastníkov. Právne vec posúdil podľa § 788 ods. 1, 2 a § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka a mal za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah založený zmluvou o poistení z 27.5.1998 a nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy. Predmetná poistná zmluva podľa neho nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov a podľa Všeobecných poistných podmienok. Žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy plnil, poistné uhrádzal a keďže ku zániku poistenia nedošlo, má právo na poistné plnenie. Citoval článok 9 bod 1, 2 Všeobecných poistných podmienok a vychádzajúc aj z § 35 ods. 2, § 37 ods. 1, § 52 ods. 4 a § 54 ods. 2 a tiež § 801 ods. 1 a § 804 Občianskeho zákonníka považoval za spravodlivé, aby výklad nejasných ustanovení poistných podmienok - článku 9 bod 2 Všeobecných poistných podmienok šiel na ťarchu poisťovne - žalovaného, ktorý ho sám formuloval. Žalovaný nijakým spôsobom nešpecifikoval, v dôsledku akého omeškania žalobcu s plnením si povinností platiť poistné malo dôjsť k naplneniu zmluvne dojednanej podmienky na redukciu poistnej zmluvy a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi poistnú sumu vo výške 2.464,33 eur tak, ako to bolo dohodnuté v poistnej zmluve. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Citoval § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a zástupkyni žalobcu priznal odmenu za dva úkony vykonané v roku 2014 po 61,85 eur a za štyri úkony vykonané v roku 2015 po 64,53 eur a k tomu priznal i zodpovedajúci režijný paušál. V súvislosti s účasťou na pojednávaniach priznal aj náhradu hotových výdavkov - cestovné vo výške 3x 15,88 eur, ako aj náhradu za stratu času. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali 898,50 eur. Nepriznal náhradu trov za písomné podanie označené ako stanovisko k vyjadreniu žalovaného, v ktorom žalobca len poukázal na výklad ust. § 804 Občianskeho zákonníka a platnú judikatúru a išlo len o vyjadrenie k prednesom zástupcu žalovaného na pojednávaní. Nepovažoval za účelne vynaložené uplatnené trovy za použitie cestného motorového vozidla zástupkyňou žalobcu, keďže účelnejšie bolo použitie verejného dopravného prostriedku, a to na trase zo Žiliny do Spišskej Novej Vsi, kde prevádzkované vlakové spojenie trvá približne rovnako ako cesta motorovým vozidlom. 3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, doplneným podaním zo 6.7.2015, ktorým navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte ÚDP - K vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto protiprávne sadzby a takéto použitie protiprávnych sadzieb právneho úkonu, a to navyše v podobe jeho podstatnej náležitosti robí podľa neho celý úkon neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a teda podľa neho poistná zmluva so žalobcom vôbec nevznikla. Citoval § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. a mal za to, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu mal súd prihliadnuť ex offo. Vyčítal prvostupňovému súdu aj opomenutie splnenia si povinnosti podľa § 118 ods. 2 (zrejme O.s.p.), čím rozhodnutie súdu nadobudlo aj znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, dôsledkom čoho nemohol ani predkladať potrebné dôkazy. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy podľa neho nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu, ani zánik žiadnych povinností, ani práv, a teda ani práva na akékoľvek poistné plnenie. 4. Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a zaviazať žalovaného nahradiť mu trovy konania vo výške 45,19 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.643,- eur. Namietal, že okresný súd nesprávne vychádzal pri určovaní tarifnej odmeny z ust. § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a nevzal do úvahy ods. 2 predmetného paragrafu, keď v danom prípade bol v celom rozsahu úspešný a súd mal vychádzať z tarifnej odmeny vo výške 101,25 eur. Namietal tiež nepriznanie odmeny za podanie zo dňa 17.4.2015, keď cítil potrebu vyjadriť sa v samostatnom podaní ku vyjadreniu žalovaného, na ktoré nebolo možné reagovať na pojednávaní 30.3.2015. Nesúhlasil ani s nepriznaním náhrady nákladov za cesty vykonané motorovým vozidlom, čo odporuje aj zaužívanej súdnej praxi. Nepoužitím motorového vozidla by advokátovi vznikli aj ďalšie straty času vo forme presunu z miesta advokátskej kancelárie na stanicu verejného hromadného prostriedku a z nej na adresu súdu a prestoje by vznikli aj v dobe čakania na hromadný dopravný prostriedok, čo by značne navýšilo trovy. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, nakoľko platne uzavretú poistnú zmluvu bolo možné ukončiť len spôsobmi taxatívne ustanovenými Občianskym zákonníkom. 6. Strany podávali odvolanie v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 a Krajský súd v Košiciach vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). 7. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami strán uvedenými v ich odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vo výroku vecne správny (vyjmúc rozhodnutie o trovách účastníkov). 10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní pred termínom vyhlásenia na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP). 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom dopĺňa nasledovné: 13. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania, t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/. 14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (do 30.6.2016 ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. 16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.) 17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikáciu práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 19. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 účinných v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. 21. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu. 22. Podstatu odvolacích námietok žalovaného predstavuje jeho poukazovanie na protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného, k čomu viedlo pochybenie zo strany štátneho orgánu, čo podľa neho vyústilo až do neplatnosti celej poistnej zmluvy uzavretej účastníkmi. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záveru, že medzi sporovými stranami vznikol zmluvný vzťah (zmluvou o poistení) dňa 27.5.1998 a nezistil žiaden dôvod pre absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy. S týmto názorom súhlasí aj odvolací súd, a to bez ohľadu na to, že vyššie uvedená námietka žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie ani použitá nebola. 23. Žalovaný uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpil so žalobcom do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§ 2 ods. 1 OZ). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom. 24. Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi predpismi, majú tieto predpisy prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka (lex specialis derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť súkromného práva (§1, §2 ods. 2, 3 OZ). 25. Zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (účinný od 1.3.1991 do 1.3.2002) je predpisom verejného práva zameraným na právne postavenie poisťovní a zaisťovní, podnikanie v poisťovníctve a dozor nad poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z.). 26. Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzavierania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán, preto ani námietka žalovaného týkajúca sa neplatnosti poistnej zmluvy pre protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného je nepatričná. Ustanovenie § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve síce ukladalo povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych vzťahov (zmlúv), keďže to zákon výslovne neustanovuje. K zániku predmetného poistného vzťahu preto nedošlo ani podľa vyššie uvedeného zákona o poisťovníctve a pre námietky žalovaného zmluvu nemožno pokladať za neplatnú. 27. Žalovaný v ďalších námietkach tvrdil, že chcel iba rešpektovať zákon o poisťovníctve a chcela zosúladiť právne pomery so zákonom a preto následná zmena zákona v poisťovníctve je skutočnosťou, ktorá mala za následok nemožnosť poskytnúť žalobcovi poistnú ochranu. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že zákon o poisťovníctve je normou verejného práva a žalobca, ktorý je navyše v pozícii spotrebiteľa, nemôže byť jednostranne dotknutý okolnosťami, ktoré vzniknú žalovanému v súvislosti s plnením povinností vo vzťahu k orgánu dohľadu podľa predpisov verejného práva. Právny vzťah sa nedostal do rozporu so zákonom, v rozpore so zákonom mohli byť iba pravidlá tvorby zdrojov poisťovne, nie obsah súkromnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Poistný vzťah teda nemôže byť v rozpore so zákonom o poisťovníctve, keďže ide o vzťah súkromnoprávnej povahy upravený predpismi občianskeho práva. 28. Dôvody uvádzané žalovaným nespôsobujú nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, ani jej neplatnosť, pretože žalovaný prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi, ako len zmenou poistnej zmluvy, ktorú síce navrhol žalobcovi, tento ju však odmietol. 29. K námietke žalovaného o procesnom pochybení súdu prvej inštancie, ktorý sa neriadil dôsledne ust. § 118 ods. 2 O.s.p., čím mal obmedziť jeho práva, odvolací súd uvádza, že táto vada nemohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku predvídateľnosti pre sporové strany. Tie v priebehu konania mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci samej, mali možnosť navrhovať vykonanie podľa nich potrebných dôkazov a odôvodnenie napadnutého rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní. 30. Podľa názoru odvolacieho súdu aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia samo o sebe nespôsobuje existenciu vady znamenajúcej odňatie možnosti konať pred súdom. Ak totiž súd toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne, čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého stupňa, keď súd vykonával dokazovanie prednesmi účastníkov, ku ktorým sa účastníci mali právo priebežne vyjadrovať, rozhodoval o návrhu na ďalšie dokazovanie a v závere pojednávania 30.4.2015 účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy. Konanie pred súdom prvého stupňa tak nebolo postihnuté vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Oprávnené záujmy žalovaného v konaní boli plne rešpektované a chránené, tento sa priebežne mal možnosť zúčastňovať nariadených pojednávaní a reagovať na priebeh a výsledky dokazovania. 31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil preskúmavaný rozsudok, okrem výroku o trovách konania účastníkov ako vecne správny. 32. Neboli však podmienky pre potvrdenie rozhodnutia, ani pre jeho zmenu vo výroku o trovách konania, keďže v tejto časti odvolanie žalobcu možno pokladať vo veľkej miere za dôvodné. 33. Súd prvej inštancie pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., avšak z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť, či bral do úvahy aj ust. § 11 ods. 2 predmetnej vyhlášky a ako sa s ním vyporiadal. Pre nepriznanie odmeny za procesné podanie zo dňa 17.4.2015 (strana 119 spisu) sa odvolací súd prikláňa k argumentácii žalobcu, že týmto podaním reagoval na rozsiahle písomné podanie žalovaného z 27.3.2015, ku ktorému z priestorových a časových dôvodov sa nemohol vyjadriť dostatočne priamo na pojednávaní 30.3.2015. Súhlasiť nemožno ani s nepriznaním cestovného motorovým vozidlom, použitým zástupkyňou žalobcu na cesty zo Žiliny do Spišskej Novej Vsi a späť. Podľa zaužívanej súdnej praxe osobitný charakter výkonu funkcie advokáta odôvodňuje použitie motorového vozidla na cestu za úkonom právnej služby do miesta, ktoré nie je totožné so sídlom jeho advokátskej kancelárie. Použitie motorového vozidla advokátom nemožno pokladať zväčša za neúčelné už aj pre obmedzenie straty času, čo má tiež nepochybne vplyv na výšku celkových trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie sa znovu vysporiada aj s osobitne uplatňovanými cestovnými náhradami zo strany žalobcu. 34. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov, o ktorých súd prvej inštancie rozhodne opakovane. 35. Keďže odvolací súd zrušil sčasti rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne o náhrade trov tento súd v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 2 CSP). 36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).