Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/784/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217614 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614217614.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: X/ V. R., K.. X.X.XXXX, O. B. W. K. B., X. XX/XX U. X/ Z. R., K.. XX.XX.XXXX, O. B. W. K. B., X. XX/XX, proti žalovaným: 1/ S. O., K.. XX.X.XXXX, O. B. S., Č.. U. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom sa sídlom v Košiciach, Pri jazdiarni 1 a 2/ STAVTON s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatské námestie, zastúpenému Y. O.R., K.. XX.X.XXXX, korešpondenčná adresa W. K. B., Y.Z. XX, o určenie platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23. septembra 2015 č.k. 11C/249/2014-213 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v 2. rade a žalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám ich právneho zástupcu trovy konania v sume 409,64 eura. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd alternatívne určil, že odstúpenie žalobcov od kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX je platné a účinné a žalobcovia sú povinní vydať žalovanému 15.000 eur titulom čiastočného plnenia na kúpnu zmluvu alebo určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade dňa X.X.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom s tým, že v priebehu konania svoju žalobu upresnili tak, že žiadali určiť, že kúpna zmluva zo dňa X.X.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom a navrhovali, aby súd konanie vo veci určenia, že odstúpenie žalobcov od kúpnej zmluvy, je platné a účinné, vylúčil na samostatné konanie. Poukázal tiež na tvrdenie žalobcov v žalobe, že potom, ako kúpnou zmluvou nadobudli do osobného vlastníctva byt v W. K. B., K. T.. X. XX/XX, zapísaný na LV XXXX, S.. Ú.. W. K. B., na ktorom viazli ťarchy titulom exekučného záložného práva, niekedy začiatkom Q. XXXX sa u nich objavili zástupcovia žalovaného v 2. rade, ktorí im navrhli odkúpenie bytu poukazom na fakt, že byt je zaťažený a pôjde do dražby, z ktorej dostanú oveľa menej titulom dražobnej ceny, ako im boli ochotní ponúknuť žalovaní, a tak nakoniec ich ponuku akceptovali a podpísali zmluvu v prospech žalovaného v 1. rade ako kupujúceho, ktorého ani nevideli a prijali sumu 15.000 eur ako splátku na kúpnu cenu s výhradou, že od zmluvy môžu odstúpiť. Následne si uvedomili, čo vlastne učinili a po obdržaní rozhodnutia Okresného úradu, odbor katastrálny, o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu pre žalovaného v 1. rade, podali trestné oznámenie pre podvod a podozrenie zo spáchania úžery a naopak kupujúci podal trestné oznámenie pre podozrenie z páchania trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru. Ďalej uviedol, že žalobkyňa naliehavosť právneho záujmu na podaní určovacej žaloby odôvodňovala tým, že po toľkých rokoch nemieni ísť na ulicu, nemôže za to, že Q. sa chová nezodpovedne ako alkoholik a neplatí poplatky za byt, keď označenú kúpnu zmluvu síce podpísal tak ako aj ona sama, ale keby vedela, že podpisuje aj návrh na vklad, tak by uvažovala ináč, a preto trvala na tom, že so žalobcom odstúpili od kúpnej zmluvy platne, lebo žalovaní im nevyplatili zostatok kúpnej ceny a oni sa nemajú kde vysťahovať, a súčasne tvrdila, že kúpna zmluva je absolútne neplatná, pretože im nebola vyplatená posledná čiastka kúpnej ceny za byt. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal i na obranu žalovaného v 1. rade, že dňa X.X.XXXX uzavrel so žalobcami kúpnu zmluvu k bytu č. XX, K. Š. V. O. P. B. W.W. K. B., X. Č.. XX, za dohodnutú kúpnu cenu 30.000 eur, ktorá bola v čiastke 15.000 eur vyplatená žalobcom pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti, a zvyšok kúpnej ceny mal byť vyplatený žalobcom pri odovzdaní nehnuteľnosti kupujúcemu dňa X.X.XXXX, po odpočítaní dlhov na nehnuteľnosti, keď naviac sama žalobkyňa v podnete zo dňa XX.X.XXXX, ktorý tvorí prílohu žaloby, uviedla, že chcela byt oddlžiť a lákavá bola aj ponuka 15.000 eur pri podpise zmluvy, a tak podľa dohody bola uhradená spoločnosti POLYTOP SNV s.r.o. suma 2.463,80 eura, exekútorskému úradu Bratislava JUDr. Rudolf Krutý suma 1.180 eur a exekútorskému úradu Košice JUDr. Peter Molnár suma 1.535 eur a zvyšná časť kúpnej ceny mala byť vyplatená ku dňu odovzdania bytu, t.j. dňa X.X.XXXX, ale keďže žalobcovia požiadali o posunutie odovzdania predmetu kúpy o mesiac, bol posunutý aj tento termín. Po opätovnom naliehaní žalobcov žalovaný v l. rade znova súhlasil s posunutím termínu odovzdania bytu žalobcami, a to na začiatok mesiaca R.Ó. XXXX, ale keď žalovaný v 1. rade následne žalobcov kontaktoval, títo odmietli predmet kúpy odovzdať a avizovali mu, že si vec rozmysleli a na jeho písomnú výzvu zo dňa X.XX.XXXX i nasledujúce výzvy na odovzdanie nehnuteľnosti, žalobcovia nereagovali a byt neoprávnene užívajú, čo bolo oznámené aj orgánom činným v trestnom konaní ako podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa ustanovenia § 218 ods. 1 Trestného zákona, ktoré vedú konanie pod sp. zn. ORP - 1278/SN-SN-2014-LK, pričom až po tom, čo boli žalobcovia vyzvaní na opustenie bytu, začali žalobcovia tvrdiť, že oni zmluvu podpísali a prijali 15.000 eur ako splátku na kúpnu cenu s výhradou, že môžu od zmluvy odstúpiť. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia ako predávajúci a žalovaný v 1. rade ako kupujúci, uzavreli dňa X.X.XXXX kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k odpredaju bytu č. XX, K. Š. V., B. Č.. XX, W.. Č.. XXXX R. P. X., W. K. B., postavený na pozemku - zastavané plochy a nádvoria KN D. V. Č.. XXXX a č. XXXX B. V. X/X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu k pozemku parc. č. XXXX - G. V. U. K. R. B. XXX m2 a parc. č. XXXX G. V. U. K. R. B. XXX m2 v podieloch XX/XXXX vedených na LV č. XXXX, S.. Ú.. W. K. B. (ďalej aj „byt“), za dohodnutú kúpnu cenu v sume 30.000 eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 15.000 eur mala byť vyplatená v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy a zvyšok mal byť vyplatený tak, že časť tejto sumy sa použije na úhradu dlhov, ktoré viazli na nehnuteľnosti, a to spoločnosti POLYTOP SNV s.r.o. Hanulova 7, Spišská Nová Ves v sume 2.480,40 eura, Exekútorskému úradu JUDr. Rudolfa Krutého, Bratislava v sume 1.601,69 eura a Exekútorskému úradu JUDr. Petra Molnára, Košice v sume 1.529,93 eura a zostávajúca časť kúpnej ceny mala byť predávajúcim zaplatená dňa 4.8.2014 (čl. III bod 4 kúpnej zmluvy), pričom v čl. III bod 8 kúpnej zmluvy bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že predávajúci majú právo odoprieť odovzdanie predmetu kúpy, ak nebude zaplatená kúpna cena podľa tohto článku. Z pôvodného LV č. XXXX, S..Ú. W. K. B., súd prvej inštancie zistil, že ako vlastníci označeného bytu boli zapísaní žalobcovia, v časti C - ťarchy je zaznamenaná poznámka, že proti žalobcom vedie dve exekúcie Exekútorský úrad Košice - JUDr. Peter Molnár a ďalšia exekúcia je vedená Exekútorským úradom Bratislava - JUDr. Rudolf Krutý. Z rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor č. vkladu: B. G. P. X.X.XXXX súd zistil, že v prospech žalovaného v 1. rade bol povolený vklad vlastníckeho práva označeného bytu do katastra nehnuteľnosti v k.ú. W.W. K. B., z potvrdenia o vyplatení kúpnej ceny zo dňa X.X.XXXX zistil, že žalobcovia a žalovaný v 1. rade potvrdili odovzdanie a prevzatie prvej časti kúpnej ceny 15.000 eur, z bankového dokladu od VÚB a.s. Bratislava, že za žalobcov bola uhradená čiastka 1.535 eur dňa X.X.XXXX, z bankového dokladu Poštovej banky a.s. Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, že za žalobcov bola uhradená suma 1.180,08 eura dňa X.X.XXXX v prospech JUDr. Rudolfa Krutého a z bankového dokladu od UniCredit Bank, pobočka Spišská Nová Ves, že za žalobcov bola uhradená peňažná suma 2.464,80 eur dňa XX.X.XXXX v prospech POLYTOP SNV s.r.o.. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že listom označeným ako odstúpenie od zmluvy, bez uvedenia dátumu, žalobkyňa odstúpila od označenej kúpnej zmluvy na základe dôvodov dohodnutých v čl. III. bod 8, pretože žalobcom bola vyplatená iba suma 15.000 eur, kúpna cena riadne vyplatená nebola a oznámila, že kópiou listu žiadajú Okresný úrad, odbor katastrálny Spišská Nová Ves, o zápis poznámky na LV č. XXXX a že na aktuálnom liste vlastníctva č. XXXX, S..Ú. W.W. K. B. je ako vlastník označeného bytu zapísaný žalovaný v 1. rade a poznámka, že na súde je vedené konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu. Napokon súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 11.5.2015 č.k. 1U/2/2014-54 prijal od žalovaného v 1. rade na základe jeho podnetu sumu 8.709,70 eura a upovedomil žalobcov o možnosti vyplatenia zloženej sumy ako zvyšku kúpnej ceny bytu, že žalovaný v 1. rade podal dňa 13.11.2014 proti žalobcom žalobu na vypratanie spornej nehnuteľnosti (bytu), o ktorej nebolo v konaní, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10C/249/2014, doposiaľ právoplatne rozhodnuté a žalobcovia podali na Okresnú prokuratúru Spišská Nová Ves podnet na trestné stíhanie pre podvod podaním zo dňa 29.9.2014, ktoré bolo odovzdané Odboru kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi na ďalšie konanie. 4. Po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c) O.s.p., § 588 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba žalobcov nie je dôvodná pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v spore voči žalovanému v 2. rade (u ktorého došlo od 12.8.2015 k zmene obchodného mena z InterDebit, s.r.o. na STAVTON s.r.o.), nakoľko tento nebol účastníkom spornej kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX a skutočnosť, že žalovaný v 1. rade splnomocnil na výplatu kúpnej ceny zástupcov tejto spoločnosti ešte nezakladá jej pasívnu legitimáciu v spore. Zo zistenia, že zo spornej kúpnej zmluvy odstúpila iba žalobkyňa vyvodil, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je platné a nemá ju ani žalobkyňa, lebo sporný právny úkon sa netýka vybavovania bežnej veci a na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, je v zmysle § 145 veta druhá Občianskeho zákonníka, potrebný súhlas oboch manželov, a preto žalobu v časti určenia platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zamietol. Súd prvej inštancie na to skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, že zmluva uzavretá dňa X.X.XXXX medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade je absolútne neplatným právnym úkonom, a to so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a uzavrel, že žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na podanej určovacej žalobe, ak žalobkyňa ten odôvodňovala len tvrdením, že zmluvu so žalobcom síce riadne podpísali, ale neuvedomili si, že podpisujú i návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, že uzavretie kúpnej zmluvy bolo pre nich lákavé, pretože týmto spôsobom oddlžili byt a získali ihneď pri podpise zmluvy hotovosť 15.000 eur, ale neuvedomili si dôsledky, a to nutnosť následného odovzdania bytu kupujúcemu, a tak od zmluvy neskôr v K. XXXX žalobkyňa odstúpila odvolávajúc sa na článok III bod 8 kúpnej zmluvy, a teda cieľom, ktorý žalobcovia sledovali podaním žaloby, bolo zabránenie vysťahovania z bytu, ktorý bol predmetom predaja, vzhľadom uplynutie zmluvne dohodnutého termínu na jeho odovzdanie a opätovné získanie jeho vlastníctva, i s prihliadnutím na žalovaným v 1. rade podanú žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, konanie o ktorej je vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10C/153/2014, v ktorom otázka určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX a platnosti či neplatnosti odstúpenia od zmluvy, musí byť posudzovaná ako otázka predbežná. Napokon súd prvej inštancie dodal, že žalobcovia síce navrhli vypočutie svedka Q.. I.Š. Y., následne však na jeho vypočutí netrvali, takže tento dôkaz súd nevykonal. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobcov, ktorí v konaní nemali úspech, nahradiť žalovaným trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 409,64 eura, ktoré vyčíslil podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 13a ods. 1, § 15, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to 1. odmenu za 5 úkonov právnej služby [a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom pri zastupovaní dvoch žalovaných (žalovaný v 2. rade dňa 16.3.2015 a žalovaný v 1. rade dňa 19.3.2015), zníženú v súlade s ust. § 13 ods. 2 cit. vyhlášky o 50 %, sumu 64,53 eura (32,265 x 2), b) účasť na pojednávaní dňa 19.3.2015 pri zastupovaní dvoch žalovaných, sumu 64,53 eura; § 13a ods. 1 písm. d/, cit. vyhlášky, c) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 30.3.2015 pri zastupovaní dvoch žalovaných, sumu 64,53 eura, § 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky, d) účasť na pojednávaní dňa 9.9.2015 pri zastupovaní žalovaného v 1. rade, sumu 16,13 eura, pretože sa vec meritórne neprejednávala, vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s ust. § 13a ods. 4 veta druhá cit. vyhlášky (dňa 25.8.2015 došlo k vypovedaniu plnej moci žalovaným v 2. rade), e) účasť na pojednávaní dňa 23.9.2015 za žalovaného v 1. rade sumu 64,53 eura: § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky], 2. režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky spolu 67,12 eura [8 x 8,39 eura (rok 2015)] a 3. DPH 20 % podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 68,27 eura. 6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali zmeniť napadnutý rozsudok a určiť, že kúpna zmluva zo dňa X.X.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom, alebo zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkli, že neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal nimi navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov, nevykonal výsluch žalobcu, hoci za pomoci donucovacích prostriedkov, ktorými súd disponuje a nepresvedčil sa, akým spôsobom tento účastník pristupoval ku prezentovaniu svojej vôle odpredať svoj ideálny podiel k predmetu kúpy tvoriaci bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalobkyne, či tak konal v zhode s vôľou druhého spoluvlastníka, teda žalobkyne, ktorá je jeho manželkou, a tiež, či nekonal v tiesni, pod hrozbou straty vlastníckych práv dražbou, keďže žalovaný v 2. rade bol dražobnou spoločnosťou. Žalobcovia za vážnu procesnú vadu označili konanie súdu prvej inštancie v neprítomnosti žalobcu, lebo žalobca takýmto konaním žalobkyňu zbavuje vlastníctva k bytu, konanie žalobcov nemôže byť obštrukčné a ani účelové, lebo majú za to, že sa oprávnene domáhajú súdnej ochrany. Súdu prvej inštancie takisto vytkli, že zamietol ich návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým chceli zabrániť tomu, aby vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bolo možné vykonať do meritórneho súdneho rozhodnutia, ako i to, že nevylúčil ich nárok na určenie platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ale spojil vec do jedného konania, vo veci konal a ich žalobu zamietol s odôvodnením, že odstúpenie mala podpísať len žalobkyňa, hoci žalovaný neplatnosť odstúpenia nijako neuplatnil. Napadli aj správnosť záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní existencie naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení tvrdiac, že prejav vôle účastníka sa musí skúmať v „intenciách výkladu jeho vyjadrení - teda procesných úkonov, ktoré voči súdu prejavil aj v listinách mu doručovaných“. Zopakovali, že žalovaní sami uviedli, že o zdĺženosti predmetu kúpy a o ťarchách na predmete kúpy, sa dozvedeli z internetu. Zdôraznili, že „nebol prejav žalobcov odpredať byt komukoľvek, kto ich oddlží v rámci kúpy-predaja a dokonca budú mať ešte zostávajúcu disponibilnú finančnú hotovosť ....“ a napadnuté rozhodnutie označili za nepresvedčivé, pretože súd síce podrobne skúmal prejavy žalobcov, nie však úmysly, a teda nemohol vidieť iba skutkové, či procesné pochybenia, ale musel vychádzať zo základných článkov procesných či hmotnoprávnych predpisov a v ich duchu konať. 7. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uviedol, že nie je vinou súdu, že v konaní nebol vypočutý žalobca, nakoľko predvolanie na pojednávanie si žalobca prevzal, o termíne teda vedel a nezúčastnil sa ho, ani nijakým spôsobom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Dodal, že dôkazné bremeno je na účastníkoch konania, a je tak v ich záujme zúčastniť sa konania pred súdom a svoje tvrdenia súdu ozrejmiť a preukázať. Zdôraznil, že súd prvej inštancie neodmietol vykonať dôkazy, nakoľko žiadne dôkazy neboli zo strany žalobcov na pojednávaniach a ani v ich písomných vyjadreniach navrhnuté. Podľa názoru žalovaného v 1. rade nemožno pasivitu a nespoluprácu žalobcu dávať za vinu súdu a hovoriť o potencionálnych svedkoch je irelevantné a bezpredmetné. Z týchto dôvodov mal žalovaný v 1. rade za to, že súd prvej inštancie nezaťažil konanie žiadnou podstatnou procesnou vadou, ktorá by mala za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 8. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril. 9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. V intenciách uvedeného odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom v ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 11. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.12.2016 o 13,25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3, § 378 ods. 1 CSP, zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. 13. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za tohto konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. K zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie, ako i na zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého výroku rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), a len na zdôraznenie jeho vecnej správnosti a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd udáva nasledovné: 14. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom im znemožnil uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, do 30.6.2016 ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), odvolací súd pripomína, že pod znemožnením uskutočnenia procesných práv strany sporu s následkom porušenia práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom (civilnom) súdnom konaní za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov. 15. Podľa cˇl. 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 16. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednana´ v jeho prítomnosti (cˇl. 38 ods. 2 Ústavného zákona cˇ. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd). Občiansky súdny poriadok (účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejedanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pokračuje su´d v konaní i keď sú účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne predvolaný účastník na súdne pojednávanie (pojednávania) bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže su´d prejednať vec v jeho neprítomnosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku určuje pritom dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby su´d mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. 17. V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejedna´vanom spore došlo k namietanému porušeniu práva žalobcu a žalobkyne tým, že súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a spor rozhodol bez toho, aby žalobcu vypočul, treba uviesť, že ak sa riadne predvolaný žalobca neustanovil na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, mohol súd vec prejednať v jeho neprítomnosti a prihliadnuť pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.), pričom povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v občianskom súdnom konaní (civilnom sporovom konaní) povinnosťou sporových strán, ktorá bola tak žalobcom (ako i žalovaným) v čase rozhodovania súdu prvej inštancie všeobecne uložená v ust. § 120 ods. 1 O.s.p. ako povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná s tým, že účastník konania potom nesie zodpovednosť za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Vo vzťahu k námietke nevykonania všetkých dôkazov relevantných pre správne právne posúdenie veci odvolací súd ďalej poznamenáva, že k procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Rovnako výsluch účastníka (v danom prípade žalobcu) je (bol) podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku jedným z radu do úvahy prichádzajúcich dôkazných prostriedkov, ktorý je (musí byť) hodnotený ako každý iný dôkaz ad hoc s tým, že eventuálny záver o tej ktorej miere spoľahlivosti, významnosti, vierohodnosti a pod. z neho získaných poznatkov je až súčasťou jeho hodnotenia v zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku (por. napr. I. ÚS 2568/07). 18. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že v prejedna´vanom spore bol postup prvoinštančného súdu pri predvolaní sporových strán a ich zástupcov a pri prejednaní veci bez účasti žalobcu v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. Z obsahu spisu totiž plynie, že potom, ako na základe žiadosti žalobcu a žalobkyne (č.l. 74, 86 súdneho spisu) súd prvej inštancie priznal oslobodenie od súdnych poplatkov žalobkyni (uznesením zo dňa 11.12.2014 č.k. 11C/249/2014-85) a tiež žalobcovi (uznesením zo dňa 15.12.2014 č.k. 11C/249/2014-97), súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.2.2015 (č.l. 100 súdneho spisu), doručil žalobcom vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe spolu s predloženými listinnými dôkazmi (č.l. 165 súdneho spisu), následne nariadil pojednávanie na deň 19.3.2015 (č.l. 167 súdneho spisu), na ktoré sa dostavila žalobkyňa, ktorá ospravedlnila neprítomnosť žalobcu zo zdravotných dôvodov, naliehavosť požadovaného určenia odôvodnila tvrdením: „ja mám ísť teraz po toľkých rokoch na ulicu, nemôžem za to, že Q. sa chová nezodpovedne... zmluvu podpísal, túto som podpísala aj ja, ale keby som vedela, že podpisujem aj návrh na vklad, tak by som uvažovala ináč ...“ a ktoré bolo odročené na základe žiadosti žalobkyne o odročenie za účelom porady s advokátom a zaujatie stanoviska v lehote 30 dní (č.l. 178 súdneho spisu). Ďalej, že žalobkyňa svoje písomné stanovisko vo veci doručila súdu dňa 7.7.2015, a ďalšie na pojednávaní dňa 9.9.2015, ktoré bolo odročené znova pre neprítomnosť žalobcu, u ktorého nebolo vykázané doručenie predvolania, a to na deň 23.9.2015, na ktoré sa opäť nedostavil žalobca, hoci predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi riadne doručené do vlastných rúk dňa 11.9.2015 (č.l. 199, 208 až 210 súdneho spisu). Z obsahu zápisnice o tomto pojednávaní dňa 23.9.2015 (o.i.) vyplýva, že žalobkyňa „trvá na tom, že odstúpili od zmluvy platne“ a „zmluva je absolútne neplatná, pretože nám nebola vyplatená posledná čiastka tak, ako je to v zmluve“, na výzvu súdu v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. žalobkyňa uviedla, že pri podpisovaní zmluvy si nevšimla, že podpísala i návrh na vklad, čo bola jej chyba, pričom sumu 15.000 eur, teda „peniaze za byt prevzali na MÚ pri overovaní podpisov“ a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žalobkyňa predniesla, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá a k veci nemá viac čo uviesť. 19. Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že v posudzovanom spore žalobcovia mali v priebehu konania vytvorený relevantný priestor na preukázanie nimi tvrdených skutočností i označenie dôkazov, pričom tento vymedzený priestor ich nestaval v porovnaní so žalovanými do podstatne nevýhodnejšej pozície, čo by indikovalo porušenie princípu rovnosti v konaní. Žalobkyňa a ani žalobca vykonať iné dôkazy nenavrhli a hoci výsluch účastníka je rovnocenný dôkazný prostriedok s inými dôkaznými prostriedkami a podlieha hodnoteniu ako každý iný dôkaz, k vlastnej výpovedi nemožno účastníka nijako donucovať (por. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 91/2010), preto nemožno prisvedčiť žalobcom ani v tom smere, že súd nevykonal výsluch žalobcu, hoci za pomoci donucovacích prostriedkov, ktorými súd disponuje. 20. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcov namietajúcich nepresvedčivosť napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nepochybne z práva na spravodlivý proces predovšetkým vyplýva aj povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie, v odôvodnení vysporiadať tak, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Súčasne je však potrebné konštatovať, že toto právo neznamená, že na každý argument sporovej strany je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). 21. V danom prípade odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu jasne a zrozumiteľne podáva výklad, akými úvahami sa súd spravoval, z akého dôvodu a na základe akých právnych predpisov bola zamietnutá žaloba žalobcov na určenie, že je platné odstúpenie od označenej kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, ako i určenie, že kúpna zmluva zo dňa X.X.XXXX je absolútne neplatná, a to vo vzťahu k žalovanému v 2. rade pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu, že nebol účastníkom posudzovaného dvojstranného právneho úkonu (kúpnej zmluvy nesporne uzavretej medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade), vo vzťahu k určeniu platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie takej žaloby za stavu, keď predmetné nehnuteľnosti (byt) boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalobkyne, ktoré (ý) žalobcovia predali žalovanému v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 30.000 eur s tým, že časť kúpnej ceny (v sume 15.000 eur) bola žalobcom vyplatená pri overovaní podpisov na zmluve a zostávajúca časť kúpnej ceny, po odpočítaní dlhov v čl. III. bod 3 zmluvy, mala byť vyplatená v deň odovzdania nehnuteľnosti kupujúcemu (čl. III. bod 4 zmluvy), a z posudzovaného jednostranného právneho úkonu, akým odstúpenie od kúpnej zmluvy nepochybne je, plynie, že žalobca od kúpnej zmluvy neodstúpil a vo vzťahu k určeniu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v situácii, ak žalobcovia naliehavosť právneho záujmu odôvodňovali tvrdením, že žalobkyňa „keby vedela, že podpisuje aj návrh na vklad, tak by uvažovala ináč “ [zápisnica o pojednávaní dňa 19.3.2015 (č.l. 167 súdneho spisu)], že „zmluva je absolútne neplatná, pretože nebola vyplatená posledná čiastka tak, ako je to v zmluve“, pričom súčasne „trvá na tom, že odstúpili od zmluvy platne“, a kúpnu cenu za byt v sume 15.000 eur prevzali žalobcovia pri overovaní podpisov na spornej kúpnej zmluve (zápisnica o pojednávaní dňa 23.9.2015) a zvyšok kúpnej ceny, po vyplatení dlhov viaznucich na nehnuteľnosti žalobcov mal byť vyplatený, Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 11.5.2015 č.k. 1U/2/2014-54 prijal od žalovaného v 1. rade a upovedomil žalobcov o možnosti vyplatenia zloženej sumy a žalovaný v 1. rade podal dňa 13.11.2014 proti žalobcom žalobu na vypratanie spornej nehnuteľnosti (bytu), o ktorej nebolo v konaní, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10C/249/2014, doposiaľ právoplatne rozhodnuté. 22. V okolnostiach posudzovaného sporu je tak nutné konštatovať, že žalobcami spochybňovaný záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o určení platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nie je výrazom zjavného a neodôvodneného vybočenia zo štandardov výkladu, ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný, resp. ktorý zodpovedá všeobecne akceptovanému chápaniu dotknutého právneho inštitútu odstúpenia od zmluvy, ako jednostranného právneho úkonu účastníka zmluvy, ktorým sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a to s prihliadnutím na skutočnosť, že ako zmluvná strana označenej kúpnej zmluvy (predávajúci) vystupovali ako účastníci žalobca a žalobkyňa, manželia, z ktorých od zmluvy odstúpil len jeden z nich (žalobkyňa). Napadnutý rozsudok a závery v ňom prijaté nemožno označiť za rozporné s požiadavkami vecne priliehavého a rozumného vyporiadania posudzovaného právneho vzťahu, či v rozpore so všeobecne zdieľanými zásadami spravodlivosti v situácii, ak sa žalobcovia domáhali určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zmluva z dôvodu, že im nebol vyplatený zostatok kúpnej ceny, pričom nepochybne kúpnu cenu za byt v sume 15.000 eur prevzali žalobcovia pri overovaní podpisov na spornej kúpnej zmluve, dlhy viaznuce na byte boli v súlade s kúpnou zmluvou vyplatené a zvyšok kúpnej ceny, po vyplatení dlhov viaznucich na nehnuteľnosti žalobcov, prijal od žalovaného v 1. rade do úschovy Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 11.5.2015 č.k. 1U/2/2014-54 a upovedomil žalobcov o možnosti vyplatenia zloženej sumy. Opodstatnenou napokon nie je ani odvolacia námietka žalobcov, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.11.2014 č.k. 11C/249/2014-57 zamietol ich návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd uložil Okresnému úradu, katastrálnemu odboru B. W. K. B. vyznačiť na LV č. XXXX, S.. Ú.. W. K. B. poznámku (v znení uvedenom v návrhu), nakoľko je z obsahu spisu zrejmé, že žalobcovia voči tomuto uzneseniu nepodali odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2014. 23. Z uvedeného rezultuje, že prvoinštančný súd v prejednávanom spore pri hodnotení jednotlivých dôkazov postupoval správne a prijal aj správne právne závery, a preto neopodstatnenou je i námietka žalobcov, že rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď právne názory, ktoré súd aplikoval, tiež v rozumne a uspokojivo odôvodnil a splnil tak požiadavku transparentnosti a presvedčivosti odôvodnenia svojho rozhodnutia, tak ako bola stanovená v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Žalobcovia v odvolaní v podstate len pokračujú v polemike s nimi a dožadujú sa prieskumu odvolacím súdom (v podstate namietajúc vyššie vady konania pred súdom prvej inštancie). 24. Vzhľadom na tieto podstatné dôvody sú odvolacie námietky žalobcov nedôvodné a pretože nebolo ani zistené, že by rozsudok bol postihnutý vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane akcesorického výroku o trovách konania. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému v 1. rade odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko procesne úspešnému žalovanému v 2. rade v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemajú, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).