Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217732 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614217732.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: J. fond, so sídlom I. XX, H., IČO: XX XXX XXX, štátny účelový fond proti žalovanému: Y., spol. s r.o., Z. T. XXX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, Zimná č. 59, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 191.937,02 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.1.2016, č.k. 10Cb/78/2014-79 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 191.937,02 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 191.937,02 eur od 7.3.2014 do 10.6.2014, s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 191.937,02 eur od 11.6.2014 do 9.9.2014, s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 191.937,02 eur od 10.9.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 11.516,00 eur, na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2014 domáhal od žalovaného úhrady sumy 191.937,02 eur s prísl.. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.6.2008 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu č. XXXXX/XXUXX//L/XXXX o poskytnutí podpory formou úveru z Environmentálneho fondu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému podporu formou úveru vo výške 331.939,19 eur. V zmysle zmluvy o úvere, sa dohodli, že v prípade, ak dôjde k ohrozeniu návratnosti fondom poskytnutej podpory, fond je oprávnený od zmluvy o úvere odstúpiť a zároveň požiadať dlžníka o zaplatenie celého zostatku nesplatenej istiny vrátane jej príslušenstva jednorázovo. Ku dňu 31.1.2014 evidoval žalobca omeškanie žalovaného so štyrmi splátkami úveru, preto od zmluvy o úvere odstúpil listom zo dňa 31.1.2014, ktoré bolo žalovanému riadne doručené dňa 4.2.2014 a vyzval žalovaného na zaplatenie celého zostatku nesplatenej istiny vrátane jej príslušenstva vo výške 191.937,02 eur jednorázovo, a to v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odstúpenia. Žalovaný požiadal listom zo dňa 10.3.2014 o možnosť vyrovnania jeho doterajších záväzkov z pôvodného zmluvného vzťahu najneskôr do termínu 27.3.2014, do dnešného dňa žalobcovi neposkytol žiadne plnenie. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca na základe platnej zmluvy č. XXXXX/ XXUXX//L/XXXX zo dňa 19.6.2008 poskytol žalovanému podporu formou úveru vo výške 331.939,19 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s dohodnutými splátkami, preto žalobca od zmluvy o úvere odstúpil a zároveň požiadal dlžníka o zaplatenie celého zostatku nesplatenej istiny vrátane jej príslušenstva vo výške 191.937,02 eur jednorázovo. Žalovaný požiadal listom zo dňa 10.3.2014 o možnosť vyrovnania jeho záväzkov najneskôr do termínu 27.3.2014, žalovanú sumu neuhradil, výšku dlžnej sumy nenamietal. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 24.11.2014 uviedol, že dlžná suma by mala byť nižšia o sumu 4.200,33 eur. Žiadne doklady doteraz o ďalšej úhrade súdu nepredložil. Súd na základe uvedeného žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Žalobca si uplatnil žalobou aj úroky z omeškania, ktoré žiadal priznať od splatnosti úveru. Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania plní zabezpečovacú (preventívnu) funkciu, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Súd na základe predložených dokladov mal preukázané, že žalovaný svoje pohľadávky neuhradil v lehote splatnosti, tým sa dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na zákonné úroky z omeškania, keďže k dohode o výške úrokov nedošlo. Súd preto zaviazal žalovaného spolu s dlžnou sumou uhradiť aj žalobcom požadované úroky z omeškania, ktoré nepresahujú zákonom stanovenú výšku, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. V zmysle cit. ustanovenia súd o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh. Úspešný žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o náhrade trov konania nerozhodoval. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Z.z. a súd jeho návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 11.516,- eur. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že nepovažuje za platné odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 31.1.2014 z dôvodu, že sa „žalovaný dostal do omeškania s dohodnutými splátkami“. Podľa jeho názoru takýto dôvod na odstúpenie od zmluvy nebol ani dohodnutý a ani nevyplýva zo zákona. Súd sa s touto skutočnosťou, či takéto odstúpenie od zmluvy vyplýva zo samotnej zmluvy alebo zo zákona, ani nevysporiadal, čím sa napadnutý rozsudok v tejto časti stáva nepreskúmateľný a arbitrárny. Žalobca síce v samotnom odstúpení od zmluvy tvrdí dôvody, pre ktoré od zmluvy odstúpil, súd sa však týmito dôvodmi absolútne nezaoberal. Žalobca v odstúpení od zmluvy zo dňa 31.1.2014 uvádza, že dôvodom je neuhradenie štyroch splátok v dohodnutej lehote, čím sa mal žalovaný dopustiť závažného porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) zák. č. 523/2004 Z.z., ktorý znie: „porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.“ Žalovaný je toho názoru, že dané ustanovenie by bolo dôvodom na konštatovanie, že došlo k porušeniu finančnej disciplíny, ak by toto porušenie bolo dané v momente poskytovania podpory formou úveru. K takejto skutočnosti však nedošlo, a ani ju žalobca netvrdil. Navyše, ak by aj súd pripustil, že porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, je potrebné skúmať aj vo vzťahu k okolnostiam, ktoré nastali po uzatvorení zmluvy o poskytnutí podpory formou úveru, potom ani táto skutočnosť nie je dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení nehovorí o tom, že žalobca by bol oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, ak zo strany dlžníka nastane porušenie finančnej disciplíny. V zmysle čl. VII. bod 5 Zmluvy o poskytnutí podpory sa strany dohodli, že v prípade, ak dôjde k ohrozeniu návratnosti poskytnutej podpory, čo veriteľ bude hodnotiť ako nedodržanie dohodnutých podmienok, môže veriteľ uplatniť niektorý z tam uvedených na výber daných následkov. Uvedené podmienky však podľa názoru žalovaného nemožno kumulovať. Žalovaný tvrdí, že nedošlo k naplneniu hypotézy, v zmysle ktorej by malo dôjsť k ohrozeniu návratnosti fondom poskytovanej podpory, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že úver je zabezpečený záložným právom na hnuteľný majetok, ktorého hodnota viacnásobne prevyšuje zabezpečovanú pohľadávku. Ak by súd aj dospel k názoru, že neuhradením 4 splátok došlo k ohrozeniu návratnosti (čomu tak nebolo, a žalovaný mal záujem riešiť spornú úhradu dohodou, avšak žalobca o toto neprejavil záujem), potom nie je možné, aby žalobca kumuloval následky, ktoré toto ustanovenie pripúšťa. Nie je teda možné, aby od zmluvy odstúpil a zároveň uplatnil svoje práva z titulu zriadenia záložného práva a zároveň svoje pohľadávky vymáhal súdnou cestou. Z vyššie uvedených podmienok považuje odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.1.2014 za neplatné. Z odôvodnenia rozsudku žiadnym spôsobom nevyplýva, ako sa s platnosťou odstúpenia od zmluvy vysporiadal. Iba konštatovanie, že žalovaný sa dostal do omeškania s dohodnutými splátkami bez ďalšieho nie je možné považovať za také odôvodnenie rozsudku, ktoré by bolo zákonné a nebolo by arbitrárne. Zároveň uvádza, že dňa 9.3.2016 došlo k čiastočnej úhrade žalovanej istiny, o čom v prílohe dokladá doklad. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd poukazuje na presvedčivé odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku a preto nepovažuje toto odôvodnenie znovu opakovať. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť: Z obsahu odporu proti platobnému rozkazu vyplýva, že suma uvedená v platobnom rozkaze mala byť nižšia o sumu 4.200,33 eur, zostatok úveru vo výške 191.235 eur žalovaný nerozporoval. Žalovaný síce nárok žalobcu neuznáva, pričom predkladá odvolaciemu súdu doklad, že dňa 9.3.2016 došlo k čiastkovej úhrade žalovanej čiastky. Z obsahu predloženého dokladu nie je možné zistiť, či suma v ňom uvedená bola skutočne pripísaná na účet žalobcu. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. Účinky uznania záväzku sa prejavujú vo vyvrátiteľnej domnienke o neexistencii záväzku takže dôkazné bremeno o neexistencií záväzku spočíva na dlžníkovi. V danom prípade žalovaný konkludentným spôsobom vo forme dostatočného plnenia záväzku, záväzok uznal. K úhrade sumy malo dôjsť po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa. V prípade, ak k úhrade aj reálne došlo, čo preukázané nebolo, o to sa zníži suma, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť. Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešný žalobca náhradu trov odvolacieho konania nepožadoval. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.