Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7To/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010445 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615010445.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2016, v trestnej veci obžalovaného C.. C. G., pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods.2, ods.3 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 30.6.2015 sp.zn. 3 T 80/2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného C.. C. G.. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 3 T 80/2015 z 30.6.2015 bol obžalovaný C.. C. G. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.c/, ods.3 b/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 7. apríla 2015 o 20.30 hod. v B., L. A. L. Q., pred budovou Y., K. W., L.. XX.X.XXXX, bytom B., A.. G. E. Č.. XXXX/XX, ktorému po napadnutí a páde na zem vypadol z vrecka bundy mobilný telefón zn. S. W. X XX N. D. N., W.: XXX XXX XXX XXX XXX v hodnote 661 € ku škode poškodeného E. W., ktorý mal v tom čase vedľa seba, zo zeme ho zobral a s telefónom ušiel, hoci bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 186/14 z 18.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.11.2014, aj pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 15 mesiacov do 19.2.2016. Za to mu súd podľa § 212 ods.3 Tr.zák. s použitím § 117 ods.1 Tr.zák., § 36 písm.l/ Tr.zák., § 38 ods.3 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov. Podľa § 117 ods.4 Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného a to vo výroku o uloženom treste. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu I.. I. A.. V písomnom odôvodnení poukázal na účel trestu, ktorý je definovaný ustanovením § 97 ods.1 Tr.zák., a to v spojení s osobou mladistvého. Zároveň zvýraznil ustanovenie § 117 ods.2 Tr.zák., podľa ktorého nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa Trestného zákona. Obžalovaný vyjadril svoj názor, podľa ktorého by jeho prevýchovu bolo možné dosiahnuť aj uložením iného druhu trestu, napríklad trestu povinnej práce, resp. peňažného trestu, ktorý je jeho zákonný zástupca ochotný zaplatiť. Potrestanie je možné skombinovať s uložením niektorej z výchovných povinností a obmedzení podľa § 107 ods.1 Tr.zák. Výkon trestu odňatia slobody ho podľa vlastného vyjadrenia môže v budúcnosti negatívne ovplyvniť pri formovaní jeho osobnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a uložil mu trest povinnej práce, resp. peňažný trest. Na verejnom zasadnutí, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo v neprítomnosti obžalovaného, jeho obhajca I.. I. J. navrhol vyhovieť podanému odvolaniu a v zmysle jeho dôvodov aj krajským súdom rozhodnúť. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por. V konkrétnom prípade odvolací súd preskúmal v napadnutom rozsudku výrok, ktorým bol obžalovanému uložený trest. Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ sa týka podaného odvolania obžalovaného a s tým súvisiaceho trestného stíhania, je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.6.2015 urobil vyhlásenie o svojej vine v zmysle ustanovenia § 257 Tr. por. a súd takéto vyhlásenie uznesením prijal. Z týchto dôvodov sa vykonané dokazovanie zameralo len k uloženému trestu. Obžalovanému bol ukladaný trest ako mladistvému, a to podľa § 117 ods.1 Tr.zák. za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm.l/ Tr.zák. teda, že k trestnej činnosti sa priznal a túto oľutoval. Stíhaného trestného činu sa obžalovaný C.. C. G. dopustil 7. 4. 2015, pričom z aktuálneho odpisu registra trestov bolo zrejmé, že tento bol v minulosti 1-krát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 4T/186/2014 z 18.11.2014 právoplatným 18.11.2014 pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Tr.zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a iné. V predmetnom trestnom stíhaní mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 3 mesiace do 19.2.2016. Trest mu bol uložený ako trest úhrnný. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že súčasne prejednávaného trestného činu sa dopustil krátko po svojom predchádzajúcom odsúdení, a to v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z miesta bydliska bol hodnotený neurčito, pričom v minulosti, a to v roku 2013 bol priestupkovo riešený, nakoľko sa dopustil priestupku proti majetku. Krajský súd v Košiciach preto v konaní o podanom odvolaní nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o zákonnosti postupu prvostupňového súdu pri uložení trestu obžalovanému. Druhostupňový súd s prihliadnutím na všeobecné zásady pre ukladanie trestov uvedené v § 34 Tr.zák., podľa ktorých pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, považoval uložený trest obžalovanému, najmä s prihliadnutím na následok, ako i spôsob vykonania činu za zákonný a primeraný. Druhostupňový súd uložený trest odňatia slobody hodnotil aj z hľadiska znenia ustanovenia § 117 ods.1 Tr.zák., a to z dôvodu, že obžalovaný bol mladistvý a bol mu ukladaný trest za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods.3 Tr.zák. V konkrétnom prípade trestného stíhania obžalovaného podľa názoru druhostupňového súdu nebolo možné tomuto uložiť peňažný trest tak, ako to ustanovuje § 56 Tr.zák., a to z dôvodu, že podľa § 57 ods.1 Tr.zák. bolo odvolaciemu súdu zrejmé, že odsúdený ho nebude schopný zaplatiť. Podľa dôvodov podaného odvolania peňažný trest mali zaplatiť jeho rodičia, čo je však v rozpore s celkovým účelom takéhoto trestu. Podľa § 34 ods.3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný sa súčasne stíhaného trestného činu dopustil v čase podmienečného odsúdenia, a to pre iný trestný čin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Tr.zák. (rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 4 T 186/2014 zo dňa 18.11.2014, právoplatným toho istého dňa), ako i trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm.c/ Tr.zák. Druhostupňový súd sa preto stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že obžalovaný napriek predchádzajúcim priestupkovým konaniam, ako i uloženému podmienečnému trestu odňatia slobody má sklony páchať ďalšiu úmyselnú trestnú činnosť obdobného druhu. Na jeho prevýchovu je preto potrebné vplývať prísnejším trestom a v tomto prípade nepodmienečným trestom odňatia slobody. Trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov je trestom uloženým na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, preto krajský súd takýto trest považuje z hľadiska základných zásad pre ukladanie trestov za primeraný. Krajský súd zároveň v súvislosti s preskúmaným trestom odňatia slobody dospel k záveru, že zaradenie obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých je taktiež v celom rozsahu zákonné a dôvodné a takéto zaradenie je v súlade s ustanovením § 117 ods.4 Tr.zák. V ďalších neuvedených podrobnostiach svojho rozhodnutia krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil a toto si aj osvojil. Pre uvedené skutočnosti druhostupňový súd odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Tr.por., pretože nie je dôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.