Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/313/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615200905 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615200905.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., N. XXX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/37/2015-72 zo 17.4.2015 a uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/37/2015-67 zo 17.4.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením označeným v záhlaví nariadil predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie), ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8300045340 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.8.2012 do právoplatného skončenia vo veci samej - vyslovenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľovi žalobkyne - Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, 041 90 Košice, IČO: 00606707 rovnako uložil povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.8.2012. 2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa podala na súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý sa viedol v konaní na súde prvej inštancie pod sp.zn. 2C/188/2012, ktorý bol spojený na spoločné konanie pod sp.zn. 1C/37/2015 s vecou samou. Žalobkyňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný s ňou uzatvoril úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov, a to formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012, na základe ktorej jej bola schválená výška úveru 330,00 eur, s počtom splátok 42, v mesačnej výške 17,68 eur, s RPMN 66,08% a ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70%. Mala za to, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Konkrétne poukazovala na dojednanie zmluvnej podmienky v bode 8.1 zmluvy, ktorá bola viacerými súdmi judikovaná ako neprijateľná (viď rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 10.2.2014 sp.zn. 6C/55/2013). Neprijateľná je aj dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 70%, ako aj 16,90%-ná výška úveru s poukazom na kogentné ustanovenia obsahujúce náležitosti zmluvy upravené v § 9i a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam žalobkyňa považovala úver za úžerný, odporujúci dobrým mravom a neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Dňa 28.8.2012 súčasne so zmluvou o úvere strany uzavreli aj Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, ktorej znenie bolo vopred pripravené žalovaným a preto ide o typovú formulárovú zmluvu. Napriek spornosti sporu, žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, aj keď neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť a žalobkyni boli vykonávané zrážky zo mzdy, pričom nemá možnosť ich priamo zastaviť (viď kópiu žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 31.12.2012 a kópiu potvrdenia od zamestnávateľa o vykonávaní zrážok zo mzdy). 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 75 ods. 6, 8 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. f/, 2, 4 O.s.p., § 171 ods. 2 O.s.p. 4. Konštatoval, že po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Keďže sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v návrhu v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie. 5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalovaný. Navrhoval uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie. Uvádzal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. Konkrétne nezákonnosť nariadenia predbežného opatrenia, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, pričom nariadené predbežné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahuje do zmluvného vzťahu medzi stranami. Mal za to, že z napadnutého uznesenia nie je vôbec zistiteľné, aký je zákonný dôvod (osvedčenie reálne hroziacej ujmy) preto, aby žalobkyňa neuhrádzala prostredníctvom zrážok zo mzdy splátky úveru, za podmienok, na ktorých sa vopred zmluvne dohodli. Preto nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže zákonným dôvodom na jeho nariadenie nemôže byť iba skutočnosť, že sa zrážky reálne vykonávajú. Tvrdenia popierajúce platnosť dohody o zrážkach zo mzdy sú v rozpore so zákonnou úpravou, nakoľko vzájomné práva a povinnosti strán takejto dohody určuje práve zákon. Dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje preto právny úkon, ktorého obsah je dohodnutý zmluvnými stranami ako výsledok zmluvnej voľnosti podľa § 2 ods. 3, resp. § 51 OZ s poukazom na poslednú novelu zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinnú od 1.5.2014 a to ust. § 5a ods. 1 písm. a/, s poukazom aj na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. Žalobkyňa netvrdila, ani nepreukázala, že by zrážky zo mzdy boli vykonávané v rozpore so zákonom a preto súd prvej inštancie nesprávne a nezákonne rozhodol o povinnosti zamestnávateľa nevykonávať zrážky zo mzdy. Napadnuté uznesenie je tak predčasné, nezákonné a nariaďuje sa ním nevykonávanie povinnosti, ku ktorej reálne ku dnešnému dňu ani nedošlo. Nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy, keď neosvedčila, že bez nariadenia predbežného opatrenia by jej mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma (viď uznesenie NS SR z 13.12.2012 sp.zn. 5Obdo/33/2012 a ďalšie). 6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). 9. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravuje ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť predbežné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a svedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná, d) neprimeraným spôsobom nezasahujú do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacích záujmov za súčasnej minimalizácii zásahov do základných práv účastníka konania (Nález Ústavného súdu Českej republiky VI. ÚS 89/02 z 18.06.2012, Sbírka nálezú a uznesení Ústavního soudu ČR, svazek 27, nález č. 97). 15. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. 16. K dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení odvolací súd dodáva: 17. Žalobkyňa v danom prípade osvedčila danosť nároku, keďže z listinných dôkazov ňou predložených vyplýva, že so žalovaným je v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 28.8.2012, pričom so žalovaným uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúce v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvy, v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Žalobkyňa sa v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 1C/37/2015 domáha určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Nárok žalobkyne vo veci samej pritom vychádza z tvrdení, že pri uzavretí zmluvy o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je v rozpore so zákonnými ustanoveniami zabezpečujúcimi ochranu spotrebiteľa. 18. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje nárok žalobkyne napriek tomu, že to ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovaným nepopieraná skutočnosť, že už aj pristúpil k realizácii zrážok preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej ujmy, teda vzniku ťažko nezvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k žalobkyni boli ďalej realizované. 19. Odvolací súd podotýka, že od 1.7.2016 ust. § 325 CSP ustanovuje, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Preto odvolací súd vychádzajúc z potreby bezodkladne upraviť pomery strán apelujúc na tú skutočnosť, že na neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok prihliada súd ex offo s poukazom aj na citované rozhodnutia, ktoré v takýchto sporoch už rozhodli a to, čo sa týka určenia neprijateľného zmluvného dojednania, vychádzajúc z formulárového a nie individuálneho dojednania v daných sporoch, je podľa odvolacieho súdu naplnením zákonných predpokladov aj pre toho času platnú aplikáciu ust. § 325 ods. 1 CSP v danej veci. 20. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, týkajúce sa platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, tieto budú predmetom dokazovania vo veci samej. 21. Odvolací súd dodáva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý v zmysle ust. § 76 ods. 2 O.s.p. umožňoval predbežným opatrením nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi vtedy, ak to bolo možné od neho spravodlivo žiadať. Od 1.7.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza z premisy, že neodkladným opatrením možno nariadiť povinnosť len „strane“. Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované a § 471 ods. 1 CSP postupom podľa čl. 4 ods. 2 CSP uložil povinnosť niekomu inému než strane vychádzajúc zo zásady spravodlivého rozhodnutia vo veci. 22. Odvolací súd poukazuje na to, že napadnutým uznesením v jeho druhom výroku súd prvej inštancie neurčil dobu trvania predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Odvolací súd ale apeluje na to, že s účinnosťou od 1.7.2016 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia (upúšťa sa od línie dočasnosti poskytnutej ochrany), ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Vzhľadom na úpravu toho času ustanovenú v § 330 ods. 1, § 333, § 334, § 335 ods. 1, 2 CSP nová právna úprava upustila od dočasnosti charakteru neodkladných opatrení oproti predbežným opatreniam a preto do úvahy toho času prichádza aplikácia zákonných ustanovení v zmysle § 334 a § 335 CSP, čo sa týka trvania neodkladného opatrenia nariadeného druhým výrokom napadnutého uznesenia, keďže prvý výrok sa viaže na ust. § 330 ods. 1 a § 333 CSP. 23. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností a naplnení zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (od 1.7.2016 neodkladného opatrenia), odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. 24. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300045340 uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 28.8.2012, obsahom ktorej je dojednanie o tom, že zamestnávateľ dlžníka je povinný v prospech žalovaného vykonávať mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne vždy v riadnom výplatnom termíne žalobkyne a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX vo výške 17,68 eur mesačne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a tým neplatným úkonom. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Moniky Marjanovič trovy konania vo výške 489,04 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,00 eur a z návrhu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v sume 99,50 eur, spolu 132,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 25. Predmetom konania je určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 28.8.2012 so žalovaným, ktorú uzatvorila žalobkyňa v rámci formulárovej, typovej, spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia s odkazom na ust. § 54 ods. 1 OZ a ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Apelovala na ust. § 551 OZ a jednotlivé články Smernice 93/13/EHS týkajúce sa problematiky spotrebiteľských zmlúv, ako aj na jednotlivé rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, pričom naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. deklarovala neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou stratí akúkoľvek legitimitu na použitie kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v danej spotrebiteľskej zmluve (viď citované rozhodnutia). 26. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 551 ods. 1, 2 OZ, § 52 ods. 1, 2 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 1 OZ, Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 153 O.s.p. 27. Dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, nakoľko bolo v spore nesporné, že strany sporu uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 28.8.2012, na základe ktorej bol schválený revolvingový úver vo výške 330,00 eur, ale žalobkyni podľa jej vyjadrenia bolo vyplatených celkovo 274,10 eur, pričom sumu 330,00 eur sa žalobkyňa zaviazala splácať po 17,68 eur mesačne, po dobu 42 mesiacov a celkovo sa zaviazala zaplatiť žalovanému 877,30 eur k 19. dňu v mesiaci pri dojednanej RPM 66,08 % a ročnej úrokovej sadzbe 70%. Spolu s úverovou zmluvou bola medzi stranami dňa 28.8.2012 uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza sa na tej istej listine. Súd prvej inštancie konštatoval, že úverová zmluva, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy sú typickými formulárovými zmluvami, písanými malými písmenami, s množstvom nečitateľného textu. Na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný listom zo dňa 2.1.2013 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy z dôvodu, že žalobkyňa meškala s úhradou jednej splátky vo výške 17,68 eur. 28. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ O.s.p. preukázala naliehavý právny záujem v spore, keďže žalovaný reálne plnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzavretú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný sa môže na jej úkor bezdôvodne obohacovať, pričom žalobkyňa iným spôsobom ako žalobou na súde sa zmeny tohto stavu nemôže domôcť. 29. V zmysle citácie ustanovení čl. 3 ods. 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, ust. § 497 ObZ, § 37 ods. 1 OZ, keďže z dokazovania bolo preukázané, že zmluva o úvere je tzv. štandardná formulárová zmluva, spotrebiteľská v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, a výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti, a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa, vychádzajúc zo záveru Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorá v bode 9 dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, s odkazom na ust. § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 OZ, súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami dňa 28.8.2012, obsahom ktorej je dojednanie o tom, že zamestnávateľ dlžníka je povinný v prospech žalovaného vykonávať mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne vždy v riadnom výplatnom termíne žalobkyne a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške 17,68 eur mesačne, neprijateľnou zmluvnou podmienkou a tým neplatným úkonom. Podpisom zmluvy sa žalobkyňa dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu, pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. 30. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 489,04 eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. 31. Keďže žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť štátu na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 99,50 eur, ako aj súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 32. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote (včas) odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Navrhoval, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil tak, že návrh zamieta a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 33. V odvolaní poukazoval na nepreskúmateľnosť rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., keďže sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s vyjadrením žalovaného k zamýšľanému postupu súdu prvej inštancie, ktorý upovedomoval o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy určí ako neprijateľnú podmienku. Vychádzal z citovanej judikatúry Ústavného súdu SR a mal za to, že v rozsudku chýbajú preukázané skutočnosti vo vzťahu k označeným ustanoveniam dohody o zrážkach zo mzdy, právne posúdenie zo strany súdu a spôsob, akým sa súd vysporiadal s vyjadrením žalovaného zo dňa 15.4.2015. Uviedol, že nezákonnosť rozsudku potvrdzuje aj právna úprava účinná od 1.5.2014, ktorá dohodu o zrážkach zo mzdy ponechala ako spôsob zabezpečenia nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (zákon č. 250/2007 Z.z.), keďže dohody uzatvorené od 1.5.2014 zaviedli osobitné požiadavky, v zmysle ktorých je dohoda o zrážkach zo mzdy v prípade zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prípustná. Ďalej citoval znenie ust. § 53 ods. 1 a § 551 OZ. 34. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie v spore úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa podľa čl. I. a III. predmetnej dohody s odkazom na čl. V. Zároveň dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako základnú náležitosť takéhoto právneho úkonu, čím je v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatná s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/654/2014-76 zo dňa 15.4.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4C/15/2014-53 zo dňa 24.3.2014. 35. Žalovaný sa nevyjadril k vyjadreniu žalobkyne. 36. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 37. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.8.2016 o 9,45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 18.8.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 38. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 26.5.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 39. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). 40. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 41. Žalovaný podľa obsahu odvolania namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., keďže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 42. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 43. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. 44. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) 45. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané. 46. Odvolaciemu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúce z ust. § 133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, čo ale žalovaný ani v podanom nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 47. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. 48. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v spore. 49. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľným zmluvným dojednaním, keďže novela zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinná od 1.5.2014 v zmysle ust. § 5a ods. 1 písm. a/ to nezakazuje s odkazom aj na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 v kontexte ust. § 53 ods. 1 OZ a ust. § 551 OZ. 50. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 51. V kontexte hore citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd za nedôvodnú považuje odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej tento poukazuje na zákonnú možnosť zabezpečenia záväzku povinného formou dohody o zrážkach zo mzdy, keďže neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva zo spôsobu, akým bola táto dohoda uzavretá, a to ako formulárová zmluva, obsah ktorej bol vypracovaný a koncipovaný žalovaným, a žalobca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto zmluvných podmienok ovplyvniť. Preto spotrebiteľ sa v takejto situácii dostáva v porovnaní s predajcom do dosť nevýhodného postavenia, keď je do značnej miery obmedzená jeho vyjednávacia povinnosť tým, že do vopred vypracovaných zmluvných podmienok bolo pojaté aj zabezpečenie záväzku dlžníka formou dohody o zrážkach zo mzdy. Už samotná táto skutočnosť vylučuje možnosť, aby bez súhlasu žalobkyne, ako spotrebiteľa, s touto zmluvnou podmienkou bola uzavretá samostatná úverová zmluva. Spotrebiteľ sa tak zákonite zbavuje svojej možnosti, aby zásah do jeho práv vyvolaný formou zrážok z jej mzdy bol vykonávaný iba zákonným postupom na základe exekučného titulu a to formou exekúcie. Práve vykonávanie zrážok na základe takejto neplatnej dohody zbavuje spotrebiteľa možnosti ochrany pred takýmto neoprávneným zásahom a preto nevyplýva ani naplnenie zákonných predpokladov v zmysle hore citovaného ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. a to, že by žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a mala možnosť ju odmietnuť. Keďže z výsledkov vykonaného dokazovania to nevyplynulo, je jednoznačne neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby s odkazom práve na ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. 52. Odvolací súd konštatuje, že neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ a preto je potrebné prisvedčiť argumentom žalobkyne, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy a zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky zo mzdy napriek tomu, že neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobkyni povinnosť plnenia a žalobkyňa tak nemá možnosť zrážky priamo zastaviť. Pričom veriteľ a teda žalovaný sám diktuje výšku dlhu jednostranne, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobkyne podľa vôle veriteľa, ktorý stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstva, a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemá možnosť priamo voči svojmu zamestnávateľovi zrážky zo mzdy zastaviť. Je potrebné poukázať aj na súdnu prax v obchodných právnych veciach, ktorá prijala závery, že žalovaný pristúpil k realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorá bola súčasťou úverovej (formulárovej) zmluvy bez toho, aby túto zmluvnú podmienku so žalobcom individuálne dojednal, jej obsah, ak žalobca nemohol ovplyvniť, ani túto dohodu vylúčiť, pričom na jej základe zamestnávateľ žalobcu už pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy napriek tomu, že takáto dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je rozporná s právom EÚ, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, so zákonom alebo dobrými mravmi a preto je neplatná. 53. Je potrebné vziať na zreteľ ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa nekalých podmienkach v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, že je významným prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (Effet Kutilén). 54. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne a zákonne v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.8.2012 je neplatná a v kontexte § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a aj bez návrhu vyslovil v napadnutom rozsudku, že určitá používaná podmienka v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neplatná, pričom výslovne túto zmluvnú podmienku určil vo výroku napadnutého rozsudku, čo zákon pripúšťa ex offo, od 1.7.2016 v zmysle ust. § 298 CSP. 55. Odvolacie námietky žalovaného sú preto vo veci právne irelevantné. 56. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).