Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5CoPr/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615201484 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615201484.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu O.. D. U., T. B. X, P., zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému Obec Švedlár, Švedlár 87, IČO: 00 329 681, zast. Puchalla, Slávik & Partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 1CPr/1/2015-95 z 20. januára 2016 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) konanie o určenie, že skončenie pracovného pomeru odporcom podľa § 18a ods. 9 zákona č. 369/1990 Zb. ku dňu 16. 12. 2014 je neplatné zastavil. (I.) V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. (II.) Rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.985,97 € . (III.) Žalobca žiadal o neplatné určenie skončenia pracovného pomeru v zmysle § 18a ods. 9 Zákona č. 369/1990 Zb. ku dňu l6. 12. 2014 je neplatné a zároveň sa dožadoval zaplatenia náhrady mzdy v sume 528 € s tým, že v návrhu na č. l. 1 došlo k pisárskej chybe, kde suma, ako uplatnený mzdový nárok, bola uvedená vo výške 508 €, v tejto časti opravil žalovanú sumu na sumu 528 € a zároveň žiadal priznať trovy konania. Pred začatím konania zobral svoj návrh čo do určenia, že skončenie pracovného pomeru v zmysle § 18a ods. 9 zákona č. 369/1990 Zb. ku dňu l6. 12. 2014 je neplatné a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Švedlár č. 16/2014 bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra Obce Švedlár, pričom oznámenie o tomto odvolaní bolo žalobcovi doručené dňa 7.1.2015 listom zo dňa 7.1.2015. žalobca podaním z 14. 1. 2015 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní. Obecné zastupiteľstvo následne uznesením z 12.2.2015 zrušilo uznesenie, ktorým bol žalobca z funkcie kontrolóra obce odvolaný, preto sa dožadoval priznať v tomto konaní náhradu mzdy v žalovanej výške za obdobie od 15. 1. 2015 do 27. 2. 2015, t. j. odo dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní a do dňa kedy bol opätovne odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra. Spôsob výpočtu jeho zákonného nároku vychádza z priemernej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2014 t. j. 858 € krát koeficient 1,54 pre obec žalovaného, to všetko násobené úväzkom 0,40 t. j. 40 % a týka sa to alikvotnej časti dní. Uviedol, že pre iné obce som vykonával aj vykonávam úväzok kontrolóra, a to pre Mestskú časť Košice - Poľov v úväzku to l0 %, pre Obec Haniska 20 %, pre Obec Poproč je to 30 % a pre Obec Jasov 30 %. Za obdobie od 15. 1. 2015 do konca februára 2015 práceneschopný nebol. Vypovedal, že fyzicky k žalovanému chodil podľa potreby jeden až l0 krát mesačne, inak komunikovali mailom, ak však niečo po žalobcovi požadovali, on sa osobne dostavil a tiež pokiaľ potreboval sa oboznámiť s nejakými listinami, dostavil sa osobne - týka sa to obdobia do 15.12.2014. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Švedlár č. 16/2014 zo dňa 15.12.2014 bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra Obce Švedlár a toto uznesenie bolo zrušené dňa 12.2.2015. tieto listiny sa v spise nachádzajú na č.l. 14 a 37. Listom zo dňa 14.1.2015 žalobca žalovanému oznámil, že s poukazom na § 79 Zákonníka práce trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávali - č.l. 7 spisu. Vzhľadom na skutočnosť, že pred začatím žalobca konania zobral svoj návrh späť čo do určenia, že skončenie pracovného pomeru v zmysle § 18a ods. 9 Zákona č. 369/1990 Zb. ku dňu l6. 12. 2014 je neplatné, s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 3 O.s.p. súd konanie v tejto časti zastavil, po čiastočnom späťvzatí návrhu predmetom konania ostalo rozhodnutie o mzdovom nároku žalobcu. Súd dôvodil, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/180/2009 zo dňa 27.10.2009 „Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia Zákonníka práce je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia je teda neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní.“ Z dôvodu absencie takéhoto rozhodnutia súdu nemožno preto vyhovieť nároku žalobcu vo vzťahu k jeho nároku na náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka práce. Podľa súdu tento mzdový nárok nie je možné posúdiť ani v zmysle § 118 ZP. Bráni tomu tá skutočnosť, že síce ZP upravuje mzdu resp. jej náhradu vo svojich viacerých ustanoveniach, ale s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 3 O.s.p. / Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy / A § 79 ods. 1 O.s.p. / Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou. / musí byť návrh riadne odôvodnený. Nie je možné akceptovať ani tvrdenie žalobcu v rámci jeho výpovede na pojednávaní dňa 20.1.2016 o tom, že žalovaný mu neprideľoval prácu, čo on považoval za prekážku v práci, to s poukazom na rozhodnutie R 44/1984 (nároky pracovníka, s ktorým organizácia neplatne skončila pracovný pomer, sú osobitne upravené v § 61 ZP /teraz §79 ZP/, a teda pokiaľ ide o tieto nároky, nemožno použiť všeobecné ustanovenia o náhrade mzdy pri prekážkach v práci) a tiež v zmysle rozhodnutia R 10/1969 (osobitná úprava nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru v ustanoveniach § 61 ZP až 64 ZP /teraz § 77 až 79 ZP/, vylučuje použitie všeobecných ustanovení o náhrade mzdy pri prekážkach v práci na strane organizácie). Súd citoval § 79 ods. 1 Zák. práce a jednoznačne skonštatoval, že v danom prípade si žalobca uplatnil mzdový nárok z neplatného rozviazania pracovného pomeru v zmysle § 79 ods. 1 ZP, pričom súd nezhodoval o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V konečnom dôsledku pracovná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 29.5.2014, ktorá sa v spise nachádza na č.l. 15-16, doposiaľ žiadnou zo strán zrušená nebola. Uznesenie Obecného zastupiteľstva zo dňa 15.12.2014 - číslo 16/2014 o odvolaní žalobcu z funkciu hlavného kontrolóra obce bolo zrušené jeho následným uznesením zo dňa 12.2.2015 číslo 24/2015/II. Pre rozhodovanie o nároku žalobcu tak absentuje základ, a to rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru zvlášť za situácie, že pracovnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.5.2014, zrušený nebol, a z týchto dôvodov súd návrh žalobcu v tejto časti ako neopodstatnený zamietol (citoval aj § 79 ods. 2 Zák. práce). Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a § 142 ods. 1 s použitím § 149 ods. 1 O.s.p. Súd priznal trovy konania žalovanému (§ 146 ods. 2 O.s.p. veta prvá, §§ 9 - 13 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Za rok 2015 určil právny zástupca žalovaného hodnotu jedného úkonu právnej služby vo výške 375,05 €, keďže vychádzal zo sumy 508 € (ako požadovanej mesačnej náhrady mzdy), ktorú násobil 36 krát v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce, čo zodpovedá maximálnej možnej výške priznania náhrady mzdy. Z tejto sumy je za jeden úkony právnej služby odmena vo výške 353,54, ktorá sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky navyšuje o sumu 21,51 € (ako trinástina výpočtového základu za rok 2015) v časti nároku o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Za rok 2016 si určil právny zástupca žalovaného hodnotu jedného úkonu právnej služby vo výške 375,54 €, nakoľko došlo k zmene výpočtového základu za rok 2016. Súd považoval za potrebné uviesť, že vyčíslenie odmeny za jeden úkon vychádzajúce z uvedenej hodnoty sporu považuje súd za správne, nakoľko žalobným petitom sa žalobca domáhal priznania náhrady mzdy vo výške 508 € mesačne od 15.1.2015 až do právoplatnosti rozhodnutia súdu, čiže bez určenia presnej doby, bez presného ohraničenia a určenia konečnej výšky. Až podaním zo dňa 18.1.2015 došlo k úprave tohto petitu na presnú sumu za presné obdobie, avšak o tejto zmene petitu nebolo rozhodnuté, nakoľko súd rozhodol už vo veci samej bez prihliadnutia na túto zmenu, ktorá navyše došla súdu len deň pred konaním pojednávania. Ak by o nej aj bol súd rozhodol, nič by to nezmenilo na výške trov právneho zastúpenia žalovaného za obdobie do rozhodnutia o tejto zmene petitu. Súd priznal advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v účinnom znení za nasledovné úkony a v nasledovnej výške: - 13.4.2015 - prevzatie a príprava zastúpenia 375,05 €, - 15.5.2015 - vyjadrenie vo veci 375,05 €, - 28.12.2015 - vyjadrenie vo veci 375,05 €, - 20.1.2016 - účasť na pojednávaní 375,54 €. Popri náhrade cestovného súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času počas uvedenej cesty na pojednávania a späť dňa 20.1.2016 ako 6 začatých polhodín á 14,30 €, t.j. v celkovej výške 85,80 €. Priznaná odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, keďže podľa predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca žalovaného je platcom DPH. Právny zástupca si uplatnil DPH vo výške 20% z odmeny a náhrad, ktoré spolu predstavujú v tomto prípade sumu 1.654,97 € a z nej 20% daň predstavuje sumu 331 € a celkovo preto nevyhnutné trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 1.985,97 €. V podanom odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol, že podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. treba zrušiť rozhodnutie, lebo súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. O. i. poukázal na § 150 ods. 1, 2 O.s.p., že nemal ani priznať náhradu trov konania súd, nárok na náhradu mzdy vychádzal z tabuľkovo určenej mzdy, prináležiacej funkcii hlavného kontrolóra zo zákona vo výške 508 €, ktorá neprevyšovala výšku zodpovedajúcu drobným sporom. Uznesenie bolo zrušené dňa 12.2.2015 a to uznesením č. 24/2015/II zo dňa 12.2.2015 (čl. 37). Ak uvádza súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 4 základným a rozhodujúcim predpokladom nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru je neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru deklaroval nielen samotný žalovaný, ale nepriamo i Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves, ktorá dospela k záveru, že uznesenie obecného zastupiteľstva č. 16/2014, ktoré žalobca žiadal preskúmať a napadnúť protestom prokurátora, bolo uznesením č. 24/2015/II zrušené a teda je podľa názoru prokuratúry už neplatné. O tejto skutočnosti žalovaný preukázateľne mal vedomosť, pretože 30.12.2015 zaslal súdu vyjadrenie v právnej veci, kde okrem kópie uznesenia obecného zastupiteľstva č. 24/2015/II zaslanej súdu poznamenal, že žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú, cit.: „čomu svedčí aj oznámenie o vybavení podnetu z Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, ktoré bolo žalovanému zaslané konajúcim súdom spolu so žiadosťou.“ O. i. žalobca sa nemôže stotožniť s odôvodnením súdu na str. 6 rozsudku, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu mal absentovať základ, a to rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Vo vyjadrení k odvolaniu, predovšetkým ako to žalovaný uviedol už vo svojich vyjadreniach v priebehu konania, súd v tomto konaní ani len nemohol určiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru obecným zastupiteľstvom, nakoľko na to nie je vecne príslušný. Tento nedostatok nemôže zhojiť ani žalobcom podsúvaná scestná interpretácia uznesenia obecného zastupiteľstva ako okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobcovi totiž mal pracovný pomer zaniknúť na základe zákona, a to verejnoprávnym úkonom orgánu verejnej moci, ktorý nie je rozhodnutím a ktorý mal byť napadnutý žalobou v správnom súdnictve. Neplatnosť, resp. nezákonnosť takéhoto skončenia pracovného pomeru nie je oprávneným deklarovať ani Okresná prokuratúra, ak pochopiteľne už vôbec nie samotný žalovaný, ako sa mylne domnieva žalobca. Navyše, aj keby sme pripustili vecnú príslušnosť konajúceho súdu rozhodovať o žalobcom požadovanom určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, je nepochybné, že bez rozhodnutia súdu sa považuje skončenia pracovného pomeru za platné, aj keby predmetný úkon mal podstatné vady. Vo vyjadrení zdôraznil, že žalobca zároveň žalobou v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vlastným a dobrovoľným dispozičným úkonom zobrať späť. Potom už súd v súlade s judikatúrou NS SR konštatoval, že určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je nevyhnutným predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zák. práce. Bez tohto určenia sa nemôže dovolávať priznania náhrady mzdy. Žalobca už totiž od počiatku podanou žalobou sa domáhal priznania náhrady mzdy v súlade s § 79 ods. 1 ZP. Pri náhrade trov konania treba považovať za zavinenie zastavenia konania úpravu žalobcu o náhradu mzdy 508 €, ktorú upravil 19.1.2016, keď v časti náhrady mzdy potom žiadal túto od 15.1. do 27.2.2015. Predtým žiadal teda až do právoplatnosti rozhodnutia súdu náhradu mzdy. Súd posúdil správne aj § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ohľadne tarifnej hodnoty výšky peňažného plnenia alebo ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, žiadali potvrdiť rozsudok a priznať trovy odvolacieho konania 460,94 €. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. K problematiky náhrady mzdy odvolací súd dodáva, že faktický výkon pracovnej náplne zamestnanca po zániku funkcie hlavného kontrolóra spôsobuje v praxi síce problémy, a to aj pri výplate mzdy, čo sa však legislatívne zatiaľ nevyriešilo. Hlavný kontrolór zvolený na svoju funkciu má pracovnú náplň špecifikovanú v samotnom zákone o obecnom zriadení v ustanoveniach §§ 18d, 18e a 18f ako aj v zák. č. 552/2003 Z.z., ak však funkcia hlavného kontrolóra zanikne podľa zákona, a to v zmysle ustanovení § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení, takýto zamestnanec nemôže vykonávať pracovnú náplň určenú mu priamo zákonom, lebo nespĺňa predpoklady na výkon svojej funkcie v dôsledku straty svojho mandátu. Obec síce nemá hlavného kontrolóra, avšak má ostatného vedúceho zamestnanca, ktorý nemôže bez obojstranného súhlasu - lebo podľa § 54 Zák. práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene, vykonávať žiadnu prácu, za ktorú mu je obec na druhej strane povinná vyplácať mzdu podľa pracovnej zmluvy vyhotovenej v súlade s § 18a a § 18c zákona o obecnom zriadení. Takýto stav by bol pre obec neprijateľný, a preto by bolo v rámci ustanovení o zániku funkcie hlavného kontrolóra doplniť ustanovenie, ktorým by tento právny problém bol odstránený. (poznámka odvolacieho súdu; obec môže kontrolórovi priznať aj odmeny). Novelizácia znenia zákona o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov so zreteľom na prípad zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra jedným zo zákonných spôsobov ustanovených v § 18a ods. 8 citovaného zákona automaticky zo zákona zaniká aj potom pracovný pomer hlavného kontrolóra. V súvislosti s odvolacími námietkami je treba uviesť, že pri práve účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, súd prvého stupňa precízne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré spĺňa garancie spravodlivosti a tak argumentačne zodpovedá rozsudok parametrom podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (porovnaj rozsudok vo veci Garcia Ruis proti Španielsku z roku 1999, rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku). V rozsudku bolo vysvetlené, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a ako ustálil skutkový stav, úplne zistený skutkový stav správne právne posúdil, konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku s následným rozsudkom odvolacieho súdu vytvára potom určitú kompletizujúcu jednotu, preto aj odvolací súd už nemohol podľa § 213 ods. 1, 3 O.s.p. opakovať dôkazy, prípadne vykonať nové dôkazy, ktoré by nemohli zvrátiť zistený skutkový stav vo veci. Na tomto závere odvolacieho súdu nič nemení ani to, že žalobca podal odvolacie námietky, argumentačne totiž vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa dodržal podmienky spravodlivého súdneho procesu (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS/252/04). Preto v zhode so súdom prvého stupňa odvolací súd musí konštatovať, že žalobca si uplatnil mzdový nárok z neplatného rozviazania pracovného pomeru v zmysle § 79 ods. 1 Zák. práce, ale súd nerozhodoval o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, v konečnom dôsledku pracovná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania 29.5.2014, ktorá je v spise založená na č. l. 15 - 16, nebola zrušená ani žalobcom ani žalovaným, uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 15.12.2014 č. 14/2014 o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce bolo zrušené jeho následným uznesením zo dňa 12.2.2015 č. 24/2015/II, podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR potom chýba tu pre rozhodnutie súdu o mzdových nárokoch žalobcu v tomto špecifickom pracovnom spore strán o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, lebo pracovnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania, založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.5.2014 zrušený nebol a samozrejme, keďže mal aj iné povinnosti žalobca v súvislosti s výkonom funkcie pre iné obce, pre žalovaného v tom čase nevykonával funkciu. Odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako zákonný a správny. (porovnaj aj uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/180/2009, 4Cdo/78/2013 z 24.10.2013 v konaní o neplatnosť odvolania kontrolórky a neplatnosť prac. pomeru). Pre iné obce vykonával žalobca súčasne na úväzok kontrolóra pre Mestskú časť Košice - Poľov, pre obec Haniska v rozsahu 20 % úväzku, pre obec Poproč 30 % a pre obec Jasov 30 %. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo aj bez vyjadrenia by musel odvolací súd rozhodnúť vo veci a tak úspešnému žalovanému trovy neboli priznané ako neúčelné podľa § 1 vyhl. č. 65/2004 Z.z. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.