Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/422/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206166 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615206166.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Dany Bystrianskej v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: W. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XXX, G. Š., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Exekútorský úrad Kupeckého 29, Košice pod sp.zn. Ex 1862/2015, o vymoženie 72,03 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16Er/290/2015-18 zo dňa 29.07.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 15.04.2015 bola Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 72,03 Eur s príslušenstvom, trov konania 276,- Eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie 16,50 Eur a trov exekúcie. Súd prvej inštancie zistil, že exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice, rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom sp. zn.: 3C/2752/2012 zo dňa 19.01.2012, právoplatným a vykonateľným dňom 03.07. 2012. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 72,03 Eur a trovy rozhodcovského konania v sume 276 Eur. Uviedol, že pohľadávka uplatnená žalobou vznikla z poistenia uzatvoreného dňa 14.11.2008 poistnou zmluvou č. 4483590009. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie bola dohodnutá v časti XV. ods. 2 poistných podmienok, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy. 3. Konštatoval, že medzi účastníkmi bola uzatvorená dňa 14.11.2008 poistná zmluva č. 4483590009, ktorá obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila - povinného o tom, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie (ďalej len "VPP"), ktoré je súčasťou poistnej zmluvy. Podľa čl. XV. VPP sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné spory sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, pričom na konanie je príslušný rozhodcovský súd, ktorého určí poisťovňa. VPP obsahujú aj osobitné zmluvné dojednania, kde podľa ods. 3, obe zmluvné strany vyjadrujú svoju vôľu v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu podľa XV. časti VPP. Podľa ods. 4 Osobitných zmluvných dojednaní poistník môže v lehote 30 dní od podpisu zmluvy individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo podmienený zvyšok poistného vzťahu. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané povinným. 4. Súd citoval ustanovenie § 243d ods. 1 a 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") v platnom znení, § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v platnom znení a uviedol, že poistná zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení OZ. Z predložených listín podľa jeho názoru nie je zrejmé to, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. To, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy, sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v danej veci. Exekučný titul v tejto veci bol vydaný na základe poistnej, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou všeobecných poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je aj rozhodcovská doložka, uvedená v čl. XV. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedeného článku je podľa neho zrejmé, že oprávnený od začiatku vzťahu sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý má právo vybrať výlučne oprávnený. Ďalej konštatoval, že rozhodcovské konanie sa tak uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu oprávneného bez toho, aby tento výber mal povinný možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť. 5. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný). Okrem toho povinný podľa rozhodcovskej doložky nemal možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu SR č. k.: 6Cdo /1/2012. Vzhľadom na uvedené, keďže rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie je neplatná a rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, z dôvodov uvedených v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. 7. Namietal, že súd prvej inštancie je oprávnený preskúmať len to, či rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ďalšie dôvody šetrenia okolností predstavujúcich materiálnu stránku exekučného titulu nie sú exekučnému súdu zverené. Uviedol, že Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom nepriznáva (§ 243d ods. 1 a 2 EP) a preto súd v danom prípade prekročil svoje právomoci priznané mu zákonom č. 233/1995 Z. z., čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.06.2013, sp. zn.: 18CoE/132/2013. 8. Ďalej oprávnený uviedol, že tvrdenie súdu o tom, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa neobstojí, nakoľko povinnému v žiadnom prípade nebola odňatá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie SD EÚ C-342/13 Szebestyény, podľa ktorého národný súd je pri posudzovaní podmienky podľa písmena q) prílohy smernice dôsledne verifikovať, či zámerom spornej klauzuly je vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu či akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Súdny dvor teda jasne vysvetlil, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná, ak bolo úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí rozhodcovského konania, práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok. taktiež namietal záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Mal za to, že spotrebiteľ mal možnosť sa s ňou riadne oboznámiť a tiež ju mal možnosť ovplyvniť. 9. Poukázal na čl. XV. VPP zo dňa 21.05.2007, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy podľa ustanovenia § 788 ods. 3 OZ. Povinná svojim podpisom pod VPP však iba potvrdila prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a VPP a jej podpis má výlučne deklaratórny charakter. Preto má za to, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bola platne dojednaná, ale bola i individuálne vyjednaná, a to od VPP oddelených Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú podpísané poistníkom i sprostredkovateľom poistenia a ich podpisy majú konštitutívny charakter. 10. Uviedol, že napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v napadnutom rozhodnutí učinil, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Dôvody zistenia exekučného súdu, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto nie je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 EP a niet preto dôvodu pre podporné použitie O. s. p., ale ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, exekučný súd riadne nezdôvodnil. Absencia takejto argumentácie zo strany exekučného súdu bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať pred súdom. V tejto súvislosti oprávnený má za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo má za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. 11. Oprávnený s poukazom na uvedené má za to, že v danom konaní došlo k porušeniu legitímneho očakávania oprávneného v spojení s porušením práva na kontradiktórnosť konania a tým aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny. Exekučný súd prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom a judikatúrou SD EÚ (Austurcom C - 40/008). Nakoľko nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali exekučnému titulu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, možno takéto konanie súdu hodnotiť ako neprípustné. 12. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis. 13. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn.: 3C/2752/2012 zo dňa 19.01.2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice, rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti (Rozhodcovské konanie) Všeobecných poistných podmienok oprávneného, na ktorú odkazuje bod 2. Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4483590009 uzatvorenej dňa 14.11.2008 medzi oprávneným a povinným. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe predmetnej poistnej zmluvy, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo nenamietal ani oprávnený. 15. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. 16. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 "skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. 17. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. 18. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa." 19. Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky. 20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). 21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. 24. Rozhodcovská doložka upravená v XV. časti - "Rozhodcovské konanie", v bode 1. Všeobecných poistných podmienok obsahuje znenie; že "poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom". 25. Na závere Všeobecných poistných podmienok sú (aj) Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4483590009, ktoré v bode 2. obsahujú znenie; že "poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku". 26. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narúšaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. 27. Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná. Je súčasťou poistných zmluvných podmienok oprávneného a vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj "Osobitné zmluvné dojednania" odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. 28. Námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je na základe uvedených skutočností nedôvodná. 29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 30. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 31. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka vo Všeobecných poistných podmienkach v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných poistných podmienkach ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a to aj napriek tomu, že povinný podpísal "osobitne" Osobitné zmluvné dojednania, ktoré sa nachádzajú v závere Všeobecných poistných podmienok, sú teda súčasťou formulárovej zmluvy a z ich predtlače nevyplýva, že sa mohli dať individuálne ovplyvniť. 32. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Odvolací súd v danej veci je presvedčený o tom, že povinný nemal skutočne vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku. 33. Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny. 34. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne došlo k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného. Spotrebiteľ sa podpisom Všeobecných poistných podmienok, obsahom ktorých bola aj táto "rozhodcovská doložka", reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou). 35. Odvolací súd k tomu ďalej uvádza, že v obdobnej veci o sťažnosti oprávneného - Rapid life životná poisťovňa, a. s., rozhodol svojim posledným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že základné právo oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky porušené nebolo, pretože postup a rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré vychádza z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy, nemožno v zásade hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd. Úlohou Ústavného súdu pri rozhodovaní nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek na rozhodnutie, ale posúdenie ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti rozhodnutia. Všeobecné súdy sa v odôvodnení rozhodnutia majú zaoberať nosnými dôvodmi odvolania účastníka konania aj keď nie podľa predstáv toho ktorého účastníka konania. Ústavný súd nie je oprávnený ani povinný myšlienkové postupy všeobecného súdu, uvedené v odôvodnení rozhodnutia, hodnotiť a nahrádzať. Ústavný súd nemôže suplovať ani nahrádzať právomoc súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej Ústavný súd v tomto rozhodnutí poukázal, že vývoj právnych názorov všeobecných súdov v obdobných prípadoch nemožno automaticky stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná odlišnosť týchto právnych názorov založená na racionálnej právnej argumentácii. 36. Odvolací súd preto vzhľadom na uvádzaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci a vzhľadom na vývoj súdnej praxe v spotrebiteľských sporoch a rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a preto vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nezakladá jeho vykonateľnosť pre toto exekučné konanie, a preto súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 37. Keďže podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie rozhodcovskej doložky účastníkov konania, odvolací súd sa už ďalšími odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal. 38. Súd prvej inštancie správne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. 39. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom. 40. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 41. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli. 42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).