Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/369/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206367 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615206367.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v exekučnej veci oprávneného: Rapid Life, životná poisťovňa a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX T. Š., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 51,06 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Molnár, Exekútorský úrad so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 2048/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k.: 11Er/304/2015-18 zo dňa 25.06.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. 2. V odôvodnení uviedol, že dňa 16.04.2015 mu bola predložená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/197/2010 zo dňa 21.09.2010. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, a uviedol, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu, že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. To, že povinný všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísal ešte neznamená, že sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť a pochopiť ich význam. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobca ako priemerný spotrebiteľ, aj keď mal možnosť si ich prečítať, pochopil bez ďalšieho ich text. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli žalobcom podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že povinný podpísal samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok. Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní určí výlučne oprávnený. Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, totiž zvlášť vznikajú pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V danej veci sa rozhodcovské konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu oprávneného bez toho, aby tento výber mal povinný možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu, že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto súd prvej inštancie žiadosť o vydanie poverenia zamietol. 3. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa dospel k neprávnemu právnemu záveru o tom, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K takému záveru súd dospel kvôli tomu, že nedostatočne zistil skutkový stav v danej veci. Uviedol, že nepovažuje za správne posúdenie súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka vo všeobecných zmluvných podmienkach splynula s ostatnými poistnými podmienkami a povinný mohol poistnú zmluvu uzavrieť ako celok a nemohol odmietnuť podrobiť sa všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Ďalej uviedol, že povinný mohol ovplyvniť samotnú podstatu rozhodcovskej doložky tým, že by nepodpísal rozhodcovskú doložku, mohol ju však ovplyvniť tým, že od nej v primeranej lehote mohol dodatočne odstúpiť. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka v rámci Osobitných zmluvných dojednaní bola oddelená od textu Všeobecných poistných podmienok, nenachádzala sa vo VPP, ale obsahovala priamy odkaz na časť XV. VPP s výrazným nadpisom "Rozhodcovské konanie", ktorá sa uplatní iba v prípade, ak klient rozhodcovskú doložku podpíše. Ďalej oprávnený uviedol, že tvrdenie súdu o tom, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa neobstojí, nakoľko povinnému v žiadnom prípade nebola odňatá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie SD EÚ C-342/13 Szebestyény, podľa ktorého národný súd je pri posudzovaní podmienky podľa písmena q) prílohy smernice dôsledne verifikovať, či zámerom spornej klauzuly je vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu či akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Súdny dvor teda jasne vysvetlil, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná, ak bolo úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí rozhodcovského konania, práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok. taktiež namietal záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Mal za to, že spotrebiteľ mal možnosť sa s ňou riadne oboznámiť a tiež ju mal možnosť ovplyvniť. Namietal, že exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom, pretože nevyzval oprávneného pred vydaním uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému názoru súdu v súlade s O.s.p. vyjadril. Súd zjavne porušil zásadu kontrakdiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto nanovo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Uvedené potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013 č. k.: II. ÚS 499/2012-47. Poukázal aj na to, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdenie veci, keď pri rozhodovaní nezohľadnil úplne a správne relevantný právny predpis, ktorým je Smernica č. 93/13/EHS. Súd je povinný vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne a teda v súlade s účelom smernice. Uviedol, že ak by si súd dôsledne splnil povinnosť, že či podľa ods. 19 smernice nie je rozhodcovská doložka vyňatá spod posudzovania neprijateľnej podmienky, a či dojednanie rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve vchádza do kalkulácie poistného pre klienta. Súd však nezohľadnil ods. 19 smernice a v dôsledku toho si tak nesplnil povinnosť vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, čo v konečnom dôsledku viedlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu a na základe toho vec nesprávne právne posúdil. Oprávnený ďalej uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa, tak v napadnutom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Uviedol, že okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Absencia takejto argumentácie zo strany súdu bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.). V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V závere poukázal na to, že skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky (C 40/08 Asturcom) môže iba taký súd členského štátu, ktorý je na to zmocnený podľa vnútroštátnych procesných pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom v uvedenom prípade jednoznačne nepriznáva (§ 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Konajúci súd tak preto prekročil právomoci priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu V Bratislave zo dňa 26.06.2013 č. k.: 18CoE/132/2013-35). 4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu nevyjadrili. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis. 6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 7. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/197/2010 zo dňa 21.09.2010 vydaný Arbitrážnym súdom Košice, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2010 a vykonateľnosť dňa 14.12.2010. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti („Rozhodcovské konanie“) VPP oprávneného, na ktorú odkazuje bod II. Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.09.2009 medzi oprávneným a povinným. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe predmetnej poistnej zmluvy, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa ustanovením § 52 a nasl. OZ, čo nenamietal ani oprávnený. 8. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. 9. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 "skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. 11. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa." 12. Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky. 13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). 14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. 17. Rozhodcovská doložka upravená v XV. časti - "Rozhodcovské konanie", v bode 1. VPP obsahuje znenie; že "poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom". 18. Na konci VPP sú (aj) Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré v bode 2. obsahujú znenie; že "poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku". 19. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narúšaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. 20. Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná. Je súčasťou poistných zmluvných podmienok oprávneného a vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. 21. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. 22. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj "Osobitné zmluvné dojednania" odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. 23. Námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je na základe uvedených skutočností nedôvodná. 24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 25. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 26. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka vo VPP v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných poistných podmienkach ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a to aj napriek tomu, že povinný podpísal "osobitne" Osobitné zmluvné dojednania, ktoré sa nachádzajú v závere VPP, sú teda súčasťou formulárovej zmluvy a z ich predtlače nevyplýva, že sa mohli dať individuálne ovplyvniť. 27. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. 28. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Odvolací súd v danej veci je presvedčený o tom, že povinný nemal skutočne vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku. 29. Z týchto dôvodov je záver súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny. 30. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne došlo k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného. 31. Spotrebiteľ sa podpisom VPP, obsahom ktorých bola aj táto "rozhodcovská doložka", reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou). 32. Odvolací súd k tomu ďalej uvádza, že v obdobnej veci o sťažnosti oprávneného - Rapid life životná poisťovňa, a. s., rozhodol svojím posledným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že základné právo oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky porušené nebolo, pretože postup a rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré vychádza z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy, nemožno v zásade hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek na rozhodnutie, ale posúdenie ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti rozhodnutia. Všeobecné súdy sa v odôvodnení rozhodnutia majú zaoberať nosnými dôvodmi odvolania účastníka konania aj keď nie podľa predstáv toho ktorého účastníka konania. Ústavný súd nie je oprávnený ani povinný myšlienkové postupy všeobecného súdu, uvedené v odôvodnení rozhodnutia, hodnotiť a nahrádzať. Ústavný súd nemôže suplovať ani nahrádzať právomoc súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej ústavný súd v tomto rozhodnutí poukázal, že vývoj právnych názorov všeobecných súdov v obdobných prípadoch nemožno automaticky stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná odlišnosť týchto právnych názorov založená na racionálnej právnej argumentácii. 33. Odvolací súd preto vzhľadom na uvádzaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci a vzhľadom na vývoj súdnej praxe v spotrebiteľských sporoch a rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a preto vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nezakladá jeho vykonateľnosť pre toto exekučné konanie, a preto súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 34. Keďže podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie rozhodcovskej doložky účastníkov konania, odvolací súd sa už ďalšími odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal. 35. Exekučný súd správne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. 36. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom. 37. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. 38. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli. 39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).