Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/211/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207312 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207312.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: F. I. s. r. o., G.: XX XXX XXX, so sídlom v W., Q. XXX/A, zastúpený advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., Martinčekova 13, Bratislava proti povinnému: Ladislav S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX o vymoženie X.XXX,XX eura s prísl. vedenej pred súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Vajnorská 100/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.7.2015, č.k. 7Er/355/2015-20, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 21.7.2015, č.k. 7Er/355/2015-20 (ďalej len „uznesenie“) uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia výzvy súdny poplatok vo výške 3 eurá za elektronické podanie podľa pol. č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil. 3. V odvolaní oprávnený namietol, že uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že postupom súdu sa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odňala oprávnenému možnosť konať pred súdom, že súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň že sa podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. rozhodlo bez návrhu, a preto nejde o rozhodnutie vo veci samej, pričom dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody ani neexistovali. Uviedol, že oprávnený podal na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. zo dňa 2.4.2014, sp. zn. IA-C/0214/1762. K návrhu priložil aj originál vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku a fotokópiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 28.8.2009. Súdna exekútorka požiadala súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd vyzval oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok. Ďalej oprávnený citoval položku 20a ods. 1 a 2 sadzobníka súdnych poplatkov zákona a uviedol, že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle uvedenej položky je vyhotovenie rovnopisu (podania a jeho príloh, ktoré vytvoria súdny spis) za predpokladu, že toto podanie bolo podané elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Z vyššie uvedeného mu vyplynulo, že doručenie ani prijatie podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom poplatkovým úkonom nie je. Keďže oprávnený výslovne nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon - t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis - konštatoval, že takýto výslovný prejav vôle účastníka konania absentuje. Súd teda vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka konania. Na základe uvedeného v zákone absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie takéhoto rovnopisu a rovnako tak zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt tejto poplatkovej povinnosti. Jasné a určité vymedzenie osoby poplatkovej povinnosti - poplatníka je pritom základným predpokladom vzniku poplatkovej povinnosti, pričom poukázal na § 2 ods. 1 zákona. Mal za to, že uloženie povinnosti zaplatiť poplatok podľa pol. 20a sadzobníka súdnych poplatkov je teda neprípustné v prípade absencie výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkom. Zákon taxatívne vymedzuje, kto môže byť poplatníkom. Gramatickým výkladom predmetného ustanovenia do úvahy prichádza len navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Teda je absolútne vylúčené, aby oprávnený bol spôsobilým poplatníkom poplatkového úkonu, ak nepodal návrh na jeho vykonanie. Skutočnosť, že sa súdny spis nevedie elektronicky, a teda súd musí zaradiť všetky prijaté podania do spisu jedine v písomnej podobe, nemožno pričítať na ťarchu pôvodcu podania. V súvislosti s uvedeným dal oprávnený do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.6.2011, sp. zn. 6M Cdo 7/11, v zmysle ktorého elektronická forma podania vylučuje povinnosť účastníka konania predložiť takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami. Ak by totiž účastník konania aj v takomto prípade túto povinnosť mal, možnosť elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom by pre neho nemala význam. Ak teda v prípade takéhoto podania účastník konania nemá povinnosť predložiť podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami, potom mu nemožno ukladať povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté v súvislosti s konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 5. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 7Er/355/2015 vyplýva, že oprávnený na základe výzvy zo dňa 3.6.2015 adresovanej súdnej exekútorke doručil elektronickými prostriedkami súdu podanie (Všeobecné obchodné podmienky, ďalej len „podanie“) v rozsahu 11 strán, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. 6. Súd v prípade prijatia elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom overuje platnosť kvalifikovaného certifikátu, platnosť zaručeného elektronického podpisu, jeho neporušenosť integrity a následne priradí k dokumentu čas jeho prijatia. Príslušný súd vytlačí dokument prijatý v elektronickej podobe do listinnej podoby. 7. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyrubil poplatok vo výške 3 eurá podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov zákona, podľa ktorého za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných stranám alebo účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je žalobou alebo návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami. 8. Oprávnený namietal, že nie je spôsobilým poplatníkom poplatkového úkonu, nakoľko nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon (t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis podania). 9. V zmysle § 1 ods. 1 zákona, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 10. Oprávnenému bol vyrubený súdny poplatok podľa položky č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov zákona, ktorá spadá pod jeho II. časť označenú ako „Poplatky za úkony súdov“. Táto poplatková povinnosť vzniká zo zákona dňom urobenia takéhoto podania v elektronickej podobe a nevyžaduje, aby poplatník podal návrh na jeho vykonanie (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2015, sp. zn. 5Sžf/34/2015). Túto námietku teda nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. 11. V ďalšom oprávnený namietal, že skutočnosť, že sa súdny spis nevedie elektronicky, a teda súd musí zaradiť všetky prijaté podania do spisu jedine v písomnej podobe, nemožno pričítať na ťarchu oprávneného (pôvodcu podania). Mal za to, že mu nie je možné uložiť povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté v súvislosti s konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme. 12. Podľa § 125 ods. 1 C.s.p., podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. 13. Podľa § 125 ods. 3 C.s.p., podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. 14. Vyššie uvedeným ustanovením sa riešia praktické problémy, ktoré nastávajú v prípadoch, keď podanie urobené v listinnej podobe nie je predložené v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami a výzva, ktorú je potrebné častokrát opakovať, zbytočne predlžuje súdne konanie a nevedie k náprave. Preto sa súdom dáva možnosť vyhotoviť potrebný počet kópií a uložiť účastníkovi konania, ktorý túto povinnosť zanedbal, nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu ich vyhotovením. 15. Naproti tomu poplatkovú povinnosť účastníka za úkon súdu uvedený v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorým je vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, je treba posudzovať podľa ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok a povinnosť nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti. 16. Aj túto druhú námietku oprávneného považuje odvolací súd za neodôvodnenú, keďže súd prvej inštancie napadnutým uznesením neuložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy za vyhotovenie kópií rovnopisov, ale uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov. 17. Odvolací súd na záver poukazuje na skutočnosť, že elektronické podania sú nákladnejšie než vykonanie písomného podania, a to z hľadiska ich technického spracovania zo strany súdu. Zákon dáva možnosť účastníkom konania vybrať si spôsob doručenia podania súdu (§ 125 ods. 1 C.s.p.), pričom však účastník musí rátať aj s (menšími či väčšími) výdavkami s tým spojenými. 18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).