Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/317/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207436 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207436.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., Vajnorská 100/ A, , Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., AK Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: U. V., nar.: XX. XX. XXXX, bytom O. XX, F., pre vymoženie 764,95 eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad Vajnorská 100/A, Bratislava, pod sp. zn.: EX 2522/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 15Er/367/2015-20 zo dňa 27. 05. 2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dňa 28. 04. 2015 súdna exekútorka predložila Okresnému súdu Spišská Nová Ves žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 764,95 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: IIA 0610030 zo dňa 14. 10. 2011. Súd citujúc ustanovenie § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 prvú vetu, § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O. s. p.") uviedol, že súd mal v konaní preukázané, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 9Er/231/2012-13 zo dňa 29. 03. 2012 súd žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 764,95 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn.: IIA 0610030 zo dňa 14. 10. 2011 zamietol. Uznesením zo dňa 19. 10. 2012 č. k.: 9Er/231/2012-34 súd exekučné konanie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil. Uzavrel, že je zrejmé, že totožnosť veci je daná ako totožnosťou predmetu konania, tak totožnosťou jeho účastníkov, takže toto konanie z procesného hľadiska nemôže prebehnúť, keďže už raz bolo o nároku právoplatne rozhodnuté. Res iudicata tu predstavuje neodstrániteľnú procesnú prekážku, ktorá bráni pokračovať v konaní. Na základe vyššie uvedeného a v zmysle citovanej právnej úpravy, súd rozhodol o zastavení exekučného konania z dôvodu existujúcej prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.). Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, keďže tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného. Súdny exekútor a ani povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného n i e j e d ô v o d n é. Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn.: 9Er/231/2012 odvolací súd zistil, že v tej istej veci prebehlo už na súde prvého stupňa konanie, vedené pod sp. zn.: 9Er/231/2012 a bolo skončené právoplatným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19. 10. 2012, č.k.: 90Er/231/2012-34-, ktorým bola v konečnom dôsledku exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 11. 2012. Podľa ustanovenia § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Prekážka "res iudicata" sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Z cit. ustanovení O. s. p. vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Z tohto ustanovenia je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to s prihliadnutím na ustanovenie § 103 a § 104 O. s. p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O. s. p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata) dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené všetky tri podmienky, a to: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3. a o tej istej veci. Tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté, je pritom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku "res iudicata". Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku "res iudicata" zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážka "res iudicata" zakladá, z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku "res iudicata" zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia. V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným povinným) bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Spišská Nová Ves pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.: 1CoE/56/2012-26- zo dňa 25. 06. 2012, ktorým bola zamietnutá žiadosť o vydanie poverenia pre súdneho exekútora a následným právoplatným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves o zastavení exekúcie z dôvodu ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže uznesenie, ktorým sa žiadosť súdneho exekútora zamietla nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie preto predstavuje pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade rovnakého exekučného titulu, prekážku "res iudicata". Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že dôvody, ktoré oprávnený uvádza v podanom odvolaní sú neopodstatnené a nereflektujú zákonný dôvod spočívajúci v neodstrániteľnej vade podmienok konania, na základe ktorého súd prvého stupňa pristúpil k rozhodnutiu o zastavení exekúcie. Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Keďže oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.