Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/526/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207809 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207809.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: E. W. s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Y., J. XXX/A, zastúpený advokátkou G.. J. U., E.., D. XX, Y. proti povinnému: T. E., nar. X.X.XXXX, bytom D. nad L. č. 2, o vymoženie 715,36 eura s prísl. vedenej pred súdnou exekútorkou D.. G. J., J. XXX/ A, Y., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 6.10.2015, č.k. 16Er/397/2015-17, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 6.10.2015, č.k. 16Er/397/2015-17 (ďalej len „uznesenie“) zastavil konanie a uviedol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa uznesenie odôvodnil tak, že dňa 28.4.2015 mu bola doručená žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. Bratislava zo dňa 19.3.2014, spis. zn. PC-A/XXXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2014 a vykonateľnosť dňa 4.5.2014. Súd citoval § 103, § 104 ods. 1 veta prvá, § 159 ods. 3, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že v exekučnom registri súdu prvého stupňa bolo zistené, že pod sp. zn. 9Er/976/2014 sa viedlo exekučné konanie na základe rovnakého exekučného titulu ako v tomto konaní. Uznesením zo dňa 28.11.2014, sp. zn. 9Er/976/2014, ktoré nadobudlo dňa 31.12.2014 právoplatnosť, tunajší súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne uznesením zo dňa 13.1.2015 súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2015. Dôvodom zastavenia exekúcie bola rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na základe ktorej bol exekučný titul vydaný. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že o exekúcii vedenej na základe totožného exekučného titulu vo veci rovnakých účastníkov už bolo tunajším súdom v konaní 9Er/397/2015 právoplatne rozhodnuté. Ide teda o prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), pričom ide o neodstrániteľnú prekážku konania. Súd preto v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní oprávnený namietal, že došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Ďalej uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia. Úlohou súdu bolo v súlade s § 44 ods. 2 preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V predmetnej veci, v predchádzajúcom exekučnom konaní, nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto konaní nastať. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je pritom rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený mal za to, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.1.2013, sp. zn. 7Cdo/108/2012, podľa ktorého základom pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) alebo či ide o prekážku začatého konania (litispendencia), je kolízia stret súdnych konaní alebo ich vecných výsledkov. Exekučné konanie z hľadiska jeho charakteru a zmyslu, sa začleňuje medzi vykonávacie konania, v ktorom sa uspokojujú oprávnenia priznané individuálnymi aktmi aplikácie práva, a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z uvedeného mal oprávnený za zrejmé, ako má súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupovať. V tomto prípade súd nerozhodol o samotnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, preto mal oprávnený za to, že súd postupoval v rozpore so zákonom. Exekučný súd tak porušil právo na spravodlivý súdny proces a odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Zároveň poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že exekučný súd vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom vyjadriť. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného. V závere odvolania poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť banke ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplývala povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku priamo vo formulárovej zmluve. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z pripojených rozhodnutí súdu prvého stupňa (16Er/397/2015 a 9Er/976/2014) odvolací súd zistil, že v tej istej veci prebehlo už na súde prvého stupňa konanie, vedené pod sp. zn. 9Er/976/2014 a bolo skončené právoplatným uznesením súdu zo dňa 13.1.2015, č.k. 9Er/976/2014-19, ktorým bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2015. Predmetné uznesenie bolo vydané v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku na základe právoplatného uznesenia, ktorým súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu, že rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) a ktorá bola súčasťou obchodných podmienok pre úver, považoval za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V dôsledku uvedeného ani rozhodcovský rozsudok nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Z cit. ustanovení O.s.p. vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Z § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to s prihliadnutím na § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata) dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené všetky tri podmienky, a to: 1.) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2.) začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3.) a o tej istej veci. Tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté, je pritom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážka res iudicata zakladá, z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia. V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným povinným) bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Spišská Nová Ves pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie sa skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa, ktorým bolo exekučné konanie zastavené. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie preto predstavuje pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade rovnakého exekučného titulu, prekážku res iudicata. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.