Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/525/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615213543 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615213543.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou PhD., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: Q. Š.C., G.. XX.X.XXXX, Š. XXXX/XX, W., o vymoženie 778,96 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod EX 4596/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.9.2015 č.k. 7Er/713/2015-19 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 24.7.2015 súdny exekútor predložil súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 778,96 eur a príslušenstva pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava sp. zn. IS-C/0411/0174 zo dňa 8.6.2012. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá, § 103 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) a uviedol, že uznesením zo dňa 22.8.2014 č.k. 1Er/217/2014 - 31 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 778,96 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku sp. zn. IS-C/0411/0174 zo dňa 8.6.2012 zamietol. Uznesením zo dňa 22.8.2014 č.k.. 1Er/ 217/2014-55 súd exekučné konanie podľa § 44 ods. 2,3 Exekučného poriadku zastavil. Ide tu teda o prekážku „res iudicata“ - prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Res iudicata tu predstavuje neodstrániteľnú procesnú prekážku konania, ktorá bráni pokračovať v konaní. Preto súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 44 ods. 2, § 232 Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a je ním viazaný. Zdôraznil, že exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu, ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka, a.s.) predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu „res iudicata“. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Poukázal na ustanovenia §3, § 4, § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 44 ods. 3, 4 Exekučného poriadku.. Súdna exekútorka a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej exekútorke dňa 2.11.2015 a povinnému dňa 2.11.2015. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky. V súdnom spise sp. zn. 7Er/713/2015 bol pripojený spis sp. zn. 1Er/217/2014 a súd prvého stupňa zistil, že v predmetnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté pod sp. zn. 1Er/217/2014. Súd prvého stupňa v tejto veci dňa 22.8.2014 uznesením exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2014. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 104 ods. 1 a 2 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Podľa ustanovenia § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V prejednávanej veci súd prvého stupňa ako exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku) exekučné konanie zastavil, pre neodstrániteľnú prekážku už rozhodnutej veci „res iudicatae“, keď zistil, že v inom konaní sa oprávnený o tej istej veci už domáhal vymoženia rovnakej povinnosti uloženej rovnakým exekučným titulom a medzi tými istými účastníkmi konania v rovnakom procesnom postavení. V tomto inom konaní bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnú rozhodcovskú doložku, preto o tej istej rozhodcovskej doložke a exekučnom titule vydanom na jej základe, už súd nemôže opätovne konať v tomto konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky konania, predmetné konanie vykazuje neodstrániteľný nedostatok - „res iudicata“ a dôvodne preto súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.