Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615216289 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615216289.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: OMV Slovensko, s.r.o., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 00 604 381 zastúpeného Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti odporcovi: ROBETRANS s.r.o., P. R. XXXX/X, C., IČO: 47 545 267, o zaplatenie 2.731,96 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2015 č. k. 15Cb/186/2015-43, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania 77,01 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odpor podaný odporcom proti platobnému rozkazu sp. zn. 15Cb/186/2015-41 zo dňa 5.10.2015 odmietol. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu navrhovateľa vydal dňa 5.10.2015 platobný rozkaz č. k. 15Cb 186/2015-41, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 2.731,96 eur s prísl. do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Dňa 4.11.2015 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie odporcu označené ako odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom odporca uviedol, že takúto pohľadávku voči navrhovateľovi neeviduje. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa ustanovení § 174 ods. 1 a 3 O. s. p. musí byť odpor vecne odôvodnený. V predmetnej veci však podľa záveru súdu prvého stupňa odporca podal odpor bez odôvodnenia, lebo z obsahu jeho podania nie je zrejmé, z akých vecných dôvodov odpor podáva. Zdôraznil, že na odôvodnenie odporu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenia vecné alebo právne, ktoré spochybňujú opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti, v podaní odporcu sa však žiadne takéto dôvody neuvádzajú. Zastával názor, že tvrdenie o tom, že pohľadávku navrhovateľa odporca neeviduje, nie je možné považovať za riadne odôvodnenie odporu. V poučení platobného rozkazu je pritom uvedené, že odpor proti platobnému rozkazu musí byť odôvodnený, inak ho súd uznesením odmietne. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Žiadal, aby súd preskúmal uznesenie o zamietnutí odporu, pretože v odpore proti platobnému rozkazu pravdivo uviedol, že uvedenú pohľadávku voči firme OMV neeviduje a okresný súd bez akéhokoľvek zisťovania odpor odmietol. Odporca uviedol, že eviduje voči navrhovateľovi pohľadávku vo výške 1.030,- eur a túto spláca v splátkach. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odporca používal platobné karty na nákup tovarov a služieb u navrhovateľa, pričom k úhrade za vykonaný nákup malo dôjsť na základe sumárnych protokolov z 15.11.2014, v ktorom všetky uvedené faktúry boli splatné 29.11.2014 a zo dňa 30.11.2014, v ktorom všetky uvedené faktúry boli splatné 14.12.2014. Celkový dlh podľa týchto sumárnych protokolov bol pôvodne vo výške 4.785,38 eur, ktorú odporca zaplatil len čiastočne, preto neuhradenú sumu 2.731,96 eur uplatnil navrhovateľ žalobou na súde. Po podaní žaloby zaplatil odporca 600,- eur, takže aktuálna výška dlhu ku dňu podania vyjadrenia navrhovateľom (4.2.2016) bola 1.131,96 eur, ktorú žiadal priznať spolu s úrokmi z omeškania a vyčíslenými trovami konania. Odporca vo vyjadrení zo dňa 3.3.2016 k stanovisku navrhovateľa uviedol, že dlžnú sumu splácal v splátkach a navrhovateľ ho pred podaním platobného rozkazu neupovedomil, aby pohľadávku doplatil, čím odporcovi vznikli ďalšie výdavky. Zotrval na tvrdení, že ku dňu podania vyjadrenia eviduje voči firme OMV dlh vo výške 1.030,- eur a nie sumu, ktorú uvádza navrhovateľ. Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu o veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého uznesenia a k odvolaniu odporcu odvolací súd udáva nasledovné: Podľa § 172 ods. 1 O. s. p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije. Podľa § 174 ods. 3 písm. b/ O. s. p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze. Ustanovenie § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku určuje zákonné predpoklady, za ktorých môže sudca, ale tiež vyšší súdny úradník podľa § 5 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, vydať platobný rozkaz. Platobný rozkaz môže súd vydať bez výsluchu odporcu na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu na začatie konania, ak podľa záveru súdu tieto skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností identifikujú právny dôvod žaloby, t. j. skutkové okolnosti a ich právne posúdenie. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že právna úprava podmienok vydania platobného rozkazu podľa § 172 a nasl. O. s. p. nie je zárukou toho, že ním ukladaná povinnosť zaplatiť uplatnenú pohľadávku zodpovedá skutočnosti, t. j., že vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Zabrániť tomu, aby nastali účinky uvedené v § 174 ods. 1 O. s. p., teda aby platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku, môže odporca jedine včasným podaním odôvodneného odporu. Tým sa zo zákona ruší celý platobný rozkaz, predseda senátu nariadi pojednávanie a ďalšie konanie prebieha tak, akoby platobný rozkaz nebol vydaný. Povinnosť odôvodniť odpor vyplýva z ustanovenia § 174 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého odporca musí odpor vecne odôvodniť dôvodmi vo veci samej. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia správne uviedol, že na odôvodnenie odporu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenie (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi ním uplatňovanú pohľadávku, pričom odôvodnenie odporu má aspoň rámcovo vymedziť námietky proti uplatnenému a priznanému právu. O následkoch podania odporu bez odôvodnenia vo veci samej musí byť účastník v odpore poučený. Odvolací súd z platobného rozkazu zo dňa 5.10.2015 č. k. 15Cb/186/2015-41 zistil, že obsahuje poučenie o povinnosti podať odpor s odôvodnením vo veci samej, teda odôvodniť odpor takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti navrhovateľovým tvrdeniam a predloženým dôkazom (tak ako ich uviedol v podanom návrhu na začatie konania, ktorý bol doručený odporcovi súčasne s platobným rozkazom). Z návrhu na začatie konania vyplýva, že účastníci konania boli v zmluvnom vzťahu, z ktorého navrhovateľ vymáhal pohľadávku. V odpore proti platobnému rozkazu preto nestačilo, ak odporca uviedol, že proti navrhovateľovi neeviduje pohľadávku (správne záväzok), pretože tento spor nie je o evidencii pohľadávky, ale bolo potrebné uviesť, prečo nemá voči navrhovateľovi záväzok. V posudzovanej veci odporca podal odpor bez odôvodnenia vo veci samej, hoci o následkoch odporu podaného bez odôvodnenia vo veci samej bol v platobnom rozkaze poučený. Súd prvého stupňa preto správne odpor podaný odporcom odmietol podľa § 174 ods. 3 O. s. p., lebo neobsahoval odôvodnenie vo veci samej. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli právnym zastúpením vo výške 77,01 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia odvolací súd určil podľa vyčíslenia navrhovateľa a § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu) z tarifnej hodnoty veci, ktorá je predmetom odvolacieho (2 731,96 eur) vo výške 111,21 eur a režijného paušálu 8,58 eur. Vzhľadom na to, že odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, patrí navrhovateľovi podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky odmena vo výške polovice tarifnej odmeny 111,21 eur, t. j. v sume 55,60 eur a tiež náhrada režijného paušálu a 20 % DPH z odmeny a náhrady, t. j. zo sumy 64,18 eur (55,60 + 8,58) vo výške 12,83 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.